Kapitál

Kapitál je kľúčovým pojmom v Bourdieuvom teoretickom rámci. Definuje ho ako „akumulovanú prácu“ (Bourdieu – Steinrücke 2005, 49), (Bourdieu 1992, 49). Bourdieuov pojem kapitálu zahŕňa všetko, čo sa dá v určitom poli uplatniť ako nástroj alebo prostriedok, ktorý umožňuje svojmu vlastníkovi mať vplyv, resp. zaujať istú pozíciu. Takéto prostriedky moci Bourdieu všeobecne považuje za kapitál. Sú základom postavenia aktérov v konkrétnom poli. Sú to rôzne formy zdrojov, ktorých hodnota sa prejavuje až v konkrétnej oblasti a v kontexte  konkurenčných bojov. Pre Bourdieua je každé sociálne konanie bojom o udržanie alebo zlepšenie sociálnych pozícií v istom poli. Ako prostriedok tohto boja sa využíva kapitál. Používanie kapitálu je vždy naviazané na sociálne pozície a mocenské vzťahy v danom poli.

Bourdieuova koncepcia kapitálu však presahuje rámec bežného ekonomického chápania kapitálu ako peňažného zdroja, ako ho v 19. storočí zadefinoval Karl Marx (1953). Bourdieuova koncepcia kapitálu je abstrakciou totality sociálnych vzťahov. To znamená, že každá forma činnosti môže slúžiť akumulácii kapitálu a zároveň môže každý zdroj potrebný na konanie v spoločenskom priestore fungovať ako kapitál. Kapitál preto zahŕňa všetky zdroje, ktoré majú spoločenskú hodnotu, vzťahuje sa na všetky entity, ktoré otvárajú možnosti konania a umožňujú udržať alebo zlepšiť si spoločenské postavenie. Môže byť materiálny aj nemateriálny.

Bourdieu pomocou takto všeobecného pojmu sleduje všetky procesy spoločenskej výmeny, ktoré sú postavené na princípe optimalizácie (Bourdieu 1997, 79).

Distribúcia kapitálov vedie k špecifickým mocenským vzťahom v danej oblasti, a teda odráža aj pozície subjektov v sociálnom priestore.

Druhy kapitálu

Bourdieu rozlišuje štyri základné druhy kapitálu. Sekundárna literatúra tu vychádza z diela Reflexívna antropológia (1996, 151) a príslušnej kapitoly v zbierke Skryté mechanizmy moci (1992). Bourdieu hovorí o troch základných druhoch kapitálu: ekonomickom, kultúrnom a sociálnom.

Ekonomický kapitál: Patrí sem každá forma materiálneho vlastníctva. Bourdieu ho definuje ako peňažný príjem a iné finančné zdroje, ktoré môžu mať aj podobu inštitucionálnych vlastníckych práv.

Kultúrny kapitál: V objektivizovanej podobe ide napríklad o knihy alebo obrazy; v inkorporovanej podobe sú to kultúrne schopnosti, zručnosti a znalosti, ktoré sú viazané na napr. na spôsob stravovania; v inštitucionalizovanej podobe ide napríklad o doklady o vzdelaní (diplomy, tituly a pod.).

Sociálny kapitál: Zahŕňa viac či menej trvalé vzťahy s inými aktérmi. Sociálny kapitál Bourdieu definuje ako súhrn zdrojov, ktoré možno mobilizovať prostredníctvom účasti alebo členstva v sociálnych sieťach či inštitúciách (por. Bourdieu  1992).

K týmto trom typom sa zvykne pridávať aj symbolický kapitál.

Štruktúra distribúcie všetkých druhov kapitálu je kritériom na rozlíšenie jednotlivých oblastí.

Tieto rôzne druhy kapitálu sú navzájom konvertibilné. Univerzitný diplom predstavuje kultúrny kapitál, ale aj symbolický kapitál, keďže ho uznávajú aktéri v danej oblasti.

Sociálny kapitál je zároveň symbolickým kapitálom, pretože závisí od uznania. Symbolický kapitál však býva spojený s konkrétnou oblasťou a v inej oblasti nie je v rovnakej miere funkčný.