Suprasegmentálne javy

Oblasti vedného poznania:

Autor:

Ekvivalent pojmu v iných jazykoch

Suprasegmentals (En)

Explikácia pojmu

Zvukové javy podieľajúce sa na komplexnej zvukovej výstavbe súvislej reči sa nazývajú suprasegmentálne (prozodické) javy (z lat. supra – nad, segment – úsek, časť slova, hlásky) alebo prozodické vlastnosti reči, alebo intonácia reči. Pozorujeme ich na väčších jednotkách, než je hláska, t. j. na slabikách, slovách, spojeniach slov a na vetách.

 „Suprasegmentálne javy jestvujú iba na segmentálnych prvkoch. Navrstvujú sa na ne (tón, sila, časové trvanie) alebo sa vraďujú medzie ne (prestávka)“ (Kráľ – Sabol, 1989, s. 357).

Podľa Žilku (2006, s. 185 – 186) suprasegmentálne javy ústneho prejavu „vyplývajú z časovej, silovej a tónovej modulácie hlasu. Za časovú moduláciu artikulačného prúdu sa pokladajú tieto prozodické javy: kvantita (striedanie dlhých a krátkych slabík), pauza, tempo a rytmus. Silovú moduláciu reči zabezpečujú tieto suprasegmenty: intenzita hlasu, prízvuk, vetný prízvuk čiže dôraz a citová, t. j. expresívna aktualizácia dôrazu čiže emfáza. Tónovou moduláciou artikulačného prúdu sú hlasový register a melódia. Štylisticky sa najviac využíva tempo, rytmus, intenzita hlasu, emfáza, hlasový register a melódia. Melódia je zmena hlasového tónu v priebehu reči, ktorá iba druhotne plní expresívnu funkciu.“

Niektoré z týchto javov sa realizujú už na strane autora v produkčnej fáze textu, pri tvorbe básne, napr. kvantita a prízvuk ovplyvňujú voľbu veršového systému. Iné (emfáza, tempo, intenzita hlasu) sa uplatňujú najmä pri ústnej interpretácii poézie (nepr. v umeleckom prednese), v rečníckych prejavoch a v dramatických textoch. Niekedy uplatnenie suprasegmentálneho javu naznačuje zmenu významu. Vo vete „Pekne si sa k nemu zachoval“, ktorá má pri konkluzívnej kadencii (klesavej melódii) kladný význam, použitie antikadencie (stúpavej melódie) v slove „Pekne“ mení význam vety na opačný, ironický.

Bibliografia

Kráľ, Ábel – Sabol, Ján. 1989. Fonetika a fonológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 392 s.
Sabol, Ján. 2006. „Suprasegmentálny podsystém“. In: Kultúra hovoreného prejavu. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, s. 77 – 180.
Sabol, Ján. 1981. „Zvuková rovina“. In: Úvod do štúdia jazykov. Bratislava: SPN 1981. s. 78 – 153.
Sabol, Ján – Zimmermann, Július. 1994. Komunikačný štatút prívuku v spisovnej slovenčine. Prešov: Filozofická fakulta v Prešove UPJŠ v Košiciach. 94 s.
Žilka, Tibor. 2006. Vademecum poetiky. Nitra: Filozofická fakulta UKF. 438 s.

<< späť