Elementárne literárne formy

Elementárne literárne formy predstavujú elementy, ktoré má umelecká literatúra spoločné s každodenným diskurzom. Tieto sa používajú spoločne v neliterárnych špeciálnych diskurzoch rôznych oblastí, ktoré tieto diskurzy spájajú. Fungujú pritom ako predhotovené konštrukcie alebo polotovary či prefabrikáty interdiskurzov.[1] Elementárne literárne formy vznikajú z interdiskurzívneho mechanizmu kultúry a plnia funkciu reintegrácie, a teda subjektivizácie poznania. Interdiskurzívna funkcia elementárnych literárnych foriem sa prejavuje najmä v kolektívnych symboloch, ktoré umožňujú integráciu poznania z oblastí špeciálnych diskurzov. Kolektívny symbol je jedným z kľúčových elementárnych literárnych foriem spolu s ďalšími kategóriami, ako sú polysémia, trópy, symboly, jednoduché formuly, deskriptívne stereotypy, stimulačné slová, elementárne naratívne formy, mýty atď. Súhrn takýchto interdiskurzívnych malých foriem, ako je kolektívna symbolika, jednoduché narácie atď. Link nazýva elementárno-literárne formy. Všetky tieto elementárno-literárne formy vychádzajú z interdiskurzívneho mechanizmu kultúry a slúžia jednotlivo i vcelku funkcii čiastočnej symbolickej reintegrácie rozdelenia poznania a diskurzu pre subjekty, a teda subjektivizácii poznania.[2]

Pod elementárnymi literárnymi formami Link rozumie „interdiskurzívne komplexy“. Ako príklad „interdiskurzívneho komplexu“ Link uvádza ideu prirodzeného výberu, ktorú Darwin v súvislosti so svojou teóriou evolúcie uviedol do špeciálneho diskurzu vied o živej prírode, ktorá sa ale v rozšírenom význame ujala ako vyjadrenie boja o existenciu, čím bola reintegrovaná do iných špeciálnych diskurzov, ako aj do elementárneho diskurzu a, napokon, aj do interdiskurzu literatúry. Tieto elementárne literárne formy cirkulujú v množstve špeciálnych diskurzov, ako aj vo všeobecných každodenných diskurzoch.[3]