Stopa pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Explikácia pojmu
Stopa je najmenšou metrickou jednotkou časomerného a sylabotonického verša, skladá sa najmenej z dvoch slabík a vytvára normu opakovania vo verši. Ťažká doba stopy (téza: –) nesie metrický dôraz (iktus), ľahká doba (arza: ∪ ) je bez iktu. V časomernom veršovom systéme je ťažká doba podložená dlhou slabikou, ktorá môže byť prirodzená alebo polohová (pozičná), v sylabotonickom systéme prízvučnou slabikou.
Antická metrika rozoznávala široký diapazón stôp, od dvojslabičných (dibrach: ∪ ∪ , trochej: – ∪ , jamb: ∪ –, spondej: – –) cez trojslabičné (daktyl: – ∪ ∪ , anapest: ∪ ∪ –, amfibrach: ∪ – ∪ ), štvorslabičné (peón: – ∪ ∪ ∪ , choriamb: – ∪ ∪ –) až po päťslabičné (dochmij: ∪ – – ∪ –). Umožňovali to prozodické vlastnosti starej gréčtiny, najmä fonologická funkcia slabičnosti a melodický prízvuk.
Najmenšou jednotkou časomerného veršového systému je móra – označuje čas na vyslovenie krátkej slabiky (v slovenčine napr. dom), dlhá slabika je dvojmórová (kráľ). Podľa počtu mór sa stopy delia na dvoj- až osemmórové. Trochej a jamb sa zaraďujú medzi trojmórové, daktyl a spondej medzi štvormórové stopy. V antickej metrike sa stopy združovali do väčších rytmických jednotiek nazývaných kólony, ktoré mali jednu hlavnú tézu a niekoľko vedľajších. Takto vznikali dipódie (dvojstopy), tripódie (trojstopy), tetrapódie (štvorstopy) a pod.
V sylabotonizme pri ústrednom postavení slovného prízvuku sa uplatňujú dvojslabičné stopy (jamb, trochej) a trojslabičné stopy (daktyl, amfibrach a anapest).[1] Podľa miesta ťažkej doby v stope rozoznávame zostupné stopy, ktoré sa začínajú prízvučnou slabikou (napr. trochej, daktyl), a vzostupné stopy, ktoré sa začínajú neprízvučnou slabikou (napr. jamb, anapest). Ak sa ťažká doba nachádza vnútri stopy, hovoríme o vzostupno-zostupnej alebo obstupnej stope (napr. amfibrach). V slovenčine hovoríme o potenciálnej prízvučnosti príslušných slabík v sylabotonickom veršovom systéme, keďže nie každá slabika, ktorá by podľa požiadaviek metrického pôdorysu mala byť prízvučná, ňou reálne aj je. Napr. štvorslabičné slová, ktoré sú z hľadiska slabičnosti náhradou za dve dvojslabičné slová (domovina), zo stopového hľadiska vytvárajú tzv. dipódiu (v tomto prípade dva trocheje).
Verše, v ktorých sa pravidelne podľa istého vzorca striedajú rozličné stopy, nazývame logaedy. V našej poézii sa najčastejšie vyskytuje striedanie daktylu a trocheja:
Pokojný večer na vŕšky padal
na sivé polia.
V poslednom lúči starootcovská
horela roľa.
(Ivan Krasko: Otcova roľa)
Zriedka sa môžeme stretnúť aj s trochejodaktylom:
Zastav máličko,
libý potůčku,
vlny chřestící
kyprým výmolem
květné doliny!
(Pavol Jozef Šafárik: Potůček)
Literatúra
Andričík, Marián. 1998. „O preklade niektorých zriedkavejších metier.“ Romboid XXXIII, 2, 50 – 55.
Hrabák, Josef. 1970. Úvod do teorie verše. Praha: Státní pedagogické nakladatelství.
Sabol, Ján. 1983. Teória literatúry (Základy slovenskej verzológie). Prešov: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika.
Štraus, František. 2003. Príručný slovník literárnovedných termínov. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov.
Štraus, František. 2003. Základy slovenskej verzológie. Bratislava: Literárne informačné centrum.
Všetička, František – Libor Pavera. 2002. Lexikon literárních pojmů. Olomouc: Nakladatelství Olomouc.
Valček, Peter. 2000. Slovník literárnej teórie. A – J. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov.
Valček, Peter. 2003. Slovník literárnej teórie. K – Ž. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov.
Vlašín, Štěpán a kol. 1977. Slovník literární teorie. Praha: Československý spisovatel.
Žilka, Tibor. 1987. Poetický slovník. Bratislava: Tatran.
Žilka, Tibor. 2011. Vademecum poetiky. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.
Žilka, Tibor – Viliam Obert – Mária Ivanová. 2012. Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 6. vyd. Bratislava: OG – Vydavateľstvo Poľana.
[1] Amfibrach a anapest využívajú najmä jazyky s voľným slovným prízvukom, ako sú angličtina alebo ruština, v slovenčine vzhľadom na ustálenosť prízvuku sú systémovo ťažko realizovateľné, možno ich nanajvýš imitovať (por. Andričík 1998, 50 – 55).
rok prvej publikácie: 2025