Kvinárny naratívny model pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Quinary scheme (en-GB)
- Fünfstufiges Erzähl-Schema (de)
- Schéma quinaire (fr)
Explikácia pojmu
Pojem kvinárny naratívny model je päťetapový model, ktorý v L’analyse (morpho)logique du récit (1977; (Morfo)logická analýza príbehu) zaviedol francúzsky literárny vedec Paul Larivaille (1932) so zámerom odhaliť imanentnú štruktúru naratívneho textu a analyzovať spôsob konštruovania príbehov. Vychádzal z úvah ruského teoretika Vladimíra Proppa (1895 – 1970) o zákonitostiach riadiacich kompozíciu rozprávky (Морфология сказки, 1928; Morfológia rozprávky, 1971, prel. Nadežda Čepanová), z prác francúzskeho semiotika litovského pôvodu Algirdasa Juliena Greimasa (1917 – 1992), autora aktanciálneho modelu, a z myslenia francúzskeho semiotika Clauda Bremonda (1929 – 2021), autora diela Logique du récit (1973; Logika príbehu), ako aj štúdie La logique des possibles narratifs (1966; Logika naratívnych možností).
Kvinárny model je známy svojou jednoduchosťou. Podľa Larivailla je základnou štruktúrou každého príbehu a ten autor definuje ako premenu („transformation“) východiskového stavu na stav konečný. Premenu iniciuje čokoľvek, čo naruší počiatočnú situáciu (napr. príchod cudzinca, odchod dieťaťa z domu, smrť v rodine) a stane sa spúšťačom udalostí, ktoré sa dynamicky rozvíjajú až do okamihu, keď pôsobenie opačnej sily vyrovná narušenie a premena východiskovej situácie sa nejakým spôsobom zavŕši. Navrhnutý model má päť etáp: východiskový stav („état initial“), rušivá sila („force perturbatrice“), dynamika („dynamique“), vyrovnávacia sila („force équilibrante“) a konečný stav („état final“). Jadro príbehu zodpovedá trom stredovým etapám: dochádza tu ku konfliktu (komplikácia, rušivá sila), ktorý je spúšťačom rôznych udalostí a dejov (dynamika) a pretrváva až do vyriešenia konfliktu, rozuzlenia zápletiek a nastolenia rovnováhy. Nie v každom príbehu nájdeme všetky etapy v markantnej podobe a rovnomernom vyvážení: v niektorých príbehoch počiatočný stav prakticky absentuje, respektíve splýva s druhou etapou, komplikáciou (napr. v detektívnom príbehu, ktorý začína objavením mŕtvoly), inde zas je počiatočný stav veľmi výrazný, teda východisková etapa pretrváva pomerne dlho (napr. Honoré de Balzac otvára svoj románový svet detailným opisom prostredia, do ktorého situuje udalosti). V zložitejších konštrukciách sa môže niektorá etapa (alebo aj všetky) vyskytnúť nielen duplicitne, ale dokonca tri- a viackrát. Kvinárny model, obľúbený v období klasického štrukturalizmu, je najvhodnejší na analýzu tradičných príbehov. Ako každý nástroj má viaceré obmedzenia, ale ak sa k nemu pristupuje tvorivo, ponúka mnoho podnetov pre interpretáciu. Naznačuje to i práca Raphaëla Baroniho (2007), ktorý pripomína, že model ako taký poukazuje skôr na názor interpreta ako na samotnú naratívnu štruktúru daného textu. Larivaillov kvinárny model, nazývaný vo francúzskych didaktických príručkách aj kánonickým modelom – hoci tento pojem presadil Louis Hébert, ktorý vyčlenil v príbehu päť etáp (manipulácia, kompetencia, performancia, akcia a sankcia) – sa spolu s Greimasovým modelom aktantov stal vo Francúzsku školskou doxou. Oba modely možno nájsť aj ako odporúčania v amatérskych príručkách pre začínajúcich autorov paraliteratúry. Objavujú sa i pokusy o revíziu používania modelov vo svetle kognitívnej literárnej vedy.
Literatúra
Baroni, Raphaël. 2007. La Tension narrative. Suspense, curiosité et surprise. Paris: Seuil.
Baroni, Raphaël. 2015. „Juste une question de timing. Du schéma quinaire à la conception postclassique de l’intrigue“. In Théorie, analyse, interprétation des récits, ed. Sylvie Patron, Bern: Peter Lang,. 185 – 209.
Bremond, Claude. 1966. „La logique des possibles narratifs.“ Communication 8 (L’analyse structurale du récit) 8, 60 – 76.
Bremond, Claude. 1973. Logique du récit. Paris: Seuil.
Bremond, Claude. 1980. „The Logic of Narrative Possibilities.“ New Literary History 11, 3: 387 – 411.
Hébert, Louis. 2020. Cours de sémiotique. Pour une sémantique applicable. Paris: Classiques Garnier.
Larivaille, Paul. 1974. „L’analyse (morpho)logique du récit.“ Poétique 19: 368 – 388.