Dvojitá kontingentnosť pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Double contingency (en-GB)
- Doppelte Kontingenz (de)
- Double contingence (fr)
Explikácia pojmu
Kontingencia znamená skúsenosť, že všetko môže byť principiálne aj iné. Tzv. dvojitá kontingencia, kde sa dva kognitívne (alebo aj sociálne) systémy vo svojej radikálnej neprístupnosti ako čierne skrinky navzájom pozorujú[1], sa v tomto zmysle stáva konštitutívnym momentom komunikácie. Koncept dvojitej kontingencie pochádza z teórie Talcotta Parsonsa a odkazuje na skutočnosť, že ego aj alter navzájom pozorujú svoj výber ako kontingentný.
Selekcie systémov sú vždy kontingentné, čo znamená, že všetko je také, ako to je v princípe možné, čiže všetko je možné aj inak. Každá zložka komunikačného procesu je sama osebe úplne kontingentná. Dvojitá kontingentnosť, paradoxne, prekonáva túto bazálnu kontingentnosť. V statickom stave by, samozrejme, každá strana v tomto kruhu blokovala druhú. Temporalitou sa však táto cirkulácia asymetricky naruší. Preto, ako uvádza Luhmann, „dvojitá kontingentnosť nevyhnutne vedie k formovaniu sociálnych systémov“ (Luhmann [1987] 1991, 177; prel. R. M.).[2]
Literatúra
Luhmann, Niklas. [1987] 1991. Soziale Systeme. Grundriß einer allgemeinen Theorie. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Luhmann, Niklas. 1998. Die Gesellschaft der Gesellschaft. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Luhmann, Niklas. [2002] 2004. Einführung in die Systemtheorie, ed. Dirk Baecker. Heidelberg: Carl-Auer Systeme Verlag.
[1] Keďže ide minimálne o dvoch aktérov, z ktorých každý svoje výbery vykonáva tak, aby zabezpečil, že aj druhá strana bude robiť svoje selekcie, máme do činenia s dvojitou kontingenciou. Cirkularitu tohto konceptu Niklas Luhmann vysvetľuje takto: „Ak ty urobíš to, čo chcem ja, ja urobím to, čo chceš ty“ (Luhmann 2004, 320). „Wenn du das tust, was ich will, tue ich das, was du willst.“ V koncepte dvojitej kontingencie Luhmann reformuluje známu otázku: „Ako je možný spoločenský poriadok?“ Odpoveď je pomerne jasná: „Spoločenský poriadok vzniká vtedy, keď niekto niečo špecifikuje, začne nejakú činnosť, niečo navrhne alebo sa prezentuje, a tým núti ostatných reagovať“ (Luhmann 2004, 320). „Soziale Ordnung kommt zustande, wenn jemand eine Vorgabe macht, eine Aktivität lanciert, einen Vorschlag macht oder sich repräsentiert und die anderen damit unter einen Reaktionszwang setzt.“
[2] „[...] doppelte Kontingenz [führt] zwangsläufig zur Bildung von sozialen Systemen [...].“