Interdiskurz
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Interdiskurs (D)
Interdiscourse (En)
Explikácia pojmu
Pojem
interdiskurz sa nachádza už u Michela Foucaulta. Týmto pojmom Foucault
myslí predovšetkým prepojenia medzi špeciálnymi diskurzmi. V Archeológii
vedenia hovorí o „interdiskurzívnej konfigurácii“. Koncept interdiskurzu
vyvinul Michel Pêcheux (v nadväznosti na Foucaulta) a ďalej ho rozpracoval
nemecký literárny vedec Jürgen Link.
Interdiskurz
je termín označujúci diskurz nachádzajúci sa mimo špeciálnych (vedeckých)
diskurzov. Do interdiskurzu však prenikajú prvky špeciálnych diskurzov. Ak by
totiž existovali len špeciálne diskurzy, porozumenie cez ich hranice by bolo
nemožné. Popri špeciálnych diskurzoch musia preto existovať reintegračné
postupy. Prvky špeciálnych diskurzov sa môžu stať štruktúrujúcim médiom iných
špeciálnych diskurzov. Interdiskurzy predstavujú akýsi rezervoár foriem
integrácie prvkov špeciálnych diskurzov. Medzi ne patria metafora, alegória,
ale aj tie formy, ktoré Link nazýva kolektívna symbolika.[1] Aj
literatúra sa chápe ako miesto kumulácie a integrácie prvkov špeciálnych
diskurzov. Slúži na reintegráciu vedomostí pôvodne špecificky organizovaných v
špeciálnych diskurzoch.
Paralelne s funkčnou diferenciáciou
vedného poznania možno pozorovať difúziu špeciálnych vedomostí do každodenného
života. Link tvrdí: „Je zrejmé, že moderné diferencované a špecializované
kultúry sa nemôžu obmedziť výlučne na špeciálne oblasti poznania, ale vždy
potrebujú pre svoju reprodukciu reintegrujúce oblasti poznania ako určitý
korelát alebo kompenzáciu, ktoré sprostredkúvajú a „stavajú mosty“ medzi
špecializáciami.“ (Link, 2005, 87) Link
v citovanej štúdii definuje interdiskurz ako súbor diskurzov, ktoré sa
špecializujú na „nešpecializáciu“ (Link, 2005, 87). Na rozdiel od špeciálnych
diskurzov sa interdiskurzy vyznačujú nejednoznačnosťou, obraznosťou,
hybridnosťou, polyvalenciami a hlavne vysokou mierou subjektivizácie (por.
Link – Link-Heer, 2002, 11). Ústrednou funkciou interdiskurzov je selekcia
a redukcia poznania špeciálnych diskurzov a ich kultúrna reintegrácia. V
tejto funkcii môžeme pozorovať, že interdiskurzy nie sú napájané len z poznania
špeciálnych diskurzov, ale zároveň vždy aj elementárneho diskurzu (každodenných
skúseností). (Link, 2003, 15;
Link,
2005, 91).
[1] Kolektívne
symboly predstavujú opakujúce sa subštruktúry. Sociálne systémy môžeme
symbolizovať ako dopravný prostriedok, ako dom alebo aj ako organizmus. Tieto
symboly môžu indikovať kódovanie rôznych špeciálnych diskurzov (organizmus –
lekárske vedy), ale používajú sa zároveň aj v elementárnych diskurzoch.
Bibliografia
LINK, Jürgen – LINK-HEER, Ursula: Warnung vor einem Fake! Nicht möglich! Die Interdiskurs-Theorie macht Karriere! In KultuRRevolution. Zeitschrift für angewandte Diskurstheorie, 2002, 44, s. 9 – 11.
LINK, Jürgen. Kulturwissenschaft, Interdiskurs, Kulturrevolution. In KultuRRevolution. Zeitschrift für angewandte Diskurstheorie, 2003, 45/46, 10–23.
LINK, Jürgen: Warum Diskurse nicht von personalen Subjekten 'ausgehandelt' werden. Von der Diskurs- zur Interdiskurstheorie. In Keller, Reiner – Hirseland, Andreas, Schneider, Werner, Viehöver, Willy (eds.): Die diskursive Konstruktion von Wirklichkeit: Zum Verhältnis von Wissenssoziologie und Diskursforschung. Konstanz: UVK Verlagsgesellschaft, 2005, s. 77 – 100.
PÊCHEUX, Michel: Metapher und Interdiskurs. In Link, Jürgen – Wülfing, Wulf (eds.): Bewegung und Stillstand in Metaphern und Mythen. Stuttgart: Klett-Cotta, 1984, s. 93 – 99.