Interdiskurz

Oblasti vedného poznania:

Autor:

Ekvivalent pojmu v iných jazykoch

Interdiskurs (D)
Interdiscourse (En)

Explikácia pojmu

Pojem interdiskurz sa nachádza už u Michela Foucaulta. Týmto pojmom Foucault myslí predovšetkým prepojenia medzi špeciálnymi diskurzmi. V Archeológii vedenia hovorí o „interdiskurzívnej konfigurácii“. Koncept interdiskurzu vyvinul Michel Pêcheux (v nadväznosti na Foucaulta) a ďalej ho rozpracoval nemecký literárny vedec Jürgen Link.

Interdiskurz je termín označujúci diskurz nachádzajúci sa mimo špeciálnych (vedeckých) diskurzov. Do interdiskurzu však prenikajú prvky špeciálnych diskurzov. Ak by totiž existovali len špeciálne diskurzy, porozumenie cez ich hranice by bolo nemožné. Popri špeciálnych diskurzoch musia preto existovať reintegračné postupy. Prvky špeciálnych diskurzov sa môžu stať štruktúrujúcim médiom iných špeciálnych diskurzov. Interdiskurzy predstavujú akýsi rezervoár foriem integrácie prvkov špeciálnych diskurzov. Medzi ne patria metafora, alegória, ale aj tie formy, ktoré Link nazýva kolektívna symbolika.[1] Aj literatúra sa chápe ako miesto kumulácie a integrácie prvkov špeciálnych diskurzov. Slúži na reintegráciu vedomostí pôvodne špecificky organizovaných v špeciálnych diskurzoch.

Paralelne s funkčnou diferenciáciou vedného poznania možno pozorovať difúziu špeciálnych vedomostí do každodenného života. Link tvrdí: „Je zrejmé, že moderné diferencované a špecializované kultúry sa nemôžu obmedziť výlučne na špeciálne oblasti poznania, ale vždy potrebujú pre svoju reprodukciu reintegrujúce oblasti poznania ako určitý korelát alebo kompenzáciu, ktoré sprostredkúvajú a „stavajú mosty“ medzi špecializáciami.“ (Link, 2005, 87) Link v citovanej štúdii definuje interdiskurz ako súbor diskurzov, ktoré sa špecializujú na „nešpecializáciu“ (Link, 2005, 87). Na rozdiel od špeciálnych diskurzov sa interdiskurzy vyznačujú nejednoznačnosťou, obraznosťou, hybridnosťou, polyvalenciami a hlavne vysokou mierou subjektivizácie (por. Link – Link-Heer, 2002, 11). Ústrednou funkciou interdiskurzov je selekcia a redukcia poznania špeciálnych diskurzov a ich kultúrna reintegrácia. V tejto funkcii môžeme pozorovať, že interdiskurzy nie sú napájané len z poznania špeciálnych diskurzov, ale zároveň vždy aj elementárneho diskurzu (každodenných skúseností). (Link, 2003, 15; Link, 2005, 91).



[1] Kolektívne symboly predstavujú opakujúce sa subštruktúry. Sociálne systémy môžeme symbolizovať ako dopravný prostriedok, ako dom alebo aj ako organizmus. Tieto symboly môžu indikovať kódovanie rôznych špeciálnych diskurzov (organizmus – lekárske vedy), ale používajú sa zároveň aj v elementárnych diskurzoch. 

Bibliografia

LINK, Jürgen – LINK-HEER, Ursula: Warnung vor einem Fake! Nicht möglich! Die Interdiskurs-Theorie macht Karriere! In KultuRRevolution. Zeitschrift für angewandte Diskurstheorie, 2002, 44, s. 9 – 11.
LINK, Jürgen. Kulturwissenschaft, Interdiskurs, Kulturrevolution. In KultuRRevolution. Zeitschrift für angewandte Diskurstheorie, 2003, 45/46, 10–23.
LINK, Jürgen: Warum Diskurse nicht von personalen Subjekten 'ausgehandelt' werden. Von der Diskurs- zur Interdiskurstheorie. In Keller, Reiner – Hirseland, Andreas, Schneider, Werner, Viehöver, Willy (eds.): Die diskursive Konstruktion von Wirklichkeit: Zum Verhältnis von Wissenssoziologie und Diskursforschung. Konstanz: UVK Verlagsgesellschaft, 2005, s. 77 – 100.
PÊCHEUX, Michel: Metapher und Interdiskurs. In Link, Jürgen – Wülfing, Wulf (eds.): Bewegung und Stillstand in Metaphern und Mythen. Stuttgart: Klett-Cotta, 1984, s. 93 – 99.

<< späť