Elementárne literárne formy
Explikácia pojmu
Elementárne literárne formy
predstavujú elementy, ktoré má umelecká literatúra spoločné s každodenným
diskurzom. Tieto sa používajú spoločne v neliterárnych špeciálnych diskurzoch
rôznych oblastí, ktoré tieto diskurzy spájajú. Fungujú pritom ako predhotovené
konštrukcie alebo polotovary či prefabrikáty interdiskurzov.[1]
Elementárne literárne formy vznikajú z interdiskurzívneho mechanizmu kultúry a
plnia funkciu reintegrácie, a teda subjektivizácie poznania. Interdiskurzívna
funkcia elementárnych literárnych foriem sa prejavuje najmä v kolektívnych
symboloch, ktoré umožňujú integráciu poznania z oblastí špeciálnych diskurzov.
Kolektívny symbol je jedným z kľúčových elementárnych literárnych foriem
spolu s ďalšími kategóriami, ako sú polysémia, trópy, symboly, jednoduché
formuly, deskriptívne stereotypy, stimulačné slová, elementárne naratívne
formy, mýty atď. Súhrn takýchto interdiskurzívnych malých foriem, ako je
kolektívna symbolika, jednoduché narácie atď. Link nazýva elementárno-literárne
formy. Všetky tieto elementárno-literárne formy vychádzajú z interdiskurzívneho
mechanizmu kultúry a slúžia jednotlivo i vcelku funkcii čiastočnej symbolickej
reintegrácie rozdelenia poznania a diskurzu pre subjekty, a teda
subjektivizácii poznania.[2]
Pod elementárnymi literárnymi formami Link rozumie „interdiskurzívne
komplexy“. Ako príklad „interdiskurzívneho komplexu“ Link uvádza ideu
prirodzeného výberu, ktorú Darwin v súvislosti so svojou teóriou evolúcie
uviedol do špeciálneho diskurzu vied o živej prírode, ktorá sa ale v
rozšírenom význame ujala ako vyjadrenie boja o existenciu, čím bola
reintegrovaná do iných špeciálnych diskurzov, ako aj do elementárneho diskurzu
a, napokon, aj do interdiskurzu literatúry. Tieto elementárne literárne
formy cirkulujú v množstve špeciálnych diskurzov, ako aj vo všeobecných
každodenných diskurzoch.[3]
[1]
Link uvádza ako príklad elementárnej literárnej formy kolektívny symbol balóna
a pýta sa: „Prečo je teda kolektívny symbol, akým je balón, vhodný
napríklad na to, aby sa v rozhovoroch používal na integráciu rôznych oblastí
praxe založených na deľbe práce (napríklad: filologické vs. technologické
poznatky) alebo rôznych spoločenských tried (napríklad: aristokracia vs.
buržoázia)?“ Linkova téza a odpoveď na nastolenú otázku znie: „pretože
elementárne literárne formy (symbol alebo obraz sú ich príkladmi) sú samy osebe
produktom interferencie diskurzov.“ (Link 1983, 13)
[2] Por. Link 2007, od str. 125; por. aj Link 2013, 13; Link 2009, 43; Link 2013,
414; porovnaj ďalej Preisinger – Delormas – Standke 2014, 133 – 134.
[3]
Por. Link 2004, 30 – 31.
Bibliografia
Link, Jürgen. 1983. Elementare Literatur und generative Diskursanalyse. Mit einem Beitrag von Jochen Hörisch und Hans-Georg Pott. München: Brill/Fink Verlag.
Link, Jürgen. 2004. „Von der Diskurs- zur Interdiskursanalyse (mit einem Blick auf den Übergang vom Naturalismus zum Symbolismus).“ In Rezeption, Interaktion und Integration. Niederländischsprachige und deutschsprachige Literatur im Kontext, eds. Leopold Decloedt, Herbert van Uffelen, M Elisabeth Weissenböck, 27 – 44. Wien: Praesens.
Link, Jürgen. 2007. „Sprache, Diskurs, Interdiskurs und Literatur (mit einem Blick auf Kafkas Schloß).“ In Sprache – Kognition – Kultur. Sprache zwischen mentaler Struktur und kultureller Prägung, eds. Heidrun Kämper – Ludwig M. Eichinger, 115 – 134. Berlin – New York: de Gruyter.
Link, Jürgen. 2009. Versuch über den Normalismus. Wie Normalität produziert wird. Göttingen: Vandenhoeck u. Ruprecht.
Link, Jürgen. 2011. „Diskursanalyse unter besonderer Berücksichtigung von Interdiskurs und Kollektivsymbolik.“ In Handbuch sozialwissenschaftliche Diskursanalyse. Theorien und Methoden, ed. Reiner Keller, 433 – 459. Wiesbaden: VS Verlag für Sozialwissenschaften.
Link, Jürgen. 2013. „Diskurs, Interdiskurs, Kollektivsymbolik. Am Beispiel der aktuellen Krise der Normalität.“ In Zeitschrift für Diskursforschung 1, 1: 7 – 23.
Preisinger, Alexander – Pascale Delormas – Jan Standke. 2014. „Diskursforschung in der Literaturwissenschaft.“ In Diskursforschung. Ein interdisziplinäres Handbuch. Band 1: Theorien, Methodologien und Kontroversen, eds. Johannes Angermuller – Martin Nonhoff – Eva Herschinger – Felicitas Macgilchrist – Martin Reisigl – Juliette Wedl – Daniel Wrana – Alexander Ziem, 130 – 140. Bielefeld: transcript.