Elementárny diskurz

Jürgen Link rozširuje Foucaultove diskurzy poznania o ďalšie dve kategórie: interdiskurzy a elementárne diskurzy (Link, 2008). Táto kategorizácia je reakciou na kritické hlasy voči skorším štádiám teórie interdiskurzivity. Koncepcia interdiskurzu sa totiž principiálne odkláňa od bežnej predstavy interdiskurzu ako každodenného poznania. Túto pôvodnú nejednoznačnosť sa snažil Link odstrániť rozlišovaním medzi interdiskurzom a elementárnym diskurzom. (Link, 2008, s. 121)

V rámci analýzy (inter)diskurzov sa zásadne rozlišuje medzi „špeciálnym diskurzom“, „interdiskurzom“ a „elementárnym diskurzom“. Okrem špeciálneho diskurzu a možno teda ako súčasť interdiskurzu identifikovať tretí typ diskurzu, „elementárny diskurz“. Elementárny diskurz používa Jürgen Link vo význame senso comune: „Diskurzívna verzia každodennosti sa nazýva "elementárny diskurz". Jadro elementárneho diskurzu tvoria tzv. antropologické konštanty (ako sú najbežnejšie životné stratégie, láska, rodina, generácie, nepriateľstvo, boj, práca, rudimentárne asociatívne solidarity, choroba a smrť). Takéto antropologické konštanty a iné všedné veci sa v elementárnom diskurze spájajú s dominantnými interdiskurzívnymi komplexmi, a tak sa aktualizujú a historizujú.“ (Link, 2013, s. 13 – 14)

Pojem elementárny diskurz sa využíva v kontexte analýzy interdiskurzívnej praxe, ktorej hlavnou funkciou je selekcia a reintegrácia poznania špeciálnych diskurzov (vedných disciplín). Tento proces nie je jednosmerný, ale je to proces recipročný. Interdiskurzy neselektujú a neintegrujú prvky poznania iba zo špeciálnych diskurzov, ale vždy aj z tzv. senso comune, teda z elementárneho diskurzu. Môžeme pozorovať celý rad „diskurzných parciel“ (Link, 2004), obsahujúcich poznatky siahajúce až do sféry špeciálnych diskurzov, ktoré sú však spoločné pre viaceré oblasti poznania. Tieto poznatky nachádzame aj v tzv. elementárnom diskurze. K prvkom takéhoto poznania patria symboly, naratívne schémy a pod.[1]

Link ďalej rozlišuje tri formy elementárneho diskurzu: hegemonický („populárny“) elementárny diskurz, nehegemonické diskurzné pozície v rámci hegemonického elementárneho diskurzu a nehegemonické elementárne diskurzy („subkultúry“). (Link 2004, s. 76)

Linkovo diferencovanie na hegemonický diskurz, elementárny diskurz a na nehegemonické diskurzívne pozície v rámci hegemonického elementárneho diskurzu a na nehegemonické elementárne diskurzy naznačuje možnosť ďalšej diferenciácie a kategorizácie: V priestore medzi hegemonickým interdiskurzom a elementárnym diskurzom prebieha podľa Linka „neustály generatívny kolobeh v oboch smeroch, ktorý smeruje nové poznatky smerom „nadol“ do elementárnej kultúry a naopak premieta subjektívne a sociálne alternatívne akcenty a identifikácie smerom „nahor“ do elaborovaných interdiskurzov, čo prípadne vedie ku konfliktom a ďalšej produkcii poznatkov v nich. Tento kultúrno-konštitutívny kolobeh možno nazvať „tvorivým cyklom elementárnej a elaborovanej kultúry“. (Link, 2004, s. 75 –76)

Elementárny diskurz je základnou zložkou interdiskurzu. Podstatný začína byť vtedy, keď si položíme otázku o jeho význame pre každodenný svet a subjektivitu.

Podľa Linka je elementárne diskurzívne poznanie „charakterizované najvyššou mierou subjektivity a najvyššou intenzitou (nízka miera odstupu)“ (Link, 2003, s. 15).

Hlavne v otázke subjektivizácie sa javí principiálny rozdiel medzi interdiskurzom a elementárnym diskurzom. Interdiskurz umožňuje subjektivizáciu, elementárny diskurz naopak rozhoduje o tom, ktoré spôsoby subjektivizácie budú prijaté alebo odmietnuté, čím sa stávajú relevantnými pre konanie subjektov v každodennej praxi.

Kolízia pojmov každodenný život, elementárny diskurz a elementárna kultúra

Link používa alternatívne aj pojem „každodenný život“ na označenie bližšie nešpecifikovanej oblasti, v ktorej sa subjekty pohybujú. Ďalej Link explicitne nerozlišuje medzi elementárnym diskurzom a elementárnou kultúrou (Link, 2004, s. 75). Elementárna kultúra funguje predovšetkým ako „kultúra najintenzívnejšej subjektivizácie poznania“ (tamže, 75).

Na pochopenie Linkovej možno vágnej diferenciácie použijeme väčší citát z jeho štúdie Diskurs, Interdiskurs, Kollektivsymbolik: „Na vrchole "vertikálnej" dimenzie je "prepracovanejšia" ("informovaná", "vzdelaná", "intelektuálna") úroveň a pod ňou sa nachádza "elementárnejšia" ("každodenná", "populárna" atď.) úroveň. Tieto dve hierarchické kultúrne úrovne nemožno jednoducho premietnuť na sociálnu os stratifikácie: obe úrovne sú rovnako funkčne nevyhnutné, pretože elementárna kultúra nefunguje primárne ako kultúra sociálneho deficitu, ale predovšetkým ako kultúra najintenzívnejšej subjektivizácie poznania. V elementárnej kultúre sa silne komplexne redukované historicko-špecifické poznanie (istý čas živené predovšetkým vedecko-technickými diskurzmi a praktikami) spája s tzv. antropologickým každodenným poznaním.“ (Link, 2013, 16)