Emergencia pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Emergence (en-GB)
- Emergenz (de)
- Émergence (fr)
Explikácia pojmu
Emergencia znamená v kontexte systémovej teórie schopnosť systémov vo vlastnej réžii konštruovať komplexné štruktúry, ktorých vlastnosti sa nedajú redukovať na vlastnosti prvkov, z ktorých tieto štruktúry pozostávajú, ale obsahujú vždy aspekty presahujúce všetky kvality zúčastnených prvkov. Pojem emergencia vyjadruje vznik nového poriadku, ktorý sa nedá v plnej miere vysvetliť na podklade akejkoľvek vlastnosti akejkoľvek subštruktúry, na ktorej je založený. Takýto vzťah nemožnej redukovateľnosti nájdeme napríklad medzi mozgom a myslením/vedomím. Na molekulárnej úrovni hovoríme o emergencii vtedy, keď sledujeme vznik poriadku, keď dochádza k zmene vnútorného zloženia hmoty. Na základe rovnakej analógie možno aj spoločnosť vnímať ako emergentný nový poriadok, ktorého vlastnosti možno pozorovať až po tom, ako sa konštituuje. Táto výpoveď implicitne predikuje nemožnosť riadiť dynamiku vzniku emergentného poriadku. Niklas Luhmann teda konštatuje: „Téza je, že sociálnosť vzniká len spojením alebo syntézou týchto troch zložiek, t. j. že sociálnosť vzniká vtedy, keď sa informácie, oznámenie a porozumenie vytvárajú ako jednota s dôsledkami pre zúčastnené psychické systémy. Aby sa to podarilo, musia sa psychické systémy správať primerane. Ale jednota, vznik sociálneho, je len samotná syntéza, zatiaľ čo prvky môžu a musia byť stále opísané psychologicky, biologicky“ (Luhmann [2002] 2004, 261; pokiaľ nie je uvedené inak, citáty prel. R. M.).[1] Emergencia je podľa Luhmanna možná iba za predpokladu „úplného oddelenia energetických a materiálnych alebo biologických a psychologických podmienok, čo vedie k vzniku systémov na inej úrovni“ (Luhmann [2002] 2004, 263).[2]
Literatúra
Luhmann, Niklas. 1998. Die Gesellschaft der Gesellschaft. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Luhmann, Niklas. [2002] 2004. Einführung in die Systemtheorie, ed. Dirk Baecker. Heidelberg: Carl-Auer Systeme Verlag.
[1] „Die These ist, dass die Sozialität nur in der Verschmelzung oder in der Synthese dieser drei Komponenten zustande kommt, dass also Soziales dann entsteht, wenn Information, Mitteilung und Verstehen als Einheit erzeugt werden, mit Rückwirkungen auf die teilnehmenden psychischen Systeme. Die psychischen Systeme müssen sich entsprechend verhalten, damit das gelingt. Aber die Einheit, die Emergenz des Sozialen ist nur die Synthese selbst, während die Elemente nach wie vor psychologisch, biologisch beschrieben werden können und müssen.“
[2] „[…] Emergenz […] ist [nur möglich] durch eine komplette Abkopplung von energetischen und materiellen oder biologischen und psychologischen Bedingungen, die auf einer anderen Ebene dazu führt, Systeme zu bilden.“