Interkultúrny výskum diskurzov
Oblasti vedného poznania:
Autor:
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Interkulturelle Diskursforschung (D)
Intercultural discourse research (En)
Interkultúrny výskum diskurzov (Sk)
Explikácia pojmu
Interkultúrny
výskum diskurzov sa venuje otázke kultúrnych vplyvov na produkciu textov.
Pôvodne sa výskumy týkali štruktúrovania textov, logike argumentácie
a pod. Vychádza sa z hypotézy, že vzory myslenia podmienené kultúrou
formujú organizáciu obsahov textov. Takýto výskumný plán sa realizuje väčšinou
v kontexte kontrastívnej lingvistiky[1].
Na ploche textu a pragmatiky sa identifikujú rozdiely diskurzov (skúmajú
sa prevažne vedecké texty). Za podklad sa berie ideál lineárnej postupnosti
v argumentatívnej štruktúre podľa anglosaskej tradície, keďže angličtina platí
ako lingua franca vedeckej komunikácie a anglosaské diskurzné normy rozhodujú
o medzinárodnej vedeckej reputácii autorov. Odchýlky v logike
argumentácie napr. nemeckých alebo čínskych vedcov publikujúcich
v angličtine a v anglosaských vedeckých periodikách sa klasifikujú
ako inkonzistentnosť a nejasnosť, resp. jednoducho ako zlá kvalita textu,
pričom sa ignorujú špecifiká kultúrnych tradícií príslušných vedných systémov.
Clyne tento stav označuje ako kultúrny imperializmus[2].
Pojem Interkultúrny výskum diskurzov obsahuje dva teoretické fundamenty, sú
nimi interkultúrna pragmatika a interkultúrna textová
lingvistika[3].
Súčasťou týchto fundamentálnych smerov sa dajú ďalej diferencovať kontrastívne,
interaktívno-interkultúrne perspektívy a perspektíva interlanguage
v rámci buď pragmatiky alebo textovej lingvistiky.
Interkultúrny
výskum diskurzov sa však všeobecne orientuje na aspekty kultúrnej podmienenosti
komunikačných štýlov a je blízky výskumu kultúrnych tém. Hlavne
interkultúrna literárna veda si osvojila postupy analýzy diskurzov
s ťažiskom na fenomény interkulturality, napr. literárnej kombinácii
diskurzov, ktoré poznáme pod pojmom etnopoézia[4].
[1] Porovnaj Michael Clyne: Pragmatik, Textstruktur und kulturelle Werte. Eine interkulturelle Perspektive. In: Hartmut Schröder (Hrsg.): Fachtextpragmatik. Gunter Narr Verlag Tübingen 1993, S. 3-18 a Clyne, Michael (1996): Inter-cultural communication at work. Cultural values in discourse. Cambridge: Cambridge University Press.
[2] Porovnaj
Clyne, M. (1991): The Sociocultural Dimension: The Dilemma of the
German-speaking Scholar. In:
Schröder, H. (Hrsg.): Subject-oriented Texts. Languages for Special Purposes and Text Theory. Berlin, New York: Walter de Gruyter, S. 49-67
[3] Porovnaj
Clyne 1993
[4] Tento
pojem sa v 90. rokoch 20. storočia začal používať v prácach
o nemeckom etnografovi Hubertovi Fichtem.