Elementárne literárne formy

Oblasti vedného poznania:

Autor:

Explikácia pojmu

Elementárne literárne formy predstavujú elementy, ktoré má umelecká literatúra spoločné s každodenným diskurzom. Tieto sa používajú spoločne v neliterárnych špeciálnych diskurzoch rôznych oblastí, ktoré tieto diskurzy spájajú. Fungujú pritom ako predhotovené konštrukcie alebo polotovary či prefabrikáty interdiskurzov.[1] Elementárne literárne formy vznikajú z interdiskurzívneho mechanizmu kultúry a plnia funkciu reintegrácie, a teda subjektivizácie poznania. Interdiskurzívna funkcia elementárnych literárnych foriem sa prejavuje najmä v kolektívnych symboloch, ktoré umožňujú integráciu poznania z oblastí špeciálnych diskurzov. Kolektívny symbol je jedným z kľúčových elementárnych literárnych foriem spolu s ďalšími kategóriami, ako sú polysémia, trópy, symboly, jednoduché formuly, deskriptívne stereotypy, stimulačné slová, elementárne naratívne formy, mýty atď. Súhrn takýchto interdiskurzívnych malých foriem, ako je kolektívna symbolika, jednoduché narácie atď. Link nazýva elementárno-literárne formy. Všetky tieto elementárno-literárne formy vychádzajú z interdiskurzívneho mechanizmu kultúry a slúžia jednotlivo i vcelku funkcii čiastočnej symbolickej reintegrácie rozdelenia poznania a diskurzu pre subjekty, a teda subjektivizácii poznania.[2]

Pod elementárnymi literárnymi formami Link rozumie „interdiskurzívne komplexy“. Ako príklad „interdiskurzívneho komplexu“ Link uvádza ideu prirodzeného výberu, ktorú Darwin v súvislosti so svojou teóriou evolúcie uviedol do špeciálneho diskurzu vied o živej prírode, ktorá sa ale v rozšírenom význame ujala ako vyjadrenie boja o existenciu, čím bola reintegrovaná do iných špeciálnych diskurzov, ako aj do elementárneho diskurzu a, napokon, aj do interdiskurzu literatúry. Tieto elementárne literárne formy cirkulujú v množstve špeciálnych diskurzov, ako aj vo všeobecných každodenných diskurzoch.[3]

 



[1] Link uvádza ako príklad elementárnej literárnej formy kolektívny symbol balóna a pýta sa: „Prečo je teda kolektívny symbol, akým je balón, vhodný napríklad na to, aby sa v rozhovoroch používal na integráciu rôznych oblastí praxe založených na deľbe práce (napríklad: filologické vs. technologické poznatky) alebo rôznych spoločenských tried (napríklad: aristokracia vs. buržoázia)?“ Linkova téza a odpoveď na nastolenú otázku znie: „pretože elementárne literárne formy (symbol alebo obraz sú ich príkladmi) sú samy osebe produktom interferencie diskurzov.“ (Link 1983, 13)

[2] Por. Link 2007, od str. 125; por. aj Link 2013, 13; Link 2009, 43; Link 2013, 414; porovnaj ďalej Preisinger – Delormas – Standke 2014, 133 – 134.

[3] Por. Link 2004, 30 – 31.

Bibliografia

Link, Jürgen. 1983. Elementare Literatur und generative Diskursanalyse. Mit einem Beitrag von Jochen Hörisch und Hans-Georg Pott. München: Brill/Fink Verlag.
Link, Jürgen. 2004. „Von der Diskurs- zur Interdiskursanalyse (mit einem Blick auf den Übergang vom Naturalismus zum Symbolismus).“ In Rezeption, Interaktion und Integration. Niederländischsprachige und deutschsprachige Literatur im Kontext, eds. Leopold Decloedt, Herbert van Uffelen, M Elisabeth Weissenböck, 27 – 44. Wien: Praesens.
Link, Jürgen. 2007. „Sprache, Diskurs, Interdiskurs und Literatur (mit einem Blick auf Kafkas Schloß).“ In Sprache – Kognition – Kultur. Sprache zwischen mentaler Struktur und kultureller Prägung, eds. Heidrun Kämper – Ludwig M. Eichinger, 115 – 134. Berlin – New York: de Gruyter.
Link, Jürgen. 2009. Versuch über den Normalismus. Wie Normalität produziert wird. Göttingen: Vandenhoeck u. Ruprecht.
Link, Jürgen. 2011. „Diskursanalyse unter besonderer Berücksichtigung von Interdiskurs und Kollektivsymbolik.“ In Handbuch sozialwissenschaftliche Diskursanalyse. Theorien und Methoden, ed. Reiner Keller, 433 – 459. Wiesbaden: VS Verlag für Sozialwissenschaften.
Link, Jürgen. 2013. „Diskurs, Interdiskurs, Kollektivsymbolik. Am Beispiel der aktuellen Krise der Normalität.“ In Zeitschrift für Diskursforschung 1, 1: 7 – 23.
Preisinger, Alexander – Pascale Delormas – Jan Standke. 2014. „Diskursforschung in der Literaturwissenschaft.“ In Diskursforschung. Ein interdisziplinäres Handbuch. Band 1: Theorien, Methodologien und Kontroversen, eds. Johannes Angermuller – Martin Nonhoff – Eva Herschinger – Felicitas Macgilchrist – Martin Reisigl – Juliette Wedl – Daniel Wrana – Alexander Ziem, 130 – 140. Bielefeld: transcript.

<< späť