Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Interkulturelle Pragmatik (D)
Intercultural pragmatics (En)
Interkultúrna pragmatika (Sk)
Explikácia pojmu
Interkultúrna
pragmatika predstavuje koncepciu výskumu procesov interkultúrnej komunikácie,
pričom využíva lingvistické teórie pragmatiky. Pragmatika vychádza
z pozorovania, že význam verbálnych výpovedí nie je zakódovaný
v elementoch týchto výpovedí, teda v slovách a syntaktických
štruktúrach. Výpovede v komunikačných situáciách sú vždy predmetom interpretácií
na základe istých predpokladov. Pre výskum interkultúrnej komunikácie sú dôležité
indexikalita jazyka a kontextové faktory, ktoré komunikační partneri
predpokladajú ako relevantné alebo rozhodujúce pre porozumenie. Porozumenie
teda emerguje z jazykových a kontextových signálov. Indexikálny
charakter výpovedí znamená, že tieto majú vzťah ku kontextom. Kontext je
ústredným pojmom interkultúrnej pragmatiky, pretože interkultúrna komunikácia
predstavuje proces, pri ktorom komunikační partneri disponujú rôznym poznaním a
majú rôzne skúsenosti a očakávania. V rámci interkultúrnej komunikácie
a v zmysle interkultúrnej kompetencie je však podstatné, aby aktanti
komunikačne konštruovali spoločné poznanie, skúsenosti a očakávania.
Takýto konštruktívny charakter komunikácie predpokladá, že sa znalostné
a skúsenostné pozadie aktantov komunikácie stáva kontingentné
a otvorené pre reflexie a relativizácie, v inom prípade by
dochádzalo k poruchám komunikácie. Ústrednou otázkou v pragmatických
výskumoch interkultúrnej komunikácie je, akým spôsobom interagujúci aktanti
dospievajú k porozumeniu a spoločne zdieľanému poznaniu (common
ground) napriek ich divergentnému kultúrnemu programovaniu. Táto výskumná
perspektíva síce musí zohľadňovať otázku, akým spôsobom je znalostné
a skúsenostné pozadie komunikačných partnerov kultúrne formované, pre
proces formovania porozumenia je však odkrývanie kontingentnosti (Kontingenzierung)
tohto pozadia rozhodujúce. Obe perspektívy sa navzájom podmieňujú, t. zn., že
analýza štruktúr poznania a skúseností aktantov (analýza rozdielov
kultúrneho poznania) otvára možnosti analyzovať proces konštruovania spoločne
zdieľaného poznania a skúseností a jeho vzájomného indikovania. Analýza
rozdielov kultúrneho poznania je ústredným cieľom kontrastívnej pragmatiky,
ktorá sa venuje skúmaniu realizácie istých rečových aktov v rôznych
jazykových kultúrach. Tento výskum významne ovplyvnil projekt Cultural Speech
Act Realization Project. Na báze kontrastívnej pragmatiky bol postavený aj
projekt „Sprache, Wirtschaft, Kultur. Deutsche und Tschechen in Interaktion“.
(Höhne/Nekula (1997) Takýto druh výskumov sa sústreďuje na kontrastívne
porovnávanie rečových fenoménov. Spoločné interakcie medzi aktantmi
z rôznych kultúr tu nie sú predmetom výskumu. Tie sa stávajú zaujímavé pre
funkcionálnu pragmatiku, ktorá sa sústreďuje na poznanie typizovaných (často
inštitucionalizovaných) vzorov správania v interkultúrnej komunikácii.
Bibliografia
Blum-Kulka, Shoshana – Juliane House – Gabriele Kasper. 1989. Cross-Cultural Pragmatics. Requests and Apologies. Norwood.
Casper-Hehne, Hiltraud. 1999. Interkulturelle Kommunikation. In: ZfAL 31, 77–107.
Geert, Hofstede – Gert Jan Hofstede – Michael Minkov. 2010. Cultures and organizations: software of the mind: intercultural cooperation and its importance for survival. McGraw-Hill.
Hall, Edward T. – Hall, Mildred Reed. 1983. Verborgene Signale. Studien zur internationalen Kommunikation. Über den Umgang mit Amerikanern. Hamburg: Stern.
Hall, Edward T. – Hall, Mildred Reed. 1985. Hidden Differences. Doing Business with the Japanese. New York– London – Toronto – Sydney – Auckland.
Hall, Edward T. – Hall, Mildred Reed. 1989. Understanding cultural differences. German, French and Americans. Yarmouth, ME.
Hall, Edward T. 1990. Understanding Cultural Differences. Yarmouth.
Hofstede, Geert. 1980. Culture’s Consequences: International Differences in work-related values. Berverly Hills u. a.
Hofstede, Geert. 1993. Interkulturelle Zusammenarbeit: Kulturen — Organisationen — Management. Wiesbaden: Gabler Verlag.
Höhne, Steffen – Nekula, Marek (eds.). 1997. Sprache, Wirtschaft, Kultur. Deutsche und Tschechen in Interaktion. München: Iudicium.
Meyer, Katrin. 2007. Interkulturelle Pragmatik: Aufforderungen, Entschuldigungen und Beschwerden. Eine Untersuchung zur interkulturellen Sprechhandlungskompetenz deutscher Austauschschüler in den USA. Dissertation zur Erlangung des Grades der Doktorin der Philosophie, Hamburg. Als Dissertation angenommen von der Fakultät für Geisteswissenschaften, Departments Sprache, Literatur, Medien I und II der Universität Hamburg.
Rehbein, Jochen (ed.). 1985. Interkulturelle Kommunikation. Tübingen: Narr. (Kommunikation und Institution; 12).
Rehbein, Jochen. 1994. „Widerstreit. Semiprofessionelle Rede in der interkulturellen Arzt-Patienten-Kommunikation.“ In Interkulturelle Kommunikation, W. Klein – N. Dittmar, eds. Göttingen, 123–151. (Zeitschrift für Literaturwissenschaft und Linguistik; H. 93).
Streeck, Jürgen. 1985. „Kulturelle Kodes und ethnische Grenzen: Drei Theorien über Fehlschläge in der interethnischen Kommunikation.“ In Interkulturelle Kommunikation, Jochen Rehbein, ed., 103–120. Tübingen: Niemeyer.
<< späť
