Fiktívny rozprávač
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Fiktiver Erzähler (D)
Fictional narrator (En)
Explikácia pojmu
Komunikácia
sa v naratívnych textoch realizuje v konštelácii fiktívneho rozprávača,
rozprávaného sveta a fiktívneho adresáta. Adresáti takejto sprostredkovanej
komunikácie sú konštituovaní ako fiktívni čitatelia alebo fiktívni adresáti
(Schmid 2007a, 175). V modeloch naratívnej komunikácie je táto inštancia prvkom
v komunikácii medzi autorom a čitateľom a v komunikácii medzi rozprávačom a adresátom.
Slovami nemeckého romanistu Dietera Janika povedané, je to „komunikovaná
komunikácia“ (Janik 1973, 12). Modely, ktoré zahŕňajú koncept fiktívneho
čitateľa (por. Schmid 2007b, 98 – 120) vychádzajú z predpokladu, že naratívne
texty stvárňujú takúto komunikovanú komunikáciu, v ktorej sa fiktívny rozprávač
obracia na fiktívneho adresáta. Epický text teda stvárňuje sprostredkovanie
toho, čo sa rozpráva v textovej inštancii a samotný fiktívny rozprávač tak reflektuje
svoju vlastnú medialitu.
Učebnice
alebo príručky naratológie väčšinou už v úvode obsahujú ustanovujúci model
naratívnej komunikácie. V práci
Erzähltextanalyse[1] (Analýza
naratívnych textov) autori rozlišujú päť úrovní konštituovaných
medzi autorom a rozprávačom:
1.
Autor a čitateľ ako historická osoba.
2.
Skutočný autor a čitateľ v ich príslušných rolách ako producenti alebo
príjemcovia literárneho diela.
3.
Autorské vedomie v texte: abstraktný autor a abstraktný adresát.
4.
Úroveň naratívnych postáv: fiktívny rozprávač a fiktívny adresát.
5.
Úroveň rozprávaných postáv.[2]
Fiktívny
rozprávač je tu inštanciou naratívneho sveta. Abstraktný autor vytvára svet
fikcie, do ktorého patrí fiktívny rozprávač a fiktívny čitateľ. Fiktívny
rozprávač komunikuje rozprávaný svet fiktívnemu čitateľovi.
Fiktívny
rozprávač môže byť pritom reprezentovaný dvoma spôsobmi, explicitne alebo
implicitne. Explicitná reprezentácia spočíva v sebaprezentácii rozprávača.
Implicitná reprezentácia je založená na príznakoch naratívneho textu.
Implicitne zobrazený rozprávač je konštrukt, ktorý si čitateľ vytvára z
príznakov naratívneho textu.[3]
Mnohé
modely naratívnej teórie predpokladajú, že každý naratívny text v zásade indikuje
fiktívneho adresáta (napr. Schmid 2007a, 178). V analýzach naratívnych
textov sa tento pojem používa predovšetkým vtedy, keď je odkaz na fiktívneho
adresáta signifikantným textovým prvkom.
[2] 1. Autor und Leser als historische Person.
2. Realer Autor und Leser in ihrer
jeweiligen Rolle als Produzenten oder Rezipienten eines literarischen Werks.
3. Autorbewusstsein im Text: Abstrakter Autor
und abstrakter Adressat.
4. Ebene der erzählenden Figuren: Fiktiver
Erzähler und fiktiver Adressat.
5. Ebene der erzählten Figuren.
[3] Por. Schmid 2007, 109ff.
Bibliografia
Janik, Dieter. 1973. Die Kommunikationsstruktur des Erzählwerks. Ein semiologisches Modell. Bebenhausen: Verlag Lothar Rotsch.
Kahrmann, Cordula – Gunter Reiß – Manfred Schluchter. 1993. Erzähltextanalyse. Königstein im Taunus: Athenäum-Verlag.
Schmid, Wolf. 2007a. „Textadressat.“ Handbuch Literaturwissenschaft. Band 1. Gegenstände und Grundbegriffe, ed. Thomas Anz, 171 – 181. Stuttgart – Weimar: Metzler Verlag.
Schmid, Wolf. 2007b. „Erzähltextanalyse.“ In Handbuch Literaturwissenschaft. Band 2. Methoden und Theorien, ed. Thomas Anz, 98 – 120. Stuttgart – Weimar: Metzler Verlag.