Slepá škvrna pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Blind Spot (en-GB)
- Blinder Fleck (de)
- Tache aveugle, Point aveugle (fr)
Explikácia pojmu
Pojem slepá škvrna označuje v oftalmológii miesto na sietnici oka, kde sa nenachádzajú žiadne svetlocitlivé bunky, čo znamená, že naše zorné pole je neúplné. Zvyčajne si tento bod neuvedomujeme. „Táto lokalizovaná slepota je priamym dôsledkom absencie fotoreceptorov (tyčiniek a čapíkov) v mieste sietnice, na ‚ploche‘, kde sa všetky vlákna svetlocitlivej vrstvy oka spájajú a vytvárajú zrakový nerv. [...] Treba zdôrazniť, že túto lokalizovanú slepotu nevnímame ako čiernu škvrnu vo svojom zornom poli [...], ale že túto slepotu vôbec nevnímame, t. j. ani ako niečo, čo je dané, ani ako niečo, čo chýba: nevidíme to, čo nevidíme“ (von Foerster 1985, 26; prel. R. M.).[1]
Tento pojem sa v diskurze konštruktivizmu analogicky používa na označenie faktu, že pozorovania nikdy nie sú schopné pozorovať diferenciu, s ktorou samy pracujú, pretože sa na túto diferenciu vzťahujú. Každý funkčný systém má slepú škvrnu, pretože jeho kód mu bráni pozorovať samotný kód. Ak je napríklad pozorovanie orientované na rozlíšenie správneho a nesprávneho, nie je možné pozorovať, či je toto diferencovanie samo osebe správne alebo nesprávne. Správnosť či nesprávnosť tohto diferencovania je rozoznateľná až pozorovaním druhého rádu, ktoré pozoruje toto pozorovanie na základe iného kódu. Každé pozorovanie možno pozorovať v jeho vlastných podmienkach pozorovania. Z toho vyplýva, že každý funkčný systém pozoruje svoje objekty výlučne pomocou svojho špecifického diferencovania. Takisto však platí, že každý funkčný systém môže byť pozorovaný pozorovateľom druhého rádu, ktorý pôvodné systemické obmedzenie rozozná. Konštruktivizmus nepredpokladá konečného pozorovateľa, ktorý by poznal pravdu. Predpokladá iba pozorovateľa, ktorý rozoznáva kód pozorovania ako nie vlastný danému pozorovaniu.
Literatúra
von Foerster, Heinz. 1985. „Über das Konstruieren von Wirklichkeiten.“ In Sicht und Einsicht, ed. Heinz von Foerster, 25 – 42. Wiesbaden: Vieweg + Teubner Verlag. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-663-13942-3_3.
Watzlawick, Paul – Peter Krieg. [1991] 2002. Das Auge des Betrachters. Beiträge zum Konstruktivismus. Heidelberg: Carl-Auer Systeme Verlag.
Luhmann, Niklas. [2002] 2004. Einführung in die Systemtheorie, ed. Dirk Baecker. Heidelberg: Carl-Auer Systeme Verlag.
[1] „Diese lokalisierte Blindheit ist eine direkte Folge des Fehlens von Photorezeptoren (Stäbchen und Zapfen) an dem Punkt der Retina, der "Scheibe", wo alle Fasern von der lichtempfindlichen Schicht des Auges zusammenkommen und den Sehnerv bilden. [...]. Es ist zu betonen, daß diese lokalisierte Blindheit nicht als schwarzer Fleck in unserem visuellen Feld wahrgenommen wird [...], sondern daß diese Blindheit überhaupt nicht wahrgenommen wird, d. h. weder als etwas das gegeben ist, noch als etwas, das fehlt: Wir sehen nicht, daß wir nicht sehen.“