Interdiskurz pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Interdiscourse (en-GB)
- Interdiskurs (de)
- Interdiscours (fr)
Explikácia pojmu
Interdiskurzy predstavujú rezervoár foriem integrácie prvkov špeciálnych (odborných) diskurzov. Interdiskurzy tvoria všeobecný rámec systému diskurzov spoločnosti, zabezpečujú integračnú väzbu spoločnosti, to znamená, že štruktúrne elementy interdiskurzov prepájajú špeciálne sféry sociálnej praxe a zároveň ich v kumulatívnej podobe transformujú do prostredia každodenných skúseností.
Pojem interdiskurz sa nachádza už u Michela Foucaulta. Týmto pojmom Foucault myslí predovšetkým prepojenia medzi špeciálnymi diskurzmi. V diele L’archéologie du savoir (1969; Archeologie vědění, čes. 2002) hovorí o „configuration interdiscursive“ („interdiskurzívnej konfigurácii“; Foucault 1969, 207). Koncept interdiskurzu vyvinul v nadväznosti na Foucaulta Michel Pêcheux a ďalej ho rozpracoval nemecký literárny vedec Jürgen Link.
Interdiskurz je termín označujúci diskurz nachádzajúci sa mimo špeciálnych (vedeckých) diskurzov. Do interdiskurzu však prenikajú prvky špeciálnych diskurzov. Ak by totiž existovali len špeciálne diskurzy, porozumenie cez ich hranice by nebolo možné. Popri špeciálnych diskurzoch musia preto existovať reintegračné postupy. Prvky špeciálnych diskurzov sa môžu stať štruktúrujúcim médiom iných špeciálnych diskurzov. Interdiskurzy predstavujú akýsi rezervoár foriem integrácie prvkov špeciálnych diskurzov. Medzi prvky interdiskurzov patria metafora, alegória, ale aj tie formy, ktoré Link nazýva kolektívna symbolika.[1] Aj literatúra sa chápe ako miesto kumulácie a integrácie prvkov špeciálnych diskurzov. Slúži na reintegráciu vedomostí pôvodne špecificky organizovaných v špeciálnych diskurzoch.
Paralelne s funkčnou diferenciáciou vedného poznania možno pozorovať difúziu špeciálnych vedomostí do každodenného života. Link tvrdí: „Je zrejmé, že moderné diferencované a špecializované kultúry sa nemôžu obmedziť výlučne na špeciálne oblasti poznania, ale vždy potrebujú na svoju reprodukciu reintegrujúce oblasti poznania ako určitý korelát alebo kompenzáciu, ktoré sprostredkúvajú a ‚stavajú mosty‘ medzi špecializáciami“ (Link 2005, 87; prel. R. M.).[2] Link v citovanej štúdii definuje interdiskurz ako súbor diskurzov, ktoré sa špecializujú na „nešpecializáciu“ (Link 2005, 87). Na rozdiel od špeciálnych diskurzov sa interdiskurzy vyznačujú nejednoznačnosťou, obraznosťou, hybridnosťou, polyvalenciami a hlavne vysokou mierou subjektivizácie (por. Link – Link-Heer 2002, 11). Ústrednou funkciou interdiskurzov je selekcia a redukcia poznania špeciálnych diskurzov a ich kultúrna reintegrácia. V tejto funkcii môžeme pozorovať, že interdiskurzy nie sú napájané len z poznania špeciálnych diskurzov, ale zároveň vždy aj z elementárneho diskurzu (každodenných skúseností) (Link 2003, 15; Link 2005, 91).
Literatúra
Foucault, Michel. 1969. L’archéologie du savoir. Paris: Gallimard.
Foucault, Michel. 2002. Archeologie vědění. 1. vyd. Praha: Herrmann & synové.
Link, Jürgen – Ursula Link-Heer. 2002. „Warnung vor einem Fake! Nicht möglich! Die Interdiskurs-Theorie macht Karriere!“ KultuRRevolution. Zeitschrift für angewandte Diskurstheorie 44: 9 – 11.
Link, Jürgen. 2003. „Kulturwissenschaft, Interdiskurs, Kulturrevolution.“ KultuRRevolution. Zeitschrift für angewandte Diskurstheorie 45/46: 10 – 23.
Link, Jürgen. 2005. „Warum Diskurse nicht von personalen Subjekten ‚ausgehandelt‘ werden. Von der Diskurs- zur Interdiskurstheorie.“ In Die diskursive Konstruktion von Wirklichkeit: Zum Verhältnis von Wissenssoziologie und Diskursforschung, eds. Reiner Keller – Andreas Hirseland – Werner Schneider – Willy Viehöver, 77 – 100. Konstanz: UVK Verlagsgesellschaft.
Pêcheux, Michel. 1984. „Metapher und Interdiskurs.“ In Bewegung und Stillstand in Metaphern und Mythen, eds. Jürgen Link – Wulf Wülfing, 93 – 99. Stuttgart: Klett-Cotta.
[1] Kolektívne symboly predstavujú opakujúce sa subštruktúry. Sociálne systémy môžeme symbolizovať ako dopravný prostriedok, ako dom alebo aj ako organizmus. Tieto symboly môžu indikovať kódovanie rôznych špeciálnych diskurzov (organizmus – lekárske vedy), ale používajú sa zároveň aj v elementárnych diskurzoch.
[2] „Offensichtlich können moderne differenziert-spezialistische Kulturen sich nicht ausschließlich auf spezielle Wissensbereiche beschränken, sondern benötigen zu ihrer Reproduktion zusätzlich umgekehrt als eine Art Korrelat bzw. Kompensation immer auch reintegrierende Wissensbereiche, die zwischen den Spezialitäten vermitteln und ,Brücken schlagen‘.“