Systém – prostredie pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- System – Environment (en-GB)
- System – Umwelt (de)
- Système – Environnement (fr)
Explikácia pojmu
Rozdiel medzi systémom a prostredím je východiskovým bodom Luhmannovej teórie systémov. Žiadny systém nemôže byť daný nezávisle od svojho prostredia a nemôže fungovať mimo svojich hraníc, pretože vzniká v momente, keď jeho endogénne operácie určia hranicu, ktorá systém odlišuje od všetkého, čo k nemu nepatrí – čiže od prostredia.
Systém generuje sám seba. Nielenže vytvára vlastné hranice a štruktúry, ale je autonómny aj na úrovni operácií: „Ide o systém, ktorý je svojím vlastným dielom. Operácia je podmienkou na produkciu operácií“ (Luhmann [2002] 2004, 111; pokiaľ nie je uvedené inak, citáty prel. R. M.).[1]
Takýto operatívny základ pojmu systému sa v zásade nejako odráža v každom koncepte Luhmannovej teórie autopoietických systémov.[2] To značí, že systém môže disponovať a formovať sa výlučne endogénnymi operáciami: „V systéme nie je nič iné ako jeho operácie, čiže operácie zamerané na dve rôzne veci, na jednej strane na tvorbu vlastných štruktúr: štruktúry operačne uzavretého systému musia byť budované pomocou jeho vlastných operácií. Inými slovami, štruktúry sa neimportujú. Nazýva sa to ,sebaorganizácia‘. Na druhej strane má systém k dispozícii len vlastné operácie na určenie historického stavu alebo, takpovediac, súčasnosti, z ktorej musí vychádzať všetko ostatné. Pokiaľ ide o systém, súčasnosť je určená jeho vlastnými operáciami“ (Luhmann [2002] 2004, 101).
V prostredí sociálnych systémov sa nachádzajú iné sociálne systémy, v prostredí kognitívnych systémov sa nachádzajú iné kognitívne systémy. Reprodukčný proces systému sa však v každom prípade dokáže aplikovať iba na reprodukciu tohto systému.
Teória autopoietických systémov zároveň hovorí aj o tom, že systémy na svoju existenciu potrebujú celý rad predpokladov vo svojom prostredí, ktoré sú pre nich nevyhnutné a ktoré si nedokážu vytvoriť ani zabezpečiť samy. Keď však hovoríme o komunikácii, predpokladáme reprodukciu istých štruktúr. Reprodukcia komunikácie pritom predpokladá isté prostredie (médium), ktoré je do istej miery zosúladené so štruktúrami komunikácie a zároveň s reprodukciou (biologických, kognitívnych) štruktúr organizmov. Tu sa môže líšiť miera, do akej sa systém prispôsobuje svojmu prostrediu.
Systém odkazuje sám na seba prostredníctvom svojich operácií a to si vyžaduje, aby systém bol schopný rozlišovať seba od svojho prostredia. Luhmann vychádza z predpokladu, že toto v plnom rozsahu zabezpečuje operácia, ktorú nazýva komunikácia.
Autoreferenčne konštituované systémy (psychické či sociálne) sú principiálne schopné odlíšiť endogénne prvky systému (jeho vlastné operácie) od všetkého, čo možno pripísať jeho okoliu. Za selekcie vzťahov medzi prvkami systému zodpovedajú výhradne štruktúry systému. Rozdiel medzi prvkom a vzťahom preto nemožno pozorovať na úrovni samotných štruktúr, ale len na úrovni autopoiézy. Vstup operácií zvonka je rovnako nemysliteľný ako exogénne konštruovanie vzťahov medzi prvkami. Intervencia zvonka by mala za následok zánik systému.
Literatúra
Luhmann, Niklas. [1984] 1991. Soziale Systeme. Grundriß einer allgemeinen Theorie. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Luhmann, Niklas. 1998. Die Gesellschaft der Gesellschaft. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Luhmann, Niklas. [2002] 2004. Einführung in die Systemtheorie, ed. Dirk Baecker. Heidelberg: Carl-Auer-Systeme Verlag.
Zeleny, Milan. 1981. „What Is Autopoiesis?“ In Autopoiesis: A Theory of Living Organization, ed. Milan Zeleny, 4 – 17. North Holland – New York NY: Elsevier.
Zeleny, Milan. 2005. Human Systems Management: Integrating Knowledge, Management and Systems. London: World Scientific Publishing.
[1] „... es geht um das System, das sein eigenes Werk ist. Die Operation ist die Bedingung für die Produktion von Operationen.“
[2] Konceptom autopoiéza Luhmann vstupuje do širokej inter- a transdisciplinárnej debaty. Zaujímavé odkazy nájdeme u Luhmanna napr. na práce Milana Zeleného (1981, 2005).