Teória ducha

Teória ducha vychádza z predstavy, že človek dokáže vyvíjať predstavu o kognitívnych schopnostiach iného človeka. Inými slovami, ide tu o kognitívnu kapacitu človeka vnímať iného človeka ako sebe podobného. V rámci kognitívnej literárnej vedy sa teória ducha aplikuje na opis literárnych postáv a ich schopnosti takejto kognitívnej analógie. Teória ducha opisuje schopnosť disponovať nielen mentálnym modelom sveta, ale aj mentálnych modelov stavov iných kognitívnych systémov, teda stavov a procesov vedomia iných. V tomto zmysle sa používa aj pojem mind reading, koncept, ktorý Zunshine aplikoval na opis vzťahu medzi čitateľom a literárnymi postavami. Podľa tohto princípu čitateľ konštruuje mentálny model fikčného sveta a v rámci tohto mentálny model literárnej postavy. Čitateľ akumuluje poznanie o poznaní literárnej postavy. Teória ducha má preto adaptívnu funkciu a slúži na porozumenie konania iných v sociálnom priestore. Tomuto konceptu je príbuzný tradičný pojem imitácie. Neuronálnou bázou teórie ducha sú transmodálne aktívne zrkadlové neuróny, ktoré vysvetľujú existenciu literatúry a fakt, že pociťujeme slasť z čítania. 

Na stredných a malých heslách sa pracuje...