Doxa

Doxa, grécky (δόξα, dóxa) znamená zdanie, predstava (v protiklade k realite), resp. názor (v protiklade k poznaniu) (por. Prechtl – Burkard 2008, 121).

Podľa Platóna je zásadný rozdiel medzi poznaním a názorom. Poznávanie a poznanie (epistéma) a doxa sú dve zásadne odlišné schopnosti. Poznanie sa zameriava na jestvujúce; názor, je zameraný na niečo, čo sa nedá poznať, a preto sa nachádza medzi bytím a nebytím (Prechtl – Burkard 2008, 121). Pojem δόξα zohráva v Platónových epistemologických úvahách významnú úlohu. Tento pojem používa v negatívnom zmysle, teda predovšetkým na to, aby ukázal, čo poznanie nie je. Doxa bola v Platónovej epistemológii takpovediac prvkom iracionality (Sprute 1962, 14). Aj v prekladoch diel Platóna sa slovo δόξα prekladá rôzne: Friedrich Schleiermacher (1768 – 1834) ho zvyčajne prekladá ako „predstava“, zatiaľ čo Otto Apelt (1845 – 1932) ho prekladá ako „názor“ (por. Sprute 1962, 34).

Pierre Bourdieu takisto chápe grécky pojem doxa ako protiklad k pojmu epistéma. Bourdieu preto jasne rozlišuje medzi sférou vedy a poznania (epistémé) a sférou každodenných názorov a zdanlivostí (doxa). Pre Bourdieua je jadrom pojmu doxa nespochybniteľný súhlas –  akceptovanie mnohých vecí bez toho, aby sme ich poznali (Eagleton – Bourdieu 1992, 114).  Doxa je akoby symbolickým uznaním štruktúr habitu, ktoré vďaka svojej všeobecnej akceptovanosti kopírujú štruktúry objektívneho sveta (Bourdieu 1987, 126). Doxa vychádza z úzkej konvergencie medzi akceptovanými štruktúrami habitu a objektívnymi štruktúrami sociálneho kontextu (poľa). V tomto zmysle si každé relatívne autonómne pole vytvára svoju vlastnú doxu (por. Bourdieu 1996). Treba dodať, že Bourdieu používa termín doxa ako alternatívu k zdevalvovanému termínu ideológia.

Bourdieu sleduje postoje a názory, ktoré sú charakteristické pre určitý sociálny systém, a ktoré sa kolportujú a prijímajú ako niečo dané, samozrejmé a nespochybnené (por. Koller 2014, 79). Bourdieu používa pojem doxa, keď opisuje pôvod a dôsledky určitých klasifikačných schém v špecifickom štruktúrovaní spoločnosti. Bourdieu opisuje prežívanie takýchto schém niečo, čo je vnímané ako prirodzené a bez alternatívy, teda ako doxu.

Pojem doxa teda označuje prístup vo vnímaní sociálneho prostredia, ktorý je špecifický tým, že aktéri spoločenského života nepripúšťajú alternatívne prístupy. Čím je sociálny poriadok s jeho charakteristickými každodennými zvykmi a samozrejmosťami stabilnejší, tým väčšia je sféra doxy (por. Bourdieu 1977, 165 a nasl.). Takéto zvyky a samozrejmosti sa iba zriedkavo stávajú predmetom hlbších reflexií (por. Bourdieu 1987, 668).

Doxa reguluje selekciu prvkov sociálnych poriadku, spoločenských vzťahov a stanovuje  spoločenské hranice. Takéto poriadky postavené na fundamente doxy sú akceptované ako samozrejmé. Princíp doxy teda spočíva v tom, že ju netreba ani zdôvodňovať ani vysvetľovať (por. Koller 2014, 79). Doxa tak ponúka nepopierateľnú orientáciu pre sociálne interakcie bez väčších perturbácií.

Osobitnú formu doxy predstavuje illusio (por. Koller 2014, 80). Illusio (odvodený z lat. ludus, hra) do istej miery označuje doxu konkrétnej oblasti, znamená ale aj rozvíjanie zmyslu pre konanie v danej oblasti (Bourdieu 1992, 84). Pojem illusio je presvedčenie o zmysle konania v danom poli, a aktéri, ktorí sú v nej aktívni, konajú v očakávaní úžitku či prospechu. Doxa naproti tomu predstavuje presvedčenia súvisiace so sociálnym poriadkom všeobecne.

Podľa Bourdieua sa doxa prejavuje v tradíciách a tak zostáva implicitne platná a nevyžaduje si legitimáciu. Legitimizácia konkrétneho poriadku sa stáva potrebnou iba v prípade, keď existujú kontingentné konštelácie vo vnímaní spoločenskej reality, keď v nej existuje niečo, o čom možno diskutovať a čo možno spochybňovať, čo vzbudzuje odpor a konflikt, že aj na časovej osi existujú pre súčasnosť alternatívy k tomu, čo bolo kedysi samozrejmé, a že riešenia nevyhnutné pre minulosť môžu znamenať problém pre súčasnosť. Bourdieu chápe doxu ako historicky podmienenú. Sociálne tenzie z toho vyplývajúce sú základom zmien v myšlienkových systémoch a tie vytvárajú dynamiku. Nevyhnutnou podmienkou na to, aby bolo možné spochybniť doxu, je kríza, ktorú možno opísať ako divergenciu medzi habitom a poľom (por. Bourdieu 1976).