Knižná obálka
Autor:
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Buchcover, Buchumschag, Einband (D)
Book cover (En)
Explikácia pojmu
Štruktúrovaný
celok verbálnych a vizuálnych paratextov, ktorý má ochrannú, dekoratívnu,
informatívno-anticipačnú, znakovú a reklamnú funkciu. Medzi jej základné
zložky patria: meno autora, titul, podtitul, čas a miesto vydania, meno
či logo vydavateľa a ilustrácia.
Spočiatku mala
obálka predovšetkým či výhradne ochrannú funkciu: chránila knihu pred
opotrebovaním. Potom k tomu pribudla skromná informatívna funkcia:
sprostredkovanie základných informácií o diele (titul a meno autora).
Vývinom technológií a rozšírením nových materiálov sa začali uplatňovať aj
farby a obrazové motívy, najmä na signalizáciu žánru a témy,
čím obálka získala na vizuálnej atraktívnosti. Vznik ilustrovaných obálok
túto tendenciu ešte posilnila, hlavne v prípadoch, keď na vyhotovenie
titulných obrazov boli oslovený významní umelci (maliari, grafici). Postupne sa
na obálku pridávali ďalšie a ďalšie jazykové a vizuálne elementy (logo
vydavateľa, fotografia autora, zábery z filmovej adaptácie románu,
venovania, citáty z recenzií), čím vydavateľstvá už sledovali hlavne
komerčné ciele. Vychádzali zo spoznania, čo je dnes už samozrejmé: obálka robí
z literárneho diela tovar, t. j. knihu na predaj (o historickom vývine
obálok pozri: Sonzogni 2011, 16 –20).
Knižná obálka
znamená pre príjemcu často prvý fyzický alebo vizuálny kontakt s dielom,
preto je dôležité aby v dostatočnej miere upútala na seba pozornosť.
Komunikačným zámerom obálky v súčasnosti nie je iba sprostredkovať
základné bibliografické údaje a anotáciu deja, ale aj predbežne (o)hodnotiť
umelecký text. Priamo, deklaratívnymi tvrdeniami (citovaním uznávaných
literárnych, intelektuálnych a umeleckých autorít), alebo nepriamo,
pomocou intertextuálnych a intermediálnych alúzií a rovnako aj
uvádzaním získaných ocenení, číselných indikátorov populárnosti a čitateľského
ohlasu. Obálka je teda aj výzva a vnuknutie, motivuje, nabáda zákazníkov ku
kúpe tovaru, zásadným spôsobom formuje teda nielen estetické, ale aj
a spotrebiteľské postoje čitateľov.
Znakovosť knižnej obálky sa prejavuje jednak
v povahe jej konštitutívnych zložiek,
a jednak v reprezentatívnej funkcii. Obálka pozostáva z jazykových a vizuálnych znakov, ktoré sa zoskupujú do vyšších
útvarov, vytvárajúc ustálené znakové dvojice (meno autora + titul, titul
+ podtitul, titul + ilustrácia, meno a fotografia
autora,) znakové trojice (meno autora + titul + podtitul) a
znakové rady (citáty z textov kritickej recepcie diela).
Z hľadiska zmyslového pôsobenia ide v prevažnej miere o viditeľné znaky,
do procesu poznávania a následnej interpretácie obálky sú však zapojené aj
hmatové (taktilné) znaky (hmat použitého materiálu) a prípadne
i olfaktorické znaky (vôňa papiera).
Obálka ako celok je znakom aj v tom zmysle, že
zastupuje, reprezentuje dielo na základe princípu pars pro toto v rôznych
situáciách a pri rôznych okolnostiach (tlačené a online katalógy kníh
vydavateľstiev a obchodov, recenzné rubriky literárnych časopisov,
plagáty, booktrailery, televízne reklamy a pod.). Ako v prípade
akýchkoľvek iných znakov je to iba parciálny a zjednodušený spôsob
reprezentácie, nositeľ znaku (reprezentamen) totiž zastupuje svoj objekt vždy
iba z istého aspektu, pretože je vždy jednoduchší, ako vec (denotát),
ktorú zastupuje. V tomto prípade sa táto neúmernosť stáva evidentnou
v momente, keď obálku porovnáme s významovou bohatosťou a
komplexnosťou textu. Obálka zastupuje dielo s ohľadom na osobu autora, na
tematické, žánrové, štýlové, literárnohistorické a medziumelecké
vlastnosti a súvislosti jeho tvorby a daného textu, ktoré môžu byť
signalizované prostredníctvom slov, viet, čísel a obrazov. Autorské
a vydavateľské paratexty na obálke možno vnímať z tohto pohľadu ako interpretanty,
vďaka ktorým vidíme a spoznávame dielo z rôznych perspektív.
Z rovnakého dôvodu definuje knižnú obálku ako intersemiotický preklad
textu Marco Sonzogni (2011, 5).
Knižná obálka s vysokou koncentráciou paratextov
predstavuje prechodnú, hraničnú zónu medzi reálnym, vonkajším svetom
a vnútorným, fiktívnym svetom literárneho diela. Túto jej dvojtvárnosť
možno priblížiť pomocou opozície fyzického a imaginárneho priestoru. Ak
knihu držíme v ruke a dotýkame sa obálky, má pre nás „hmatateľnú“
prítomnosť, percipujeme jej fyzické parametre (rozmery, formát, povrch
materiálu, farebnosť) a štruktúru (predná a zadná strana obálky,
chrbát, záklopka). Cítime aj váhu knihy, ktorej je neoddeliteľnou súčasťou.
Zároveň nás však už slová a obrazy vťahujú do imaginárneho sveta diela,
ktorý sa v našom vedomí akurát začína iba formovať. Najsilnejšie impulzy
v tomto smere vychádzajú z titulu, podtitulu a z prípadnej
ilustrácie na prednej strane obálky.
Knižná obálka je teda členitý, štruktúrovaný priestor
znakov, vyznačujúci sa sémantickou nasýtenosťou a relatívnou uzavretosťou.
Preto iba relatívnou, lebo jej funkciou je práveže otváranie týchto štruktúr
prostredníctvom navodenia rôznych asociácií, ktoré robia hranice medzi fyzickým
a imaginárnym priestorom priechodným. Kniha bez akýchkoľvek paratextov
zostáva skôr fyzickým predmetom a priestorom, znakovú funkciu si (naplno)
získava práve vďaka indíciám slov a obrazov na obálke.
Z povahy paratextov vyplýva, že nám ponúkajú možnosť
buď vstúpiť dovnútra, alebo sa vrátiť späť (Genette 1997, 2). Z pohľadu
literárnovednej analýza obálky však nemôžeme zostať iba pri zatvorenej knihe,
interpret nemôže súdiť iba na základe zovňajšku, musí to robiť s vedomím
diela, t. j. musí vychádzať zo skúseností s otvorenou a prečítanou
knihou (o základnej opozícii zatvorenej a otvorenej knihy z pohľadu
knižného dizajnu pozri: Wunderlich 2019). Informácie a sugescie
o knihe, ktoré nám ponúka obálka, musia byť konfrontované
s individuálnym recepčným imagenom interpreta. Pretože obálka je iba
prísľub: niečo naznačuje a predznamenáva, čo je však potrebné následne ešte
preveriť.
Výskum knižnej obálky je z podstaty javu
interdisciplinárne zamerané (Szczęśniak 2011),
ukazuje sa v priesečníku záujmov a výskumných aspektov literárnej
teórie, knihovedy, knižného a grafického dizajnu, semiotiky, vizuálnych,
mediálnych a kultúrnych štúdií (Bertram – Leving red. 2014, Pavelka 2011,
). Skúmajú sa aj e-kníh. Práve vďaka tejto všestrannej synergii sa dôrazne
poukázalo na to, že knihy nie sú len literárnymi textami, ale aj materiálnymi
objektmi so silným vizuálnym rozmerom (Sonzogni 2011, 18).
Bibliografia
Bertram, John – Leving, Yuri red. 2014. Lolita: The Story of a Cover Girl. Vladamir Nabakov’s Novel in Art and Design. PRINT Books
Genette, Gérard. 1997. Paratexts: thresholds of interpretation. Prel. Jane E. Lewin. New York: Cambridge University Press.
Pavelka, Jiří, A Book Cover as an Expression of Conceptualization and a Tool of Social Identity Construction: The Interpretation Based on the Example of G. Ritzer’s book McDonaldization of Society, International Journal of Humanities and Social Sciences, 2013/5., 1106–1111.
Sonzogni, Marco. 2011. Re-Covered Rose. A case study in book cover design as intersemiotic translation, Amsterdam–Philadelphia: John Benjamins Publishing Company.
Szczęśniak, Katarzyna. 2011. „Okładka i obwoluta książki jako przedmiot badań interdyscyplinarnych”. Toruńskie Studia Bibliologiczne 2: 29 – 41.
Wunderlich, Péter. 2019. „A könyvdesign szemiotikája”. In The Book Phenomenon in Cultural Space – A könyvjelenség a kulturális térben, Katalin Kroó red. Budapest – Tartu: Eötvös Loránd University – University of Tartu, 100 –116.