Kultúrny kapitál

Kultúrny kapitál je výsledok vzdelávania a v tomto ohľade sa stáva súčasťou habitu, ktorý zahŕňa naučené zručnosti. Okrem vedomostí a zručností Bourdieu týmto pojmom myslí aj rôzne predmety, ako sú technické zariadenia, knihy, umelecké diela a pod. Kultúrny kapitál je v nich objektivizovaný. Majú nielen materiálnu, ale aj kultúrnu hodnotu. Získanie takýchto objektov si spravidla vyžaduje isté úsilie a čas. Kultúrny kapitál je aj spôsobom medzigeneračného odovzdávania sociálnych rozdielov. 

Kultúrny kapitál existuje podľa Bourdieua v troch podobách:

a) v inkorporovanej podobe, t. j. v podobe internalizovaných dispozícií. K inkorporovanému kultúrnemu kapitálu patria napr. spôsob vystupovania, spôsob vyjadrovania, správanie (1992c, 56) [1].  Inkorporovaný kultúrny kapitál je vlastníctvo, ktoré sa stalo habitom, teda neoddeliteľnou súčasťou daného aktéra. Inkorporovaný (internalizovaný) kapitál preto nemožno odovzdať prostredníctvom darov, alebo získať kúpou či výmenou.“[2]

b) v objektivizovanej podobe: Objektivizovaným kultúrnym kapitálom sa rozumejú spisy, obrazy, umelecké diela a iné ľudské artefakty, ktoré sú produktmi kultúrnej oblasti. Hoci tieto zdroje možno získať za ekonomický kapitál, ich používanie je spojené s možnosťou dekódovania, a preto si vyžaduje inkorporovaný, t. j. internalizovaný kultúrny kapitál.

c) v inštitucionalizovanej podobe: t. j. v podobe akademických titulov, diplomov, osvedčení o vzdelaní. [3] Tento kapitál vstupuje do dispozícií habitu, je certifikovaný spoločensky legitimizovanou inštitúciou. Ide teda o kategorické označenia vzdelanostných titulov. Inštitucionalizovaný kultúrny kapitál sa líši od vedomostí, ktoré sa s ním pôvodne spájali. Ide tu o právne sankcionovaný kapitál. Disponovanie týmto kapitálom nemusí znamenať reálne disponovanie znalosťami alebo zručnosťami, ako je to v prípade inkorporovaného kapitálu, ani sa nemusí transformovať do produkcie hodnotných predmetov. Ide skôr o inštitucionálne zabezpečený atribút.