Sociálny kapitál

Okrem ekonomického a kultúrneho kapitálu Bourdieu rozoznáva aj sociálny kapitál ako jeden z troch základných druhov kapitálu. Možno si pod ním predstaviť sociálne vzťahy, teda sú to zdroje, ktoré vyplývajú z osobných sietí kontaktov.  Bourdieu  sociálny kapitál opisuje ako súhrn skutočných a potenciálnych zdrojov spojených s disponibilitou siete vzťahov vzájomného poznania alebo uznania. Sú to zdroje konštituované samotnou príslušnosťou k istej skupine, napr. k rodine, k organizácii s istým spoločným cieľom, alebo k politickej strane (Bourdieu 1992, 63). Tieto skupiny poskytujú isté záruky postavené na zásadách.

Koncept sociálneho kapitálu sa vzťahuje na schopnosť mobilizovať skupinové zdroje, ktoré sú potenciálne k dispozícii na individuálne využitie. Umožňuje členom skupín či inštitúcií alebo združení dosahovať zisky materiálneho či symbolického charakteru, avšak na základe sociálnej investície. Kapitál, ktorým jednotliví členovia skupiny disponujú, slúži všetkým členom skupiny spoločne ako zábezpeka.

Objem sociálneho kapitálu, ktorým daný aktér disponuje, závisí jednak od šírky siete jeho kontaktov, ak aj od rozsahu iných druhov disponovateľného kapitálu (ekonomického, kultúrneho, symbolického) (Bourdieu 1992, 63–64).