Illusio
Explikácia pojmu
Pojem illusio je odvodený z lat.
ludere, „hrať sa“. Bourdieu si ho osvojuje s odkazom na Homo Ludens Johana
Huizingu z roku 1939 (por. odkaz Bourdieu 1998, 140) a používa ho vo
význame „hrať svoju hru“ (por. Böning 2014, 129).
Illusio predstavuje osobitnú formu doxy
(por. Koller 2014, 80). V pozitívnom zmysle je illusio praktický zmysel hry, v
negatívnom zmysle doxa (Böning 2014 s odkazom na Saalmann 2003, 42). Zároveň
súvisí s pojmom poľa. Bourdieu definuje pole ako spoločenský subsystém,
napríklad umenie, politiku alebo náboženstvo (por. Rehbein – Saalmann 2014).
Illusio označuje doxu daného subsystému, resp. istej oblasti poznania. Illusio
znamená ale aj rozvíjanie zmyslu pre konanie v danej oblasti (Bourdieu 1992,
84). Opisuje spôsob, akým sa aktéri zúčastňujú na sociálnej hre špecifickej pre
dané pole. V tom zmysle aktéri, ktorí sú v danej oblasti (poli) aktívni,
konajú v presvedčení prospechu a uvedomujú si jej výhody a vynakladajú
príslušné úsilie, čo si vyžaduje aj prijatie špecifického habitu daného
poľa. Disponovať habitom znamená byť schopný hrať danú hru, ovládať pravidlá a
hrať s nimi za seba s víziou úžitku. Illusio teda implikuje zvnútornenie
pravidiel hry v danej oblasti na strane zúčastnených aktérov. Nezúčastneným sa
konanie podľa takýchto pravidiel často môže zdať nezmyselné. Tí, ktorí sú
zapojení do „hry“ v danej oblasti, sú dotknutí primárne emocionálne či
afektívne, čo môžeme pozorovať pri rôznych rituáloch v rámci športu, umenia,
vedy a pod. (por. Bourdieu 1998; Bourdieu 2017). Aktér s takto
zvnútornenými pravidlami je schopný vždy potvrdzovať ich platnosť reprodukovať
danú hru (Bourdieu 1993, 107).
Bibliografia
Böning, Marietta. 2014. „Illusio (illusio).“ In Bourdieu Handbuch. Leben – Werk – Wirkung, eds. Gerhard Fröhlich – Boike Rehbein, 129 – 131. Stuttgart – Weimar: Metzler.
Bourdieu, Pierre. 1985. Sozialer Raum und ›Klassen‹. Leçon sur la leçon. Zwei Vorlesungen. Prel. Bernd Schwibs. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre. 1992. Rede und Antwort. Prel. Bernd Schwibs. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre. 1993. Soziologische Fragen. Prel. Hella Beister – Bernd Schwibs. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre – Loďc J.D. Wacquant. 1996. Reflexive Anthropologie. Prel. Hella Beister. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre. 1998. Praktische Vernunft. Zur Theorie des Handelns. Prel. Hella Beister. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre. 1999. Die Regeln der Kunst. Genese und Struktur des literarischen Feldes. Prel. Achim Russer – Bernd Schwibs. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Bourdieu, Pierre. 2000. Das religiöse Feld. Texte zur Ökonomie des Heilsgeschehens. Prel. Andreas Pfeuffer. Konstanz: UVK.
Bourdieu, Pierre. 2001. Das politische Feld. Zur Kritik der politischen Vernunft. Konstanz: UVK.
Bourdieu, Pierre. [2001] 2017. Meditationen. Zur Kritik der scholastischen Vernunft. Prel. Achim Russer – Helène Albanac – Bernd Schwibs. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Fröhlich, Gerhard – Boike Rehbein, eds. [2009] 2014. Bourdieu Handbuch. Leben – Werk –Wirkung. Stuttgart – Weimar: Metzler.
Gebauer, Gunter. 2003. „Das Feste und das Flüssige. Zur Habitusbildung in Spielen.“ In Pierre Bourdieus Theorie des Sozialen, eds. Boike Rehbein – Gernot Saalmann –Hermann Schwengel, 157 – 172. Konstanz: UVK.
Hitzler, Ronald. 1994. „Sinnbasteln. Zur subjektiven Aneignung von Lebensstilen.“ In Das symbolische Kapital der Lebensstile, eds. Ingo Mörth – Gerhard Fröhlich, 75 – 92. Frankfurt am Main – New York: Campus Verlag.
Koller, Andreas. 2014. „Doxa (doxa).“ In Bourdieu Handbuch. Leben – Werk – Wirkung, eds. Gerhard Fröhlich – Boike Rehbein, 79 – 80. Stuttgart – Weimar: Metzler.
Rehbein, Boike – Gernot Saalmann. 2014. „Feld (champ).“ In: Bourdieu Handbuch. Leben – Werk –Wirkung, eds. Gerhard Fröhlich – Boike Rehbein, 99 – 103. Stuttgart – Weimar: Metzler.
Saalmann, Gernot. 2003. „Die Positionierung von Bourdieu im soziologischen Feld.“ In Pierre Bourdieus Theorie des Sozialen. Probleme und Perspektiven, eds. Boike Rehbein – Gernot Saalmann – Hermann Schwengel, 41 – 57. Konstanz: UVK Verlagsgesellschaft GmbH.