Dieréza
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Dieresis (En)
Explikácia pojmu
Dieréza
(z gr. diaresis – rozluka) je vo všeobecnosti medzislovným predelom
nerozdeľujúcim stopu, čím podľa Hrabáka (1970, 28) na rozdiel od cezúry
nadobúda vo verši metrickú funkciu. Vyskytuje sa buď ako tzv. stredná dieréza,
druh polveršovej prestávky označovanej symbolom ∣∣ alebo v sylabotonickom
a časomernom verši aj na hraniciach slov, kde ju označujeme symbolom ∣. Zvláštnym prípadom
dierézy v časomernom veršovom systéme je tzv. bukolická dieréza (často využívaná v pastorálnej poézii), ktorá sa
v hexametri vyskytuje po štvrtej stope:
Aj
zelená rídkími čo vás krije sťínami planka
–
∪
∪
∣ – – ∣ – ∪ ∪ – ∪
∪ ∥ –
∪ ∪
∣ – ∪ ˄
(Vergílius:
Titir, preložil Ján Hollý)
Ako polveršová prestávka v sylabickom verši má v dlhších veršoch (12-
alebo 13-slabičnom, slovenskej obdobe alexandrínu) charakter konštanty po
šiestej, resp. siedmej slabike, v 8-slabičnom verši sa nachádza po štvrtej
slabike:
Horí
ohník, horí ∣∣ na
Kráľovej holi.
Ktože
ho nakládol? ∣∣ –
Dvanásti sokoli.
Dvanásti
sokoli, ∣∣ sokolovia bieli,
akých
ľudské oči ∣∣ viacej
nevideli!
Dvanásti
sokoli, ∣∣ sokolovia Tatier,
akoby
ich bola ∣∣ mala
jedna mater;
jedna
mater mala, ∣∣ v
mlieku kúpavala,
zlatým
povojníčkom ∣∣
bola povíjala.
(Ján Botto: Smrť Jánošíkova)
Často
blúdim, táram sa ∣∣ cez
celý boží deň,
hľadajúc
kolenačky ∣∣ aspoň
dáky kameň,
na
ktorý by si oprel ∣∣ boľavú
hlavičku
a
zadriemal zmorený ∣∣ aspoň
len trošíčku.
Ale
čože je nemožnô, ∣∣ to
ani nehľadaj,
pokoja
mať nemôžeš, ∣∣ všetko
kričí: hybaj!
(Janko Kráľ:
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko)
Prešiel
rôček – ∣∣ aj žiaľ z očiek.
Ktosi
klope ∣∣ na oblôček:
Kto
to, kto to? ∣∣ „Ja som z mesta,
blúdim
– neznám, ∣∣
kde tu cesta?“
Tam
napravo, ∣∣ mladý
pane –
za
potokom ∣∣ na tej strane! –
(Ján Botto: Žltá ľalia)
V sylabotonickej
poézii sa dieréza realizuje predovšetkým pri trocheji a daktyle,
ktoré majú stopový charakter (hranica stopy sa v nich zväčša kryje
s hranicou slova).
Démon
kýs’ škaredý, ∣∣ chvost
vlečúc po zemi,
ko
mne sa priplazil, ∣∣ do
ucha šepce mi.
Noc
bola hlboká, ∣∣ svetlá
už nepláli:
plamenný
zrak jeho ∣∣
vo tvár mi okáli.
Krídla
jak netopier ∣∣ za
väzy poskladal,
tigrovsky
zahnutým ∣∣ jazykom
vykladal...
O
zlate hovoril, ∣∣
o drahých kameňoch,
čo
zrejú pod zemou ∣∣ v
modravých plameňoch.
(Ivan Krasko:
Baníci)
Bibliografia
Andričík, Marián. 2015. Kapitoly z teórie literatúry. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika. 154 s.
Harpáň, Michal. 1994. Teória literatúry. Bratislava: ESA. 288 s.
Hollý, Ján.1842. Básně Jána Hollého. Zv. IV. Budín: Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej. 423 s.
Hrabák, Josef. 1970. Úvod do teorie verše. Praha: Státní pedagogické nakladatelství. 260 s.
Ibrahim, Robert – Plecháč, Petr – Říha Jakub. 2013. Úvod do teorie verše. Praha: Filip Tomáš – Akropolis. 160 s.
Turčány, Viliam. 1968. „Polveršová prestávka“. Litteraria. Rytmus a metrum, roč. XI (1968), s. 199 – 266.
Vlašín, Štěpán. 1977. Slovník literární teorie. Praha: Československý spisovatel. 472 s.