Autopoiesis pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Autopoiesis (en-GB)
- Autopoiesis (de)
- Autopoïèse (fr)
Explikácia pojmu
Autopoiesis alebo autopoiéza znamená „sebautváranie“. Pojem autopoiesis je zložený z gréckeho „auto“ (seba) a „poièsis“ (produkcia, tvorba). Ide o vlastnosť komplexných dynamických systémov v permanentnej interakcii s ich prostredím produkovať samy seba a zachovávať si svoju vnútornú organizáciu navzdory rôznym zmenám.
Pojem autopoiesis zaviedli čilskí biológovia Humberto R. Maturana a Francisco J. Varela výlučne na definovanie živých systémov, ktoré charakterizujú ako regeneratívne a sebestačné. Tieto systémy sú energeticky otvorené svojmu prostrediu, ale relevantné informácie produkujú výlučne na základe vnútorných mechanizmov.
Teória sociálnych systémov preberá koncept autopoiesis a rozširuje jeho referenčný rámec. Zatiaľ čo v biologickej oblasti sa používa výlučne na živé systémy, podľa Niklasa Luhmanna možno hovoriť o autopoetickom systéme vo všetkých prípadoch, v ktorých je možné určiť špecifický spôsob fungovania, ktorý sa odohráva v tomto systéme a len v ňom. Operácie sociálneho systému sú komunikácie, ktoré sa reprodukujú na základe iných komunikácií, a tak vytvárajú jednotu systému. Mimo sociálnych systémov neexistujú žiadne komunikácie. Operácie mentálneho systému sú myšlienky a mimo systémov vedomia neexistujú žiadne myšlienky. Autopoetické systémy sa teda vyznačujú operatívnym uzavretím. Autopoiesis predstavuje zároveň skutočnosť, ktorú možno nazvať autoreferencialitou. To znamená, že operácie, ktoré vedú k vytvoreniu nových prvkov systému, závisia od predchádzajúcich operácií toho istého systému a sú predpokladom následných operácií.
Luhmann jednoznačne nadviazal na tento koncept. Striktne však odlišuje koncept autopoiézy od konceptu sebaorganizácie. Oba tieto koncepty sú postavené na teoréme operatívnej uzavretosti systémov: „Máme do činenia s dvoma skutočnosťami: po prvé so ,sebaorganizáciou‘ v zmysle vytvárania štruktúry prostredníctvom jej vlastných operácií a po druhé s ,autopoiézou‘ v zmysle determinácie stavu, ktorý umožňuje ďalšie operácie prostredníctvom operácií toho istého systému“ (Luhmann 2004, 101; pokiaľ nie je uvedené inak, citáty prel. R. M.).[1] Toto operačné uzavretie je len reformuláciou tvrdenia, že autopoietický systém generuje operácie, ktoré potrebuje na generovanie operácií prostredníctvom siete svojich vlastných operácií. Autopoiéza teda znamená, že systém môže vytvárať svoje vlastné operácie len prostredníctvom siete vlastných operácií (por. Varela – Maturana – Uribe 1974).
Systém teda generuje sám seba. Nielenže vytvára svoje vlastné štruktúry, ale je autonómny aj na úrovni operácií: „Ide o systém, ktorý je jeho vlastným dielom. Operácia je podmienkou na produkciu operácií“ (Luhmann 2004, 111).
Autopoiéza nemusí nevyhnutne znamenať, že ten druh operácií, ktorým sa systém (endogénne) reprodukuje, v prostredí tohto systému nemôže existovať. V tomto duchu autopoiéza zároveň znamená, že hranice psychického systému nie sú hranicami spoločnosti a naopak. Všetko, čo je možné v systéme spoločnosti, nemusí byť nevyhnutne prístupné vedomiu a nie všetko, čo je možné na úrovni vedomia, sa dá vyjadriť v komunikácii. Autopoietické systémy sú síce štruktúrne determinované systémy, ale výhradne v tom zmysle, že ich operácie sú určované endogénnymi štruktúrami.
Literatúra
Luhmann, Niklas. 1982. „Autopoiesis, Handlung und kommunikative Verständigung.“ Zeitschrift für Soziologie 11, 4: 366 – 379.
Luhmann, Niklas. [1987] 1991. Soziale Systeme. Grundriß einer allgemeinen Theorie. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Luhmann, Niklas. [2002] 2004. Einführung in die Systemtheorie, ed. Dirk Baecker. Heidelberg: Carl-Auer-Systeme Verlag.
Maturana, Humberto R. – Francisco J. Varela. 1984. Der Baum der Erkenntnis. Die biologischen Wurzeln menschlichen Erkennens. München: Goldmann.
Varela, Francisco J. – Humberto R. Maturana – Ricardo Uribe. 1974. „Autopoiesis: The Organization of Living Systems, Its Characterization and a Model.“ BioSystems 5, 4: 187 – 196. Amsterdam: North-Holland Publishing Company. DOI: 10.1016/0303-2647(74)90031-8.
Zeleny, Milan. 1981. „What Is Autopoiesis?“ In Autopoiesis: A theory of living organization, ed. Milan Zeleny, 4 – 17. North Holland – New York NY: Elsevier.
[1] „Wir haben es mit zwei Sachverhalten zu tun: erstens mit ‚Selbstorganisation‘ im Sinne einer Erzeugung einer Struktur durch eigenen Operationen und zweitens mit ‚Autopoiesis‘ im Sinne einer Determination des Zustandes, von dem aus weitere Operationen möglich sind, durch die Operationen desselben Systems.“