Rodinný román pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Family novel, Genealogical novel (en-GB)
- Familienroman (de)
- Roman familial, Roman domestique (fr)
Explikácia pojmu
V širšom význame slova ide o typ románu zobrazujúci rodinu, respektíve rodinný pôvod. Podľa Alberta Thibaudeta (1938, 195 – 206) tematizuje rodinný román príbeh rodiny (roman familial) a krízové vzťahy v domácnosti (roman domestique). Jeho počiatky nachádzame v antických a biblických genealogických príbehoch. Pomenovanie významne rozšírila Marthe Robert (1972), pričom vychádzala z pojmu Sigmunda Freuda Familienroman, rodinný román (Freud 1909, 65 – 68): ten označuje postoj dieťaťa, ktoré je v istej etape svojho vývinu nespokojné s biologickými rodičmi, a preto si vymýšľa vlastný rodinný príbeh. V presvedčení, že Familienroman je podvedomou výstužou každého naratívneho textu, možno i samotným prameňom tvorby, uvažovala teoretička o pôvode románu ako žánru (origines du roman), ktorý usúvzťažnila s románom o pôvode, respektíve o počiatkoch (roman des origines). Vytvorila typológiu románu s dvoma archetypmi: nemanželské dieťa a najdúch. Nemanželské dieťa, t. j. také, čo sa postaví zoči-voči skutočnosti a aktívne sa borí s osudom, je protagonistom tzv. „oidipovského“ románu, ako napríklad balzacovské postavy mladých mužov. Jeho protikladom je nájdené dieťa, protagonista tzv. predoidipovského románu, ako napríklad postavy Franza Kafku: tento typ postavy sa pohybuje vo vysnívanom svete ideálov. Rodinný román nie je podľa Robertovej vyjadrením tematiky, ale estetického prístupu: archetyp nemanželského dieťaťa považuje za typickú postavu realistického románu. Teoretička prináša podnetné nástroje na uchopenie naratívneho textu, na ktoré nadväzuje napríklad ženevská kritická škola. Konštituovanie subjektu v tenzii s rodičmi a predkami je charakteristickým znakom tzv. rodičovského románu, roman parental (Bayard 1990, 31). Označenie navrhol na konci minulého storočia francúzsky teoretik Pierre Bayard, ktorý, reagujúc na Freudov koncept a jeho východisko, nazerá na fabuláciu z rodičovskej optiky. Rodinu, respektíve niektoré jej aspekty svojským spôsobom reflektuje autofikcia a generačné rozprávanie.
Literatúra
Barthélémy, Claude – Michel Demangeat. 2006. „Le roman familial et son expression littéraire.“ Imaginaire & Inconscient 2, 18: 55 – 70.
Bayard, Pierre. 1990. Il était deux fois Romain Gary. Paris: Presses universitaires de France.
De Ribaupierre, Claire. 2002. Le roman généalogique. Claude Simon et Georges Perec. Bruxelles: Éditions La part de l’œil.
Freud, Sigmund. 1909. „Familienroman der Neurotiker.“ In Der Mythus von der Geburt des Helden, Otto Rank, 65 – 68. Leipzig und Wien: Franz Deuticke.
Malinovská, Zuzana. 2013. „Rodina v románe v optike francúzskych literárnovedných teórií.“ In Rodina v premenách románu. Na príklade francúzskej a québeckej románovej tvorby, Zuzana Malinovská, 16 – 21. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove.
Robert, Marthe. 1972. Roman des origines et origines du roman. Paris: Gallimard.
Thibaudet, Albert. 1938. Réflexions sur le roman. Paris: Gallimard.