Biopolitika

Oblasti vedného poznania:

Autor:

Ekvivalent pojmu v iných jazykoch

Bio-Politik (D)

Explikácia pojmu

Pojem biopolitika je mimoriadne široký. Spektrum použitia tohto pojmu siaha od humánnej genetiky a biotechnológií cez organizáciu produkcie poľnohospodárskych výrobkov či podpory lekárskeho výskumu, až k trestnoprávnym ustanoveniam týkajúcim sa reprodukčnej medicíny či výskumu kmeňových buniek. Keď sa hovorí o „biopolitike“, myslí sa na jednej strane na racionálne a demokratické organizovanie života, zatiaľ čo iní biopolitiku spájajú s praktikami segregácie, eugeniky a rasizmu. V užšom zmysle sa biopolitika chápe predovšetkým ako politická diskusia o špecifických etických otázkach medicínsky, ktoré sa priamo dotýkajú organizácie systému zdravotníctva. V doslovnom význame sa biopolitika označuje politiku, ktorá sa zaoberá životom (gr. bíos).

Prominentné miesto v diskurze biopolitiky zastupuje v 70. rokoch 20. storočia koncept, ktorý vypracoval Michel Foucault. Úvahy Foucaulta sú zamerané na všeobecnejšiu rovinu vládnej praxe a analýzu explúzie z politicko-právneho poriadku. Od roku 1978 Foucault úzko spája koncept biopolitiky s chápaním „governmentality“. Ukazuje, že biopolitika je vždy konfrontovaná s potenciálnym odporom a kritikou. Vládne praktiky sa od roku 1978 stali paradigmou analýzy moci vo Foucaultových prácach. Keďže Foucault už v roku 1976 formuloval, že moc nemožno koncipovať bez odporu, kruh sa uzatvára späť k biopolitike a chápaniu governmentality.

V diele La volonté de savoir (1976) a v zborníku prednášok Il faut défendre la société  (1996) Foucault opisuje biopolitiku ako spôsob vlády nad ľuďmi, formujúci sa od 18. storočia. Rozvoj biologického poznania a výskumu tela priniesol poznatky, ktoré umožnili ovládať a modifikovať biologické prvky. Podľa Foucaultovej tézy interakcia biologického a politického predstavuje prah modernity a otvára éru biovlády. Tú charakterizovali dva póly –  disciplinovanie individuálneho tela a kontrola populácie. Uvedenie populácie ako novej politickej figúry v 18. storočí nemožno oddeliť od vzniku modernej biológie. V tomto kontexte má sexualita strategické postavenie, pretože je dimenziou, ktorá sa súčasne týka jednotlivca, ako aj regulácie populácie. Sexualita preto predstavovala priesečník individuálneho tela a populácie. Predmetom biopolitiky nie sú však singulárne ľudské indivíduá, ale ich biologické charakteristiky, ktoré emergujú na úrovni populácií. Predmetom biopolitiky teda nie je samotná existencia indivíduí, ale ich biologické vlastnosti, ktoré sú abstrahované na úroveň populácií. Len prostredníctvom tejto abstrakcie možno definovať normy, určiť priemerné hodnoty. Bios sa tak stáva merateľnou entitou a kolektívnou realitou, ktorú možno abstrahovať od individuálnej životnej skúsenosti.

Vplyv na globálne populačné javy, ako je verejné zdravie a hygiena, pôrodnosť a úmrtnosť, dĺžka života ľudí, ako aj migračné pohyby, sa do veľkej miery dosahuje prostredníctvom biologickej kategórie „života“.

Poznanie esenciálnej prirodzenosti života vychádza podľa Foucaulta z modernej biológie (Foucault 1996). V tomto zmysle sa biopolitika chápe ako súhrn opatrení na kontrolu rizík a vývoja populácie (Foucault 1996).

Koncept biopolitiky podľa Foucaulta chápe život nie ani ako základ, ani ako predmet politiky, ale skôr ako jej hranicu, ktorú treba rešpektovať a zároveň ju možno prekonávať, ktorá sa môže javiť ako prirodzená, ale aj ako umelý konštrukt.

Poznanie biologických procesov ľudského druhu umožňuje preniknúť do populácie, formovať ju a korigovať pomocou protekčných dispozitívov a politickej ekonómie. Biopolitické vládne praktiky si tak nachádzajú cestu do inštitúcií, ako je medicína, architektúra a urbanizmus a pod. Historická transformácia spoločností smeruje aj k  postupnej zmene samotného spôsobu ochrany a posilnenia biologickej existencie obyvateľstva (porov. Foucault 1976).

Pojem biopolitika sa teda vzťahuje na uplatnenie špecifických poznatkov z disciplín, ako je biológia, štatistika, demografia, epidemiológia a pod., a ktoré analyzujú životné procesy na úrovni populácií s cieľom riadiť jednotlivcov a kolektívy prostredníctvom disciplinárnych opatrení. Biopolitika tu predstavuje situáciu, v ktorej moderné humanitné a prírodné vedy a z nich vyplývajúce koncepcie normality štruktúrujú politické konanie a určujú jeho ciele. Foucaultova koncepcia biopolitiky ukazuje, že zdanlivo stabilná hranica medzi prírodou a politikou, ktorú musia predpokladať naturalistické aj politologické prístupy, nie je ani tak východiskom ako skôr dôsledkom politického konania.

 


Bibliografia

Borsò, Vittoria, ed. 2014. Wissen und Leben – Wissen für das Leben. Herausforderungen einer affirmativen Biopolitik. Bielefeld: transcript. https://doi.org/10.14361/transcript.9783839421604.
Braun, Kathrin – Helene Gerhards, eds. 2019. Biopolitiken – Regierungen des Lebens heute. Wiesbaden: Springer VS. https://doi.org/10.1007/978-3-658-25769-9.
Bröckling, Ulrich – Susanne Krasmann – Thomas Lemke, T, eds. 2000. Gouvernementalität der Gegenwart. Studien zur Ökonomisierung des Sozialen. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Buchstein, Hubertus – Katharina Beier. 2011. „Biopolitik.“ In Politische Theorie. 25 umkämpfte Begriffe zur Einführung, eds. Gerhard Göhler – Mattias Isler – Ina Kerner, 29 – 45. Wiesbaden: Springer VS.
Campbell, Timothy – Adam Sitze, eds. 2013. Biopolitics: A Reader. Durham: Duke UP.
Demirovic, Alex. 2008. „Liberale Freiheit und das Sicherheitsdispositiv. Der Beitrag von Michel Foucault.“ In Gouvernementalität und Sicherheit. Zeitdiagnostische Beiträge im Anschluss an Foucault, eds. Patricia Purtschert – Katrin Meyer – Yves Winter, 229 – 250. Bielefeld: transcript. https://doi.org/10.14361/9783839406311.
Folkers, Andreas – Thomas Lemke, eds. 2014. Biopolitik. Ein Reader. Berlin: Suhrkamp.
Foucault, Michel. 1987. Der Wille zum Wissen. Sexualität und Wahrheit. Erster Band: Der Wille zum Wissen. Prel. Ulrich Raulff – Walter Seitter. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Foucault, Michel. 1979. „‚Omnes et singulatim‘: zu einer Kritik der politischen Vernunft.“ In Analytik der Macht, 188 – 219. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag 2005.
Foucault, Michel. 1980. Gespräch mit Ducio Trombadori. In Schriften in vier Bänden. Dits et Écrits. Zväzok IV, eds. Daniel Defert – Jaques Lagrange, 51 – 118. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag 2005.
Foucault, Michel. 1980. „Ist es also wichtig, zu denken?“ In Schriften in vier Bänden. Dits et Écrits. Zväzok IV, eds. Daniel Defert – Jaques Lagrange, 219 – 223. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Foucault, Michel. 1982. „Subjekt und Macht“. In Analytik der Macht., 240 – 263. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Foucault, Michel. 1984a. Die Ethik der Sorge um sich als Praxis der Freiheit. In Analytik der Macht. Auswahl und Nachwort von Thomas Lemke, 274 – 301. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Foucault, Michel. 1984b. „Was ist Aufklärung?“. In Schriften in vier Bänden. Dits et Écrits. Zväzok IV, eds. Daniel Defert – Jaques Lagrange, 687 – 707. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Foucault, Michel. 1992. Was ist Kritik? Berlin: Merve Verlag.
Foucault, Michel. 1994. Überwachen und Strafen. Die Geburt des Gefängnisses. Prel. Walter Seitter. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Foucault, Michel. 2002. In Verteidigung der Gesellschaft. Vorlesungen am Collège de France 1975/76. Prel. Michaela Ott. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Foucault, Michel. 2001. Die Ordnung des Diskurses. Frankfurt am Main: Fischer.
Foucault, Michel. 2006. Sicherheit, Territorium, Bevölkerung. Geschichte der Gouvernementalität I. Vorlesungen am Collège de France 1978/79. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Foucault, Michel. 2006. Die Geburt der Biopolitik. Geschichte der Gouvernementalität II. Vorlesungen am Collège de France 1978/79. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Foucault, Michel. 2010. „Polemik, Politik, Problematisierung“. In Kritik des Regierens, 258 – 267. Berlin: Suhrkamp.
Foucault, Michel. 2020. Die Regierung der Lebenden. Vorlesung am Collège de France 1979/80. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Gehring, Petra. 2006. Was ist Biomacht? Vom zweifelhaften Mehrwert des Lebens. Frankfurt am Main: Campus.
Geyer, Christian, ed. 2001. Biopolitik. Die Positionen. Frankfurt am Main: Suhrkamp Verlag.
Lemke, Thomas. [1999] 2016. „Die politische Theorie der Gouvernementalität“. In Politische Theorien der Gegenwart I. Eine Einführung, eds. André Brodocz – Gary S. Schaal, 480 – 510. Opladen und Toronto: Barbara Budrich.
Lemke, Thomas. 1997. Eine Kritik der politischen Vernunft. Foucaults Analyse der modernen Gouvernementalität. Berlin – Hamburg: Argument.
Lemke, Thomas. 2001. „Gouvernementalität“. In Michel Foucault. Eine Einführung in sein Denken, ed. Marcus S. Kleiner, 108 – 122. Frankfurt am Main: Campus.
Lemke, Thomas. 2007. Biopolitik zur Einführung. Hamburg: Junius.
Muhle, Maria – Kathrin Thiele, eds. 2011. Biopolitische Konstellationen. Berlin: August.
Muhle, Maria. 2008. Eine Genealogie der Biopolitik. Zum Begriff des Lebens bei Foucault und Canguilhem. Bielefeld: transcript.
Pieper, Marianne – Thomas Atzert – Serhat Karakayali – Vassilis Tsianos, eds. 2011. Biopolitik – in der Debatte. Wiesbaden: Springer VS.
Ruoff, Michael. [2007] 2018. Foucault-Lexikon. Entwicklung – Kernbegriffe – Zusammenhänge. Paderborn: Fink.
Spieker, Manfred, ed. 2009. Biopolitik. Probleme des Lebensschutzes in der Demokratie. Paderborn: Ferdinand Schöningh.
Van den Daele, Wolfgang. 2005. Biopolitik. Leviathan Sonderheft 23. Wiesbaden: Verlag für Sozialwissenschaften.

<< späť