Pole

Oblasti vedného poznania:

Autor:

Ekvivalent pojmu v iných jazykoch

Feld (D)
Field (En)

Explikácia pojmu

Koncept poľa Pierre Bourdieu využíva v analýzach štruktúr moci v sociálnych inštitúciách. Pojem poľa pochádza z fyziky, konkrétne z Faradayovej teórie elektromagnetického poľa. Analogicky k fyzikálnemu pojmu poľa možno aj sociálne pole chápať ako sieť siločiar, ktoré formujú príslušné subjekty a sú nimi formované. Kľúčovým elementom teórie poľa je pojem sily, ktorá pôsobí na telesá v dosahu daného poľa (por. Rehbein – Saalmann 2014, 99).

Bourdieu si uvedomoval, že sociálne konanie nie je jednotné v celej spoločnosti, ale že rôzne oblasti spoločnosti majú podobne ako systémy teórie systémov Niklasa Luhmanna (Luhmann 1984) rôzne funkčné modality Bourdieu nepovažoval prax za výsledok spontánnej emergencie, ale skôr za výsledok cieleného uplatňovania habitu. Podmienky sociálnej praxe sú samy o sebe štruktúrované. Bourdieu (1996a, 127) sa snažil analyzovať tieto podmienky pomocou konceptu poľa. Bourdieu uviedol pojem poľa v analógii s konceptom hry a aj preto vysvetľuje fungovanie polí na príklade kolektívnych športov.[1] Napriek tomu zohráva v Bourdieuho práci zásadnú úlohu a možno ho jasne definovať. Pole predstavuje konfiguráciu vzťahov medzi pozíciami aktérov a koncepcia poľa je potom model, ktorý umožňuje identifikovať štruktúry a vzťahy. Podľa Bourdieua je sociálny svet determinovaný štruktúrami, čiže objektívnymi vzťahmi, vzťahmi medzi pozíciami, ktoré existujú nezávisle od vedomia protagonistov, ktorí tieto pozície zastávajú. Polia sa teda dajú opísať na základe spoločných objektívnych formálnych znakov a zároveň v nich fungujú vždy aj relácie sily a moci.

Podobne ako sa v hrách od seba líšia nielen ich pravidlá, ciele a stávky, aj v jednotlivých poliach sú definované ciele a stávky. Každé pole má teda svoju vlastnú logiku (Bourdieu 1998b, 19).

Bourdieu volí prirovnanie k hre, hoci pole na rozdiel od hry nemusí nepodliehať explicitne kodifikovaným pravidlám. Pravidlá, na ktorých je dynamika polí založená, sa uskutočňujú nevedome (Bourdieu 1998a, 141).

Tento fenomén môžeme pozorovať aj v prípade habitu, kde ho Bourdieu označuje ako „doxa“, pričom pre nevedomé dodržiavanie pravidiel hry zavádza termín „illusio“. Participanti hry sú vtiahnutí do hry, že pravidlá jednoducho ticho akceptujú. „Illusio“ znamená nevedome akceptovať, že to, čo sa v danej hre deje, má zmysel a že to, o čo v nej ide, je dôležité.

Každé sociálne pole vytvára „illusio“. Napríklad pole vzdelávania konštituuje „illusio“ udeľovanie formálií, ako sú napr. doklady a osvedčenia o vzdelaní, diplomy, certifikáty, akademické tituly, ktorých hodnota je uznávaná, a ktoré zaručujú zodpovedajúce možnosti úspechu a uznaní, čiže získania poprednej pozície v danom poli. Tí, ktorí chcú získať diplomy a tituly, akceptujú, že musia podať príslušné výkony. Illusio určuje aj záujmy a stratégie účastníkov. Pole však nie je len hra s pravidlami, cieľmi a illusio, ale zahŕňa aj participantov s ich habitom (a príslušnými formami kapitálu). Koncept habitu slúži na opis pnutí medzi vnútornými očakávaniami a vonkajšími štruktúrami. Habitus preto možno interpretovať ako stelesnenú či zvnútornenú sociálnu hru. Bourdieu habitus chápe ako vzor sociálneho správania získaný socializáciou, ktorý štruktúruje špecifický individuálny štýl participantov, ako aj sociálnych skupín (Simonis 2013, 288). Vpisuje sa do tiel aktérov ako historické poznanie, a tým sa podieľa na štruktúrovaní ich budúcich skúseností.

Sociálne pole by sa dalo definovať ako sieť alebo konfigurácia objektívnych vzťahov medzi pozíciami v danej oblasti, ktoré sú určované štruktúrou distribúcie rôznych typov moci (Bourdieu 1996a, 127). Moc vyjadruje fenomén sociálnej nerovnosti. Štruktúra poľa, jeho poriadok, je štruktúrou mocenských vzťahov medzi aktérmi. Participanti prispievajú k reprodukcii tejto hry tým, že pomáhajú reprodukovať nielen jej pravidlá, ale aj vieru v hodnotu toho, o čo ide. Reprodukcia poľa, jeho štruktúra/usporiadanie a konštitúcia – všetko závisí od dynamiky boja. Keďže polia sú výsledkom bojov, neustále sa menia. Ich analýza preto musí prebiehať historicky a zachytávať dynamiku bojov (1997, 73). V rámci polí sa predpokladá, že aktéri súťažia o rôzne sociálne pozície, čo vedie k vytváraniu sociálnych štruktúr.

Bourdieu vo svojej teórii polí lokalizuje aj samotné pole moci. Pole moci spája polia navzájom. Pole moci nie je pole ako všetky iné. Je to priestor mocenských vzťahov medzi aktérmi, ktorí sú vybavení rôznymi druhmi kapitálu. (Bourdieu 1998a, 51). Pre Bourdieua je sociálne pole teda oblasťou sociálnych bojov. Aktéri sa usilujú o čo najlepšie pozície. Zároveň sa snažia zmeniť pravidlá poľa tak, aby čo najlepšie využili to, čo majú k dispozícii.[2] Zisk, ktorý môžu očakávať za svoj vklad, je určený ich postavením v rámci príslušného poľa. Aktéri majú možnosť ovplyvňovať oblasť a presadzovať svoje záujmy rôznymi spôsobmi. Práve to sa rozumie pod ich sociálnym postavením. Pozícia v štruktúre poľa vylučuje možnosti a určuje pozície v poli (1998b, 20 a nasl.).  Zisk, ktorý môžu aktéri očakávať za svoje úsilie vo svojej oblasti, funguje ako kapitál špecifický pre dané pole.[3]

Bourdieuova teória sociálnych polí odkazuje na fenomén relatívnej autonómie vymedzených sociálnych sektorov, ktorý je známy aj ako diferenciácia. Pole je ako teoretický koncept niečo podobné ako systém v teórii autopoietických systémov Niklasa Luhmanna (2001a).[4] 

 


[1] Samotné používanie analógií naznačuje, že Bourdieuov pojem poľa je skôr metaforou než definovaným termínom.

[2] Por. Bourdieu 1998b.

[3] Okrem ekonomického kapitálu Bourdieu rozlišuje aj kultúrny, sociálny a symbolický kapitál. Ekonomický kapitál preňho iba jednou z foriem kapitálu, ktoré sa pohybujú v danom poli. Bourdieu touto diferenciáciou prekonal marxistickú teóriu kapitálu, ktorá uvažuje len v intenciách ekonomického kapitálu. Kapitál je špecifickou entitou. Je ťažko konvertibilný, lebo svoju hodnotu odkrýva iba v rámci príslušného poľa. Ak teda chceme opísať konštitúciu poľa, musíme spoznať špecifiká kapitálu platného v logických štruktúrach tohto poľa.

[4] Bordieu 2001a.

Bibliografia

Bohn, Cornelia. 1991. Habitus und Kontext. Ein kritischer Beitrag zur Sozialtheorie Bourdieus. Opladen: VS Verlag für Sozialwissenschaften.
Bourdieu, Pierre. 1967. “Postface.” In Erwin Panofsky: Architecture gothique et pensée scolastique. Traduction et postface de Pierre Bourdieu, 135 – 167. Paris: Editions de Minuit.
Bourdieu, Pierre. 1969. “Intellectual field and creative project.” Social Science Information 8, 98 – 119.
Bourdieu, Pierre. 1970. Zur Soziologie der symbolischen Formen. Prel. Wolf H. Fietkau. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre. 1976. Entwurf einer Theorie der Praxis auf der ethnologischen Grundlage der kabylischen Gesellschaft. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre. 1977. Outline of a Theory of Practice. Cambridge Studies in Social Anthropology. Cambridge: Cambridge University Press.
Bourdieu, Pierre. 1978. Entwurf einer Theorie der Praxis auf der ethnologischen Grund¬lage der kabylischen Gesellschaft. Prel. Cordula Pialoux – Bernd Schwibs. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre. 1982. Die feinen Unterschiede. Kritik der gesellschaftlichen Urteilskraft. Prel. Achim Russer – Bernd Schwibs. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre. 1986. „Der Kampf um die symbolische Ordnung. Pierre Bourdieu im Gespräch mit Axel Honneth, Hermann Kocyba und Bernd Schwibs.“ Ästhe¬tik und Kommunikation 16, 61/62: 142 – 164.
Bourdieu, Pierre. 1987. Sozialer Sinn. Kritik der theoretischen Vernunft. Prel. Günter Seib. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre. 1992. Rede und Antwort. Prel. Bernd Schwibs. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre. [1980] 1993. Soziologische Fragen. Prel. Hella Beister – Bernd Schwibs. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre – Loïc J.D. Wacquant 1996a. Reflexive Anthropologie. Prel. Hella Beister. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre – Loïc J.D. Wacquant. 1996b. „Der Klassifizierungskampf und die Dialektik von mentalen und sozialen Strukturen.“ In Reflexive Anthropologie, eds. Pierre Bourdieu – Loïc J.D. Wacquant, 30 – 34. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre. 1997. Der Tote packt den Lebenden. Schriften zu Politik & Kultur 2. Prel. Jürgen Bolder. Hamburg: VSA Verlag.
Bourdieu, Pierre. 1998a. Praktische Vernunft. Zur Theorie des Handelns. Prel. Hella Beister. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre. 1998b. Vom Gebrauch der Wissenschaft. Für eine klinische Soziologie des wissenschaftlichen Feldes. Prel. Stephan Egger. Konstanz: UVK Verlag.
Bourdieu, Pierre. 2001a. Meditationen. Zur Kritik der scholastischen Vernunft. Prel. Achim Russer – Hélène Albanac – Bernd Schwibs, Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre. 2001b. Das politische Feld. Zur Kritik der politischen Vernunft. Prel. Roswitha Schmid. Konstanz: UVK Verlag.
Bourdieu, Pierre. 2002. Ein soziologischer Selbstversuch. Prel. Stephen Egger. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Calhoun, Craig. 1993. “Habitus, field, and capital: the question of historical specificity.” In Bourdieu: Critical Perspectives, ed. Craig Calhoun, 61 – 68. Cambridge: Polity Press.
Chomsky, Noam. 1968. Aspekte der Syntax-Theorie. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Elias, Norbert. 1980. Über den Prozeß der Zivilisation. 2 Bde. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Fröhlich, Gerhard – Boike Rehbein, eds. 2014. Bourdieu Handbuch. Leben – Werk –Wirkung. Stuttgart – Weimar: Metzler Verlag.
Gebauer, Gunter. 2017. „Habitus.“ In: Handbuch Körpersoziologie. Grundbegriffe und theoretische Perspektiven, eds. Gugutzer, Robert – Gabriele Klein – Michael Meuser, 27 – 32 Wiesbaden: VS Verlag für Sozialwissenschaften.
Goffman, Erving. 1977. Rahmen-Analyse. Ein Versuch über die Organisation von Alltagserfahrungen. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Hradil, Stefan. 1987. Sozialstrukturanalyse in einer fortgeschrittenen Gesellschaft. Opladen: Leske u. Budrich.
Husserl, Edmund. [1936] 1977. Die Krisis der europäischen Wissenschaften und die transzendentale Phänomenologie. Hamburg: Meiner Verlag.
Janning, Frank. 1991. Pierre Bourdieus Theorie der Praxis. Analyse und Kritik der konzeptionellen Grundlegung einer praxeologischen Soziologie. Opladen: Westdeutscher Verlag.
Jurt, Joseph. 1995. Das literarische Feld. Das Konzept Pierre Bourdieus in Theorie und Praxis. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft.
Jurt, Joseph. 2003. „Habitus und Normalismus.“ In: „Normalität“ im Diskursnetz soziolo-gischer Begriffe, eds. Jürgen Link – Thomas Loer – Hartmut Neu¬endorff, 121 – 133. Heidelberg: Synchron.
Jurt, Joseph. 2010. „Die Habitus-Theorie von Pierre Bourdieu.“ In LiTheS. Zeitschrift für Literatur- und Theatersoziologie 3, 3: 5 – 17.
Jurt, Joseph. 2001. « La théorie du champ littéraire et l’internationalisation de la littérature. » In Literature and Society, eds Bart Keunen – Bart Eeckhout, 43 – 56. Brüssel – Bern: Peter Lang Verlag.
Koller, Andreas. 2014. „Doxa (doxa).“ In Bourdieu Handbuch. Leben – Werk – Wirkung, eds. Gerhard Fröhlich – Boike Rehbein, 79 – 80. Stuttgart – Weimar: Metzler Verlag.
Krais, Beate – Gunter Gebauer. 2002. Habitus. Bielefeld: transcript.
Lahire, Bernard. 1998. L’homme pluriel. Les ressorts de l’action. Paris: Nathan.
Lewin, Kurt. 1982. Feldtheorie. In Werke Bd. 4, ed. Carl-Friederich Graumann. Bern: Klett-Cotta Verlag.
LiPuma, Edward. 1993. “Culture and the concept of culture in a theory of practice.” In Bourdieu: Critical Perspectives, eds. Craig Calhoun et al., 14 – 34. Cambridge: Polity Press.
Luhmann, Niklas. 1984. Soziale Systeme. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Maggio, Rodolfo. 2017. An Analysis of Pierre Bourdieu’s Outline of a Theory of Practice. London: Macat International.
Panofsky, Erwin. 1967. Architecture gothique et pensée scolastique. Traduction et post¬face de Pierre Bourdieu. Paris: Editions de Minuit.
Papilloud, Christian. 2003. Bourdieu lesen. Einführung in eine Soziologie des Unterschieds. Bielefeld: Transcript.
Prechtl, Peter – Franz-Peter Burkard, eds. 2008. Metzler Lexikon Philosophie. Begriffe und Definitionen. 3. erweiterte und aktualisierte Auflage. Stuttgart: Verlag J. B. Metzler.
Rehbein, Boike – Gernot Saalmann. 2014. „Feld (champ).“ In Bourdieu Handbuch. Leben – Werk – Wirkung, eds. Gerhard Fröhlich – Boike Rehbein, 99 – 103. Stuttgart – Weimar: Metzler Verlag.
Rehbein, Boike. 2006. Die Soziologie Pierre Bourdieus. Konstanz: UVK.
Rehbein, Boike. 2004. Globalisierung in Laos. Transformation des ökonomischen Feldes. Münster.
Rehbein, Boike. 2003. „›Sozialer Raum‹ und Felder. Mit Bourdieu in Laos.“ In Pierre Bourdieus Theorie des Sozialen, eds. Boike Rehbein – Gernot Saalmann – Hermann Schwengel, 77 – 95. Konstanz: UVK.
Saalmann, Gernot. 2003. „Die Positionierung von Bourdieu im soziologischen Feld.“ In Pierre Bourdieus Theorie des Sozialen, eds. Boike Rehbein – Gernot Saalmann – Hermann Schwengel, 41 – 57. Konstanz: UVK.
Sapiro, Gisèle. 2004. « Une liberté contrainte. La formation de la théorie de l’habitus. » In Pierre Bourdieu sociologue, 49 – 78. Paris: Fayard.
Simonis, Linda. [1998] 2013. „Habitus.“ In Metzler Lexikon Literatur- ud Kulturtheorie. Ansätze – Personen – Grundbegriffe, ed. Ansgar Nünning, 287 – 288. Stuttgart – Weimar: Metzler.
Vester, Michael. 2002. „Das relationale Paradigma und die politische Soziologie sozialer Klassen.“ In (Hg.): Theorie als Kampf? Zur politischen Soziologie Pierre Bourdieus, eds. Uwe H. Bittlingmayer et al., 61 – 121. Opladen: Leske + Budrich.
Wacquant, Loïc. 1996. „Auf dem Weg zu einer Sozialpraxeologie.“ In Reflexive Anthropologie, eds. Bourdieu, Pierre – Loïc J.D. Wacquant. Prel. Hella Beister, 17 – 93. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.

<< späť