Konštruktivizmus

Konštruktivizmus je súborné označenie pre pomerne heterogénne teoretické prístupy. Na epistemologickom pláne sa dynamizuje kritická výmena ideí medzi teóriami viacerých vedných disciplín súčasne (biológia, kybernetika, sociológia, psychológia, neuropsychológia, a i.). V ich heterogenite ich spája téza, že poznanie sa neorientuje na skutočnosť mimo poznávajúceho systému, ale naopak, že poznanie, a tým aj skutočnosť sú konštruktom pozorovateľa. Ernst von Glasersfeld nazýva oblasť mimo konštruovanej skutočnosti skutočným svetom: „... skutočný svet sa nám zjavuje výlučne tam, kde naše konštrukcie zlyhávajú. Nakoľko toto zlyhanie dokážeme opísať a vysvetliť vždy len pojmami, ktoré sme použili na výstavbu týchto zlyhávajúcich štruktúr, nedokáže nám tento opis a vysvetlenie sprostredkovať obraz o svete, ktorý by sme mohli za toto zlyhanie zobrať na zodpovednosť.“^[1]

Táto téza odkrýva presvedčenie o existencii nediferencovaného sveta, ako keby sa nám mohlo poznanie stať, celkom náhodou, nezámerne, ako keby sme zvláštne mohli niečo predpokladať bez vopred prijatých zákonov. Ale už Humberto Maturana presvedčivo tvrdí: „Život sa nám stáva, skúsenosť sa nám stáva, svety, ktoré žijeme, sa nám stávajú, pokiaľ ich v našich výkladoch produkujeme.“^[2]

Z toho vyplýva, že vnímanie je vždy cieľavedomá a aktívna činnosť, produkcia, konštruovanie. Vnímanie nevyhnutne spočíva v diferencovanosti skúseností. Preto konštrukcia a skúsenosť tvoria pojmové centrum konštruktivistickej debaty. Konštruktivizmus^[3] teda vysvetľuje, akým spôsobom vzniká poznanie ako korelačná konštrukcia na základe skúsenosti s príslušným javom.

Kognitívne systémy redukujú objekty na tzv. kognitívne štruktúry. To vyjadruje názor, že na objektoch nedokážeme pozorovať vlastnosti objektov, ale len schopnosti a možnosti kognitívnych systémov. Ernst von Glasersfeld vraví: „Kto si myslí, že na hraniciach slobody pohybu spoznáva ontickú skutočnosť, sa mýli takisto ako vodič automobilu, ktorý považuje miesto, kde mu došiel benzín, za koniec vozovky.“^[4]

Kognitívny systém je samostatný a začlenený systém, schopný efektívne asimilovať len modely, na základe ktorých dokáže vstúpiť do interakcie so svojím ekologickým alebo sociálnym prostredím (napr. formou metabolizmu, komunikácie), len v ňom sa dokáže bezpečne pohybovať.

Význam konštruktivizmu spočíva v tom, že ako teória skúseností a poznania opisuje, ako človek produkuje a stabilizuje modely svojej žitej skutočnosti, keďže svoju žitú skutočnosť dokáže vnímať len vo forme vlastných produktov, resp. konceptov. Záujem konštruktivizmu sa týka procesov kognitívnej organizácie fenoménov, procesov tvorby poriadku, komunikácie.

Ďalším kľúčovým konceptom konštruktivizmu je princíp nediferencovaného kódovania z kontextu výskumov Heinza von Foerstera a ich významu pre oblasť neurofyziológie. Tento princíp teda značí, že nervové bunky kódujú iba intenzity perturbácií, nie vlastnosti podnetu percepcie. Vnímanie vlastností preto prebieha na princípe endogénnych operácií (interpretácií) systému. Realita je v tomto duchu produktom vnútorných procesov systémov.  Tieto systémy sa v rámci konštruktivizmu označujú ako autopoietické (pozri heslo AUTOPOIÉZA). Princíp autopoiézy zabezpečuje, že systémy operujú ako uzavretý systém bez kvalitatívneho impaktu prostredia. Každý ne-triviálny systém funguje pod podmienkou operatívnej uzavretosti a nikdy neprichádza do priameho kontaktu s prostredím. Autopoietické systémy sú však voči prostrediu otvorené v tom zmysle, že sú štruktúrne pripravené reagovať na perturbácie, neprijímajú však informácie z prostredia. To presnejšie znamená, že autopoietický systém nie je v priamej/bezprostrednej interakcii s prostredím, nepozná stavy prostredia, pozná a registruje iba vlastné stavy ako odpovede na kvalitatívne nešpecifické perturbácie. Akékoľvek poznanie je preto vnútornou konštrukciou poznávajúceho systému. Konštruktivizmus však tým nie je nútený odmietať existenciu reality ako takej. Odmieta však názor, že v realite sa nachádza niečo, čo zodpovedá kategóriám poznania. Poznávajúce systémy poznávajú výlučne a radikálne iba svoje vlastné kategórie poznania.  Poznanie preto môže byť platné iba v kontexte rekurzívnych konexií operácií daného systému, nie ale vzhľadom na nejaký exogénny referenčný bod. Poznanie je síce radikálne relatívne (viaže sa k iným operáciám daného systému), nie je však arbitrárne. Každá operácia zároveň spracúva predchádzajúce operácie na podklade princípu rekurzivity (pozri heslo RE-ENTRY). Na základe tohto princípu dochádza k stabilizácii systému a tvorbe štruktúr.

Konštruktivizmus svojou epistemologickou povahou nabáda k pozorovaniu pozorovaní (pozri heslo POZOROVANIE a v rámci neho koncept „pozorovateľ druhého rádu“). Pozorovanie druhého rádu, ktoré pozoruje pozorovanie na základe špecifického kódovania a na základe jemu vlastných diferenciácií, vidí to, čo pozorovanie prvého rádu nevidí (pozri heslo SLEPÁ ŠKVRNA). Pozorovanie nikdy nie je schopné pozorovať diferenciu, ktorú používa v samotnom akte pozorovania. Túto „slepotu“ môžeme pozorovať iba na základe príslušných nových pozorovacích schém zameraných špecificky na pozorovanie kódov pozorovania. Neexistuje teda pozorovateľ, ktorý by potenciálne mohol poznať pravdu, ale existuje pozorovateľ, ktorý principiálne správne môže rozoznať kód pozorovania, ktorý nie je aktuálne platný pre jeho vlastné pozorovanie.

Konštruktivizmus sa teda upriamuje na procesy v rekurzívnych sieťach pozorovaní pozorovaní. Tieto rekurzívne siete vytvárajú usporiadané a relatívne (dynamicky) stabilné stavy, o ktorých môžeme tvrdiť, že vo svojej diferencovanosti sú v súlade s zásadne nediferencovanou realitou. Tu je na mieste odkázať na fakt, že Niklas Luhmann používal namiesto pojmu radikálny konštruktivizmus pojem operatívny konštruktivizmus. Upozorňuje tým na skutočnosť, že systémové operácie (rozlišovanie a označovanie), ktoré konštruujú objekty, sú rovnako reálne ako samotné objekty. Konštruktivizmus teda upriamuje pozornosť na systémové operácie, nie na objekty. V tomto modelovaní prirodzene predpokladáme diferenciu medzi operáciami a pozorovaním operácií. Táto diferencia je pre konštruktivizmus kľúčová. V terminológii konštruktivizmu sa hovorí o autoreferencialite a externej referencialite (pozri heslo AUTOREFERENCIA vs. EXTERNÁ REFERENCIA).