Autobiografická pamäť pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Autobiographical memory (en-GB)
- Autobiographisches Gedächtnis (de)
- Mémoire autobiographique (fr)
Explikácia pojmu
Termínom autobiografická pamäť sa v psychológii označuje tá časť pamäti, v ktorej sú uložené autobiografické epizódy pre jednotlivca kľúčového charakteru. Tieto sú v pamäti uložené natrvalo a tvoria kontext pre obsah epizodickej pamäti.
Pojem autobiografická pamäť sa často používa ako synonymum pre epizodickú pamäť, ale existujú aj názory, ktoré považujú autobiografickú pamäť za špeciálnu formu epizodickej pamäti. Zhodnosť epizodickej a autobiografickej pamäti propagoval hlavne Endel Tulving (1972, 1983, 2005). Podľa neho epizodická pamäť obsahuje spomienky na vlastné prežité udalosti, ktoré sú usporiadané v časopriestorovom rámci. Tento pamäťový systém sa podľa Tulvinga dá označiť ako „autobiografický“. Keďže sa v súčasnosti ustálilo rozlišovanie deklaratívnej pamäti na epizodickú a sémantickú, stotožnenie autobiografickej pamäti s epizodickou ponúka jednoduché a elegantné riešenie problému definície. Napokon všetko, čo zažívame, sa týka nás osobne, čo znamená, že všetky zistenia o epizodickej pamäti sa rovnakým spôsobom vzťahujú na autobiografickú pamäť.
Stotožňovanie epizodickej a autobiografickej pamäti mnohí autori odmietajú a považujú autobiografické spomienky skôr za podmnožinu epizodických spomienok a poukazujú na skutočnosť, že do systému autobiografickej pamäti patria aj časti sémantickej pamäti (por. Baddeley 1992; Brewer 1986; Conway 1990; Larsen 1992). Títo autori (hlavne William F. Brewer 1986) autobiografickú pamäť definujú ako tú, ktorá je zodpovedná za trvalé uchovávanie epizód, teda spomienok na udalosti alebo situácie s veľkým významom pre život jednotlivca – sú kľúčové pre formovanie jeho osobnej identity. Rozhodujúcim kritériom mnohých minimálnych definícií je, či je spomienka autobiografická alebo nie, teda, či sa vyznačuje kritériom autoreferenciality. Autobiografické spomienky sú potom všetky autoreferenčné spomienky, ktoré sa vzťahujú na subjektívne významné udalosti (por. Baddeley 1992).
Výskum autobiografickej pamäti je jednou z najmenej rozvinutých oblastí v rámci výskumu ľudskej pamäti. Existujú rozdiely aj v terminológii používanej na opis toho, čo sa skúma.
Definície autobiografickej pamäti možno teda rozdeliť takto: Jedna skupina autorov stotožňuje autobiografickú pamäť s epizodickou pamäťou (por. heslo epizodická pamäť). Oba systémy pamäti majú síce veľa spoločného, existujú však medzi nimi podstatné rozdiely. Mnohí autori hovoria o autobiografickej pamäti ako o samostatnej kategórii. Podľa nich ide o podsystém epizodickej pamäti, ktorý obsahuje aj časti sémantickej pamäti.
Priesečníkom záujmov výskumu pamäti a literárnej vedy s ohľadom na autobiografickú (či epizodickú) pamäť je autobiografická spisba. Vychádza sa zo základného konsenzu, že autobiografická pamäť obsahuje spomienky na jednotlivé životné udalosti, pričom sa berie do úvahy, že tieto spomienky sú do vysokej miery organizované. To znamená, že existujú isté organizačné štruktúry alebo kognitívne schémy, ktoré majú autoreferenčný náboj, ale aj ďalšie organizačné štruktúry, a to kultúrne poznanie špecifické pre oblasť životných udalostí, resp. typického priebehu života v danej kultúre a príslušné literárne formy biografie a autobiografie.
Kognitívna štrukturalizácia (auto)biografie je pomerne stabilná a je fundovaná naratívnymi postupmi či rétorickými prostriedkami, vychádza sa teda z literárnych vzorov (por. heslo autobiografia, autopatografia). Autobiografická pamäť je nevyhnutným základom na prežívanie osobnej identity v čase. To, čo aktuálne výskumy autobiografie sledujú, ďaleko prekračuje rozsah toho, čo sa v živote človeka stalo, ako aj naratologicky motivovanú otázku, ako sa tieto udalosti alebo zážitky jazykovo reprezentujú. Presahy existujú smerom k výskumom z oblasti psychológie pamäti, kognitívnej psychológie, neuropsychológie či klinickej psychológie. Napríklad závažné poruchy pamäti alebo špecificky pamäťového systému epizodicko-autobiografickej pamäti (v prípade rôznych druhov demencie) vedú k závažným poruchám sebaprežívania a vlastnej identity a sú artikulované v mnohých literárnych dielach (por. Mikuláš 2022; Mikulášová 2022).
Literatúra
Baddeley, Alan D. 1992. „What is autobiographical memory?“ In Theoretical perspectives on autobiographical memory, eds. Martin A. Conway – David C. Rubin – Hans Spinnler – Willem A. Wagenaar, 13 – 29. Dordrecht: Kluwer. DOI: https://doi.org/10.1007/978-94-015-7967-4_2.
Bluck, Susan. 2003. „Autobiographical Memory. Exploring ist Functions in Everyday Life.“ Memory 11, 2: 113 – 124. DOI: 10.1080/741938206.
Brewer, William F. 1986. „What is autobiographical memory?“ In Autobiographical memory, ed. David C. Rubin, 25 – 49. Cambridge: Cambridge University Press.
Brockmeier, Jens. 1999. „Erinnerung, Identität und autobiographischer Prozeß.“ Journal für Psychologie 7, 1: 22 – 42.
Conway, Martin A. 1990. Autobiographical memory: An introduction. Milton Keynes: Open University Press.
Gudehus, Christian – Ariane Eichenberg – Harald Welzer, eds. 2000. Gedächtnis und Erinnerung. Ein interdisziplinäres Handbuch. Stuttgart – Weimar: Verlag J. B. Metzler.
Habermas, Tilmann. 2005. „Autobiographisches Erinnern.“ In Entwicklung im Erwachsenenalter, eds. Sigrun-Heide Filipp – Ursula M. Staudinger, 683 – 713. Göttingen: Hogrefe.
Jungert, Michael. 2018. „‚Ich habe mich sozusagen selbst verloren‘ – Biographische Identität, autobiographisches Gedächtnis und Alzheimer-Demenz. ‚I have lost myself, so to say‘ – Biographical Identity, Autobiographical Memory, and Alzheimer’s Disease.“ Zeitschrift für Praktische Philosophie 5, 1: 133 – 152. DOI: www.praktische-philosophie.orghttps://doi.org/10.22613/zfpp/5.1.6
Larsen, Steen F. 1992. „Personal context in autobiographical and narrative memories.“ In Theoretical perspectives on autobiographical memory, eds. Martin A. Conway – David C. Rubin – Hans Spinnler – Willem A. Wagenaar, 53 – 71. Dordrecht: Kluwer. DOI: https://doi.org/10.1007/978-94-015-7967-4_4.
Markowitsch, Hans J. – Harald Welzer. 2005. Das autobiographische Gedächtnis: Hirnorganische Grundlagen und biosoziale Entwicklung. Stuttgart: Klett-Cotta.
Markowitsch, Hans J. 2003. „The Functional Anatomy of Learning and Memory.“ In Handbook of Clinical Neuropsychology, eds. Peter Halligan – Udo Kischka, 724 – 740. Oxford: Oxford University Press.
Markowitsch, Hans J. 2006. „Das autobiographische Gedächtnis. Neurowissenschaftliche Grundlagen.“ In Ich bin mein Erinnern. Über autobiographisches und kollektives Gedächtnis, ed. Günther Bittner, 23 – 40. Würzburg: Königshausen & Neumann.
Markowitsch, Hans J. 2001. „Gedächtnisentwicklung.“ In Gedächtnis und Erinnerung. Ein interdisziplinäres Lexikon, eds. Nicolas Pethes – Jens Ruchatz, 191 – 194. Hamburg: Rowohlt Taschenbuch Verlag.
Mikuláš, Roman. 2022. „Die Sprache der Demenz. Zur Literarisierung des Erinnerns an das Vergessen.“ In Analysen zur Interdiskursivität, eds. Andrea Mikulášová – Roman Mikuláš, 66 – 94. Nümbrecht: Kirsch Verlag.
Mikulášová, Andrea. 2022. „Literatur als Hilfsmittel? Demenzdarstellungen im Bilderbuch.“ In Analysen zur Interdiskursivität, eds. Andrea Mikulášová – Roman Mikuláš, 42 – 65. Nümbrecht: Kirsch Verlag.
Piefke, Martina – Hans J. Markowitsch. 2008. „Bewusstsein und Gedächtnis: Die Bedeutung der Kohärenz und Konsistenz von Erinnerungen.“ In Funktionen des Bewusstseins, eds. Detlev Ganten – Volker Gerhardt – Julian Nida-Rümelin, 135 – 160. Berlin – New York: De Gruyter. DOI: https://doi.org/10.1515/9783110210064.2.135.
Piefke, Martina – Peter H. Weiss – Karl Zilles – Hans J. Markowitsch – Gereon R. Fink. 2003. „Differential Remoteness and Emotional Tone Modulate the Neural Correlates of Autobiographical Memory.“ Brain 126, 3: 650 – 668. DOI: 10.1093/brain/awg064.
Pohl, Rüdiger. 2007. Das autobiographische Gedächtnis: Die Psychologie unserer Lebensgeschichte. Stuttgart: W. Kohlhammer.
Schacter, Daniel L. 2001. Wir sind Erinnerung: Gedächtnis und Persönlichkeit. Reinbek bei Hamburg: Rowohlt-Taschenbuch-Verlag.
Strube, Gerhard – Franz Weinert. 1987. „Autobiographisches Gedächtnis: Mentale Repräsentation der individuellen Biographie.“ In Biographie und Psychologie, eds. Gerd Jüttemann – Hans Thomae, 151 – 167. Berlin – Heidelberg: Springer. DOI:10.1007/978-3-642-71614-0_11.
Tulving, Endel. 1972. „Episodic and semantic memory.“ In Organization of memory, eds. Endel Tulving – Wayne Donaldson, 381 – 403. New York: Academic Press.
Tulving, Endel. 1983. Elements of episodic memory. Oxford: University Press.
Tulving, Endel. 1995. „Organization of Memory: Quo vadis?“ In The Cognitive Neurosciences, ed. Michael S. Gazzaniga, 839 – 847. Cambridge: MIT-Press.
Tulving, Endel. 2005. „Episodic Memory and Autonoesis: Uniquely Human?“ In The Missing Link in Cognition: Self-knowing Consciousness in Man and Animals, eds. Herbert S. Terrace – Janet Metcalfe, 3 – 56. New York: Oxford University Press. DOI: 10.1093/acprof:oso/9780195161564.003.0001.
Weber, Angelika. 1993. Autobiographische Erinnerung und Persönlichkeit. Frankfurt: Peter Lang.
Weber, Angelika. 2001. „Autobiographisches Gedächtnis.“ In Gedächtnis und Erinnerung. Ein interdisziplinäres Lexikon, eds. Nicolas Pethes – Jens Ruchatz, 67 – 70. Hamburg: Rowohlt Taschenbuch Verlag.