Elementárny diskurz pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Elementary discourse (en-GB)
- Elementardiskurs (de)
- Discours élémentaire (fr)
Explikácia pojmu
Elementárny diskurz predstavuje špecifickú oblasť poznania, bežne chápanú ako každodenné poznanie.
Jürgen Link rozširuje Foucaultove diskurzy poznania o ďalšie dve kategórie: interdiskurzy a elementárne diskurzy (Link 2008). Táto kategorizácia je reakciou na kritické hlasy voči skorším štádiám teórie interdiskurzivity. Koncepcia interdiskurzu sa totiž principiálne odkláňa od bežnej predstavy interdiskurzu ako každodenného poznania. Túto pôvodnú nejednoznačnosť sa snažil Link odstrániť rozlišovaním medzi interdiskurzom a elementárnym diskurzom (Link 2008, 121).
V rámci analýzy (inter)diskurzov sa zásadne rozlišuje medzi „špeciálnym diskurzom“, „interdiskurzom“ a „elementárnym diskurzom“. Okrem špeciálneho diskurzu možno teda ako súčasť interdiskurzu identifikovať tretí typ diskurzu, „elementárny diskurz“. Elementárny diskurz používa Jürgen Link vo význame senso comune: „Diskurzívna verzia každodennosti sa nazýva ‚elementárny diskurz‘. Jadro elementárneho diskurzu tvoria tzv. antropologické konštanty (ako sú najbežnejšie životné stratégie, láska, rodina, generácie, nepriateľstvo, boj, práca, rudimentárne asociatívne solidarity, choroba a smrť). Takéto antropologické konštanty a iné všedné veci sa v elementárnom diskurze spájajú s dominantnými interdiskurzívnymi komplexmi, a tak sa aktualizujú a historizujú“ (Link 2013, 13 – 14; pokiaľ nie je uvedené inak, citáty prel. R. M.).[1]
Pojem elementárny diskurz sa využíva v kontexte analýzy interdiskurzívnej praxe, ktorej hlavnou funkciou je selekcia a reintegrácia poznania špeciálnych diskurzov (vedných disciplín). Tento proces nie je jednosmerný, ale je to proces recipročný. Interdiskurzy neselektujú a neintegrujú prvky poznania iba zo špeciálnych diskurzov, ale vždy aj z elementárneho diskurzu. Môžeme pozorovať celý rad „diskurzných parciel“ („Diskursparzellen“; Link 2004, 72), obsahujúcich poznatky siahajúce až do sféry špeciálnych diskurzov, ktoré sú však spoločné pre viaceré oblasti poznania. Tieto poznatky nachádzame aj v tzv. elementárnom diskurze. K prvkom takéhoto poznania patria symboly, naratívne schémy a pod. (Link 2013).
Link ďalej rozlišuje tri formy elementárneho diskurzu: hegemonický („populárny“) elementárny diskurz, nehegemonické diskurzné pozície v rámci hegemonického elementárneho diskurzu a nehegemonické elementárne diskurzy („subkultúry“) (Link 2004, 76). Medzi najvyššou a najnižšou úrovňou sa nachádzajú nehegemonické diskurzívne pozície v hegemonických elaborovaných interdiskurzoch, ale aj nehegemonické elaborované interdiskurzy (vo Foucaultovom zmysle „kontradiskurzy“). Obe kategórie vrátane elementárnych diskurzov môžu byť vo Foucaultovom zmysle nositeľmi antihegemonického „odporu“.
Linkovo diferencovanie na hegemonický diskurz, elementárny diskurz a na nehegemonické diskurzívne pozície v rámci hegemonického elementárneho diskurzu a na nehegemonické elementárne diskurzy naznačuje možnosť ďalšej diferenciácie a kategorizácie: V priestore medzi hegemonickým interdiskurzom a elementárnym diskurzom prebieha podľa Linka „neustály generatívny kolobeh v oboch smeroch, ktorý orientuje nové poznatky smerom ‚nadol‘ do elementárnej kultúry a, naopak, premieta subjektívne a sociálne alternatívne akcenty a identifikácie smerom ‚nahor‘ do elaborovaných interdiskurzov, čo prípadne vedie ku konfliktom a k ďalšej produkcii poznatkov v nich. Tento kultúrno-konštitutívny kolobeh možno nazvať ‚tvorivým cyklom elementárnej a elaborovanej kultúry‘“ (Link 2004, 75 – 76).[2]
Elementárny diskurz je základnou zložkou interdiskurzu. Podstatný začína byť vtedy, keď si položíme otázku o jeho význame pre každodenný svet a subjektivitu.
Podľa Linka je elementárne diskurzívne poznanie charakterizované „najvyššou mierou subjektivity a najvyššou intenzitou (nízka miera odstupu)“ (Link 2003, 15).[3]
Hlavne v otázke subjektivizácie sa javí principiálny rozdiel medzi interdiskurzom a elementárnym diskurzom. Interdiskurz umožňuje subjektivizáciu, elementárny diskurz, naopak, rozhoduje o tom, ktoré spôsoby subjektivizácie budú prijaté alebo odmietnuté, čím sa stávajú relevantnými pre subjekty a ich konanie v každodennej praxi.
Kolízia pojmov každodenný život, elementárny diskurz a elementárna kultúra
Link používa alternatívne aj pojem „každodennosti“ na označenie bližšie nešpecifikovanej oblasti, v ktorej sa subjekty pohybujú. Ďalej Link explicitne nerozlišuje medzi elementárnym diskurzom a elementárnou kultúrou (Link 2004, 75). Elementárna kultúra funguje predovšetkým ako „kultúra najintenzívnejšej subjektivizácie poznania“ (Link 2004, 75).
Na pochopenie Linkovej do istej miery vágnej diferenciácie použijeme dlhší citát z jeho štúdie Diskurs, Interdiskurs, Kollektivsymbolik: „Na vrchole ‚vertikálnej‘ dimenzie je ‚elaborovanejšia‘ (‚informovaná‘, ‚vzdelaná‘, ‚intelektuálna‘) úroveň a pod ňou sa nachádza ‚elementárnejšia‘ (‚každodenná‘, ‚populárna‘ atď.) úroveň. Tieto dve hierarchické kultúrne úrovne nemožno jednoducho premietnuť na sociálnu os stratifikácie: obe úrovne sú rovnako funkčne nevyhnutné, pretože elementárna kultúra nefunguje primárne ako kultúra sociálneho deficitu, ale predovšetkým ako kultúra najintenzívnejšej subjektivizácie poznania. V elementárnej kultúre sa silne komplexne redukované historicko-špecifické poznanie (istý čas živené predovšetkým vedecko-technickými diskurzmi a praktikami) spája s tzv. antropologickým každodenným poznaním“ (Link 2013, 16).[4]
Literatúra
Link, Jürgen. 2003. „Kulturwissenschaft, Interdiskurs, Kulturrevolution.“ KultuRRevolution. Zeitschrift für angewandte Diskurstheorie 45/46: 10 – 23.
Link, Jürgen. 2004. „Kulturwissenschaftliche Orientierung und Interdiskurstheorie der Literatur zwischen ,horizontaler‘ Achse des Wissens und ,vertikaler‘ Achse der Macht. Mit einem Blick auf Wilhelm Hauff.“ In Soziale Räume und kulturelle Praktiken: Über den strategischen Gebrauch von Medien, eds. Georg Mein – Markus Rieger, 65 – 84. Bielefeld: transcript Verlag. DOI: https://doi.org/10.1515/9783839402160-004.
Link, Jürgen. 2008. „Sprache, Diskurs, Interdiskurs und Literatur.“ In Sprache – Kognition – Kultur. Sprache zwischen mentaler Struktur und kultureller Prägung, eds. Heidrun Kämper – Ludwig M. Eichinger, 115 – 134. Berlin – New York: De Gruyter. DOI: https://doi.org/10.1515/9783110970555-007.
Link, Jürgen. 2013. „Diskurs, Interdiskurs, Kollektivsymbolik: am Beispiel der aktuellen Krise der Normalität.“ Zeitschrift für Diskursforschung 1, 1: 7 – 23.
[1] „Die diskursive Fassung von Alltäglichkeiten soll als »Elementardiskurs« bezeichnet werden. Den Kern des Elementardiskurses bilden die sogenannten anthropologischen Konstanten (wie all gemeinste Lebensstrategien, Liebe, Familie, Generationen, Feindschaft, Kampf, Arbeit, rudimentäre as-sociative Solidaritäten, Krankheit und Tod). Solche anthropologischen Konstanten und andere Alltäglichkeiten werden im Elementardiskurs mit dominanten interdiskursiven Komplexen kombiniert und dadurch aktualisiert und historisiert.“
[2] „[…] ein ständiger generativer Kreislauf in beiden Richtungen, der neues Wissen ,abwärts‘ in die Elementarkultur leitet und umgekehrt subjektive Akzentuierungen und Identifizierungen ,aufwärts‘ in die elaborierten Interdiskurse projiziert, was dort womöglich zu Konflikten und weiterer Wissensproduktion führt. Dieser kulturkonstitutive Kreislauf lässt sich als „Kreativzyklus von elementarer und elaborierter Kultur“ bezeichnen.“
[3] „höchste Subjektivität und höchste Intensität (geringste Distanz).“
[4] „Oben befindet sich in dieser ‚vertikalen‘ Dimension eine mehr ‚elaborierte‘ (‚informierte‘, ‚gebildete‘, ‚intellektuelle‘) Stufe und darunter eine mehr ‚elementare‘ (‚alltägliche‘, ‚populäre‘ usw.). Diese beiden hierarchischen kulturellen Stufen sind nicht einfach abbildbar auf die soziale Achse der Stratifikation: Vielmehr sind beide Stufen gleichermaßen funktional notwendig, weil die Elementarkultur nicht in erster Linie als Kultur sozialen Defizits, sondern vor allem als Kultur intensivster Subjektivierung des Wissens fungiert. In der Elementarkultur kombiniert sich das stark komplexitätsreduzierte historisch-spezifische Wissen (seit geraumer Zeit vor allem von den naturwissenschaftlich-technischen Diskursen und Praktiken gespeist) mit dem sogenannt anthropologischen Alltagswissen.“