Symbolický kapitál
Autor:
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Symbolisches Kapital (D)
Symbolic capital (En)
Explikácia pojmu
Okrem troch hlavných druhov
kapitálu (ekonomický, kultúrny a sociálny) Bourdieu zaviedol štvrtý typ, ktorý
má osobitný charakter, pretože súvisí s ostatnými typmi. Vyjadruje uznanie,
ktoré tieto typy kapitálu poskytujú. Symbolický kapitál sa zásadne líši od
ostatných uvedených základných typov kapitálu. V prvom rade ho netvorí
akumulovaná práca a nemožno ho chápať ako investičný prostriedok. Symbolický
kapitál presahuje ostatné tri druhy kapitálu, pretože ich dotvára a slúži na
ich legitimizáciu. Symbolický kapitál tak predstavuje akýsi metakapitál,
pomocou ktorého možno vykonávať moc nad ostatnými druhmi kapitálu (Bourdieu – Wacquant
1996, 146).
Bourdieu pripisuje
symbolickému kapitálu význam v tom zmysle, že žiaden druh kapitálu nemá hodnotu
bez uznania, t. j. bez symbolického rozmeru. Takého uznanie je vyjadrené
v podobe ocenení, statusu významnosti (por. Bourdieu 1987; 1980; 1992).
Symbolický kapitál je legitímnosť udelená uznávaným indivíduám (por. Bourdieu
1987; 1980).
Každý druh kapitálu môže
nadobudnúť kvalitu symbolického kapitálu, ak je uznávaný. K tomu dochádza
vtedy, keď distribúcia kapitálu účinného v poli prenikne tak hlboko do
hodnotiacich vzorcov a organizačných princípov danej oblasti, že už nie je
možné myslieť inak ako v zmysle týchto druhov symbolického kapitálu.
Jedným z významných druhov
symbolického kapitálu je česť.
To, že ľudia neuvažujú o
oprávnenosti úsudkov ústredných aktérov daných polí, ale berú ich ako
samozrejmosť, vyjadruje silu symbolického kapitálu („pouvoir symbolique“ – por.
Bourdieu 1977; 1979). V súlade s tým majú symbolickú moc tí aktéri, ktorí
vytvárajú spoločný súbor presvedčivých noriem a dokážu ich presadzovať ako
všeobecne platné, teda tí, ktorí sa výrazne podieľajú na tvorbe kategórií
organizujúcich spoločenskú dynamiku v rámci poľa a presadzujú ich ako
jediný legitímny spôsob nazerania na veci. Uplatňovanie symbolickej moci či až
dominancie („domination symbolique“ – por. Bourdieu 1979) sa deje ako niečo
samozrejmé a je komunikované ako legitímna súčasť organizovania sociálneho
sveta. Symbolická moc znamená dohľad nad dynamikou polí a sociálnymi pozíciami
v nich s cieľom organizovať ich štruktúru podľa vlastných záujmov. Inými
slovami, symbolický kapitál umožňuje legitimovať jestvujúce mocenské vzťahy v
daných poliach.
Bibliografia
Bourdieu, Pierre. 1972. Esquisse d’une théorie de la pratique, précédé de trois études d’ethnologie kabyle. Genf.
Bourdieu, Pierre. 1976 (Orig. 1972). Entwurf einer Theorie der Praxis auf der ethnologischen Grundlage der kabylischen Gesellschaft. Frankfurt a. M.: Suhrkamp.
Bourdieu. Pierre. 1977 „Sur le pouvoir symbolique.“ Annales. Histoire, Sciences Sociales, vol. 32, no 3: 405–411
Bourdieu, Pierre. 2016 [1979]. La distinction. Critique sociale du jugement. Paris: les éditions de minuit.
Bourdieu, Pierre. 1980. Le sens pratique. Paris: les éditions de minuit.
Bourdieu, Pierre. 1987 (Orig. 1980). Sozialer Sinn. Kritik der theoretischen Vernunft. Transl. Günter Seib. Frankfurt a. M.: Suhrkamp.
Bourdieu, Pierre. 1992. „Ökonomisches Kapital - Kulturelles Kapital - Soziales Kapital.“ In: Pierre Bourdieu. 1992. Die verborgenen Mechanismen der Macht. Schriften zu Politik & Kultur 1. S. 49-80. Hamburg: VSA-Verlag. Ed. Margareta Steinrücke Transl. Jürgen Bolder, Ulrike Nordmann a i.
Bourdieu, Pierre. 1992. Die verborgenen Mechanismen der Macht. Schriften zu Politik & Kultur 1. Hamburg: VSA-Verlag.
Bourdieu, Pierre – Loïc J. D. Wacquant. 1996 (Orig. 1992). Reflexive Anthropologie. Transl. Hella Beister. Frankfurt a. M.: Suhrkamp.
Bourdieu Pierre – Loïc J. D. Wacquant. 1992. Réponses. Pour une anthropologie réflexive. Paris: Seuil.
Bourdieu, Pierre. 1997. Méditations pascaliennes. Éléments pur une philosophie négative. Paris: Seuil.
Florian, Michael – Frank Hillebrandt. 2006. Pierre Bourdieu. Neue Perspektiven für die Soziologie der Wirtschaft. Wiesbaden: VS Verlag.