Re-entry pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Re-entry (en-GB)
- Re-entry, Wiedereintritt (de)
- Re-entry (fr)
Explikácia pojmu
V rámci diferenčnej logiky Georgea Spencera Browna znamená koncept re-entry opätovný vstup diferencie systému ako operácie do systému, ktorý danú diferenciu ako operáciu použil. Každá takáto operácia preto realizuje sebapozorovanie systému. Ak hovoríme o sociálnych systémoch ako o systémoch, ktoré sú schopné pozorovať samých seba, neznamená to, že tieto systémy sa pozorujú v samotnom akte pozorovania. Vždy treba vychádzať zo „slepej škvrny“ pozorovania. Na to, aby boli systémy schopné pozorovať svoje pozorovanie, musia mať integrovaný systém rozlišovania systému a prostredia, ako ho opisuje koncept re-entry. Prostredníctvom tohto konceptu sa realizuje operácia sebapozorovania systému a zároveň sa konštituuje identita systému. Re-entry zabezpečuje rozlišovanie rozlišovania v autoreferenčných systémoch a jeho efektom je zároveň štruktúrovanie vlastných operácií. Re-entry znamená opätovné zavedenie rozlišovania (podľa istého kódu) do oblasti, ktorú vôbec umožňuje rozlišovať. Luhmann operáciu opätovného vstupu transformuje na systémy v podobe pozorovania, pričom pozorovanie znamená, že sa niečo označuje a zároveň sa v momente označenia odlišuje od niečoho iného. „Pozorovateľ opätovne vstupuje do toho, čo bolo pozorované. Pozorovateľ je súčasťou toho, čo pozoruje, vidí sám seba v paradoxných situáciách toho, čo pozoruje [...]. Ak z toho chceme vyvodiť nejakú epistemológiu, narazíme nielen na metodologický problém, ale napokon aj na paradox re-entry: Je diferencia, ktorá bola použitá, stále tou istou diferenciou alebo nie?“[1] (Luhmann [2002] 2008, 166 – 167; prel. R. M.).
Autoreferenčné systémy vzťahujú svoje operácie k vlastným operáciám, čo zabezpečuje ich autopoiéza a čo vedie k ich absolútnej autonómii[2] pri narábaní s perturbáciami z prostredia. Autoreferencia predpokladá možnosť reprodukcie vlastných operácií systému takým spôsobom, že každé rozlíšenie použité na pozorovanie bude vytvorené operáciami v samotnom systéme. Pri autoreferencii máme vždy do činenia s uzavretou cirkuláciou, ktorá však nepopiera existenciu prostredia; naopak, selekcie, ktoré aplikuje daný systém, predpokladajú prostredie. Okrem toho práve komplexnosť prostredia umožňuje konštrukciu internej komplexnosti systému. Komplexnosť prostredia sa však nikdy nemôže reprodukovať v systéme. Znamenalo by to totiž elimináciu autopoiézy, elimináciu hraníc systému a následne jeho zánik.
Literatúra
Luhmann, Niklas. 1988. „Frauen, Männer und George Spencer Brown.“ Zeitschrift für Soziologie 17, 1: 47 – 71. DOI: https://doi.org/10.1515/zfsoz-1988-0104.
Luhmann, Niklas. [1984] 1991. Soziale Systeme. Grundriß einer allgemeinen Theorie. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Luhmann, Niklas. 1998. Die Gesellschaft der Gesellschaft. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Luhmann, Niklas. [2002] 2008. Einführung in die Systemtheorie, ed. Dirk Baecker. Heidelberg: Carl-Auer Verlag.
[1] „Der Beobachter tritt in das Beobachtete wieder ein. Der Beobachter ist Teil dessen, was er beobachtet, sieht sich in der paradoxen Situationen [sic] dessen, was er beobachtet. [...] Wenn man daraus eine Erkenntnistheorie ziehen will, hat man nicht nur ein methodologisches Problem, sondern letztlich das Paradox des reentry: Ist die Unterscheidung, die eingeführt wurde, noch dieselbe Unterscheidung oder nicht?“
[2] Autonómia bude vždy absolútna, pretože neexistuje autopoietický systém, ktorý by bol len čiastočne autonómny. Vzťah závislosti a nezávislosti medzi systémom a prostredím preto definuje a procesuje systém samotný.