Epizodická pamäť pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Episodic memory (en-GB)
- Episodisches Gedächtnis (de)
- Mémoire épisodique (fr)
Explikácia pojmu
V rámci výskumu pamäti ide o formu deklaratívnej pamäti, ku ktorej radíme sémantickú, epizodickú či autobiografickú pamäť. Epizodickú pamäť mnohí autori často používajú ako synonymum k autobiografickej pamäti, zatiaľ čo iní považujú za autobiografické len tie prvky epizodickej pamäti, ktoré majú jasný autoreferenčný charakter. Autobiografickú pamäť chápu ako spomienky na vlastný životný príbeh. Ak sa nám v každodennej praxi zdá byť prirodzené, že máme autobiografiu a môžeme rozprávať epizodické sekvencie (príbehy) o svojom živote, z ontogenetického hľadiska to nie je celkom jednoznačné.
Kým sémantická pamäť zahŕňa spomienky na fakty a abstraktné poznatky, epizodická pamäť zahŕňa spomienky, ktoré sa vzťahujú na vlastné zážitky subjektu.
Endel Tulving a Hans Markowitsch (Tulving 1995; Markowitsch 2003) však považujú epizodickú a autobiografickú pamäť do značnej miery za príbuzné termíny. Existujú však autobiografické obsahy, ktoré nie sú v pamäti uložené ako epizódy. Hans Markowitsch túto viacvrstvovosť vyjadruje pojmom „epizodicko-autobiografická pamäť“ (por. Markowitsch 2003; por. aj Piefke – Markowitsch 2008). Okrem toho časti sémantickej pamäti možno tiež klasifikovať ako autobiografické. Autobiografická pamäť obsahuje najväčšiu časť epizodickej pamäti, ale aj istú časť sémantickej pamäti (údaje a koncepty o sebe samom). Epizodické a autobiografické spomienky sa dajú situovať v časopriestore a zvyčajne ich sprevádzajú emócie, ktoré sa pri spomínaní reaktivujú. Epizodické spomienky sa môžu nachádzať na rôznych úrovniach abstrakcie, pričom s rastúcou abstrakciou sa stávajú sémantickými faktami.
Mnohí autori (Schacter 2001; Markowitsch – Welzer 2005; Pohl 2007) ale rozlišujú medzi epizodickou pamäťou a autobiografickou pamäťou. Epizodická pamäť podľa uvedených autorov uchováva nedávne epizódy, zatiaľ čo autobiografická pamäť je zodpovedná za trvalé uchovávanie epizód, teda spomienok na udalosti alebo situácie s veľkým významom pre život jednotlivca, ktoré sú kľúčové pri formovanie osobnej identity.
Literatúra
Bahna, Vladimír. 2011. „Autobiografická pamäť a nadprirodzené predstavy: Sociálna nákazlivosť spomienok.“ World Literature Studies 2, 3, 20: 112 – 125.
Bluck, Susan. 2003. „Autobiographical Memory. Exploring ist Functions in Everyday Life.“ Memory 11, 2: 113 – 124. DOI: 10.1080/741938206.
Brockmeier, Jens. 1999. „Erinnerung, Identität und autobiographischer Prozeß.“ Journal für Psychologie 7, 1: 22 – 42.
Gudehus, Christian – Ariane Eichenberg – Harald Welzer, eds. 2000. Gedächtnis und Erinnerung. Ein interdisziplinäres Handbuch. Stuttgart – Weimar: Verlag J. B. Metzler. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-476-00344-7.
Jungert, Michael. 2018. „‚Ich habe mich sozusagen selbst verloren‘ – Biographische Identität, autobiographisches Gedächtnis und Alzheimer-Demenz. ‚I have lost myself, so to say‘ – Biographical Identity, Autobiographical Memory, and Alzheimer’s Disease.“ Zeitschrift für Praktische Philosophie 5, 1: 133 – 152. DOI: www.praktische-philosophie.orghttps://doi.org/10.22613/zfpp/5.1.6.
Markowitsch, Hans Joachim – Harald Welzer. 2005. Das autobiographische Gedächtnis: Hirnorganische Grundlagen und biosoziale Entwicklung. Stuttgart: Klett-Cotta. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-476-00344-7_7.
Markowitsch, Hans Joachim. 2006. „Das autobiographische Gedächtnis. Neurowissenschaftliche Grundlagen.“ In Ich bin mein Erinnern. Über autobiographisches und kollektives Gedächtnis, ed. Günther Bittner, 23 – 40. Würzburg: Königshausen & Neumann.
Markowitsch, Hans Joachim. 2001. „Gedächtnisentwicklung.“ In Gedächtnis und Erinnerung. Ein interdisziplinäres Lexikon, eds. Nicolas Pethes – Jens Ruchatz, 191 – 194. Hamburg: Rowohlt Taschenbuch Verlag.
Markowitsch, Hans Joachim. 2003. „The Functional Anatomy of Learning and Memory.“ In Handbook of Clinical Neuropsychology, eds. Peter Halligan – Udo Kischka – Graham Beaumont, 724 – 740. Oxford: Oxford University Press.
Piefke, Martina – Hans J. Markowitsch. 2008. „Bewusstsein und Gedächtnis: Die Bedeutung der Kohärenz und Konsistenz von Erinnerungen.“ In Funktionen des Bewusstseins, eds. Detlev Ganten – Volker Gerhardt – Julian Nida-Rümelin, 135 – 160. New York: De Gruyter. DOI: https://doi.org/10.1515/9783110210064.2.135.
Piefke, Martina – Peter H. Weiss – Karl Zilles – Hans J. Markowitsch – Gereon R. Fink. 2003. „Differential Remoteness and Emotional Tone Modulate the Neural Correlates of Autobiographical Memory.“ Brain 126, 3: 650 – 668. DOI: 10.1093/brain/awg064.
Pohl, Rüdiger. 2007. Das autobiographische Gedächtnis. Die Psychologie unserer Lebensgeschichte. Stuttgart: Kohlhammer.
Schacter, Daniel L. 2001. Wir sind Erinnerung. Reinbek bei Hamburg: Rowohlt Taschenbuch Verlag.
Strube, Gerhard – Franz Weinert. 1987. „Autobiographisches Gedächtnis: Mentale Repräsentation der individuellen Biographie.“ In Biographie und Psychologie, eds. Gerd Jüttemann – Hans Thomae, 151 – 167. Berlin – Heidelberg – New York – London – Paris – Tokyo: Springer. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-642-71614-0_11.
Tulving, Endel. 1995. „Organization of Memory: Quo vadis?“ In The Cognitive Neurosciences, ed. Michael S. Gazzaniga, 839 – 847. Cambridge – MA: MIT-Press.
Tulving, Endel. 2005. „Episodic Memory and Autonoesis: Uniquely Human?“ In The Missing Link in Cognition: Self-knowing Consciousness in Man and Animals, eds. Herbert S. Terrace – Janet Metcalfe, 3 – 56. New York: Oxford University Press. DOI: https://doi.org/10.1093/acprof:oso/9780195161564.003.0001.
Weber, Angelika. 2001. „Autobiographisches Gedächtnis.“ In Gedächtnis und Erinnerung. Ein interdisziplinäres Lexikon, eds. Nicolas Pethes – Jens Ruchatz, 67 – 70. Hamburg: Rowohlt Taschenbuch Verlag.