Konštruktivizmus pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Constructivism (en-GB)
- Konstruktivismus (de)
- Constructivisme (fr)
Explikácia pojmu
Konštruktivizmus je metateoretické označenie rôznych epistomologických modelov, ktorých spoločným menovateľom je predpoklad, že ľudia nemôžu obsiahnuť svet pomocou svojich vnemov, ale tento svet ako realitu musia konštruovať.
Konštruktivizmus označuje pomerne heterogénne prístupy. Na jeho epistemologickom pláne dochádza ku kritickej výmene ideí medzi teóriami viacerých vedných disciplín súčasne (biológia, kybernetika, sociológia, psychológia, neuropsychológia a i.). Uvedené teoretické prístupy spája v ich rôznorodosti téza, že poznanie sa neorientuje na skutočnosť mimo poznávajúceho systému, ale poznanie, a tým aj skutočnosť sú konštruktom pozorovateľa. Oblasť mimo konštruovanej skutočnosti nazýva Ernst von Glasersfeld skutočným svetom: „skutočný svet sa nám zjavuje výlučne tam, kde naše konštrukcie zlyhávajú. Keďže toto zlyhanie dokážeme opísať a vysvetliť vždy len pojmami, ktoré sme použili na výstavbu zlyhávajúcich štruktúr, takýto opis a vysvetlenie nám nedokážu sprostredkovať obraz o svete, ktorý by sme mohli za zlyhanie zobrať na zodpovednosť“ (Glaserfeld 1985, 37; pokiaľ nie je uvedené inak, citáty prel. R. M.).[1]
Citovaná téza odkrýva presvedčenie o existencii nediferencovaného sveta, akoby sa nám poznanie mohlo prihodiť celkom náhodou, nezámerne, akoby sme zvláštnym spôsobom mohli niečo predpokladať bez vopred prijatých zákonov. Už Humberto R. Maturana presvedčivo tvrdí, že to neplatí: „Život sa nám stáva, skúsenosť sa nám stáva, svety, ktoré žijeme, sa nám stávajú, pokiaľ ich vo svojich výkladoch produkujeme“ (Maturana 1991, 204).[2]
Z Maturanovho výroku vyplýva, že vnímanie je vždy cieľavedomá a aktívna činnosť, produkcia, konštruovanie. Podstata vnímania tkvie v diferencovaní skúseností. Preto tvoria konštrukcia a skúsenosť pojmové centrum konštruktivistickej debaty. Konštruktivizmus vysvetľuje, akým spôsobom vzniká poznanie ako korelačná konštrukcia na základe skúsenosti s príslušným javom (Janich 1992, 31).
Kognitívne systémy redukujú objekty na tzv. kognitívne štruktúry. To vyjadruje názor, že na objektoch nedokážeme pozorovať vlastnosti objektov, ale len schopnosti a možnosti kognitívnych systémov. Glasersfeld ([1992] 1997, 31) vraví: „Kto si myslí, že na hraniciach slobody pohybu spoznáva ontickú skutočnosť, sa mýli takisto ako vodič automobilu, ktorý považuje miesto, kde mu došiel benzín, za koniec vozovky.“[3]
Kognitívny systém je samostatný a začlenený systém, schopný efektívne asimilovať len modely, na základe ktorých dokáže vstúpiť do interakcie so svojím prírodným alebo sociálnym prostredím (napr. formou metabolizmu, komunikácie); len v ňom sa dokáže bezpečne pohybovať.
Význam konštruktivizmu spočíva v tom, že ako teória skúseností a poznania opisuje, ako človek produkuje a stabilizuje modely svojej žitej skutočnosti. Dokážeme ju vnímať len vo forme vlastných produktov, resp. konceptov. Záujem konštruktivizmu sa týka procesov kognitívnej organizácie fenoménov, procesov tvorby poriadku, komunikácie.
Ďalším kľúčovým konceptom konštruktivizmu je princíp nediferencovaného kódovania z kontextu výskumov Heinza von Foerstera a ich významu pre oblasť neurofyziológie. Tento princíp značí, že nervové bunky kódujú iba intenzitu perturbácií (pociťovaných vzruchov), nie vlastnosti podnetu percepcie. Vnímanie vlastností prebieha na princípe endogénnych operácií (interpretácií) systému. Realita sa považuje za produkt vnútorných procesov systémov. Tieto systémy sa v rámci konštruktivizmu označujú ako autopoietické. Princíp autopoiézy zabezpečuje, že systémy operujú ako uzavretý systém bez kvalitatívneho vplyvu prostredia. Každý netriviálny systém funguje pod podmienkou operačnej uzavretosti a nikdy nedochádza do priameho kontaktu s prostredím. Autopoietický systém je voči prostrediu otvorený v tom zmysle, že je štruktúrne pripravený reagovať na perturbácie, neprijíma však informácie z prostredia. Nie je v bezprostrednej interakcii s prostredím, nepozná stav prostredia, pozná a registruje iba vlastný stav ako odpoveď na kvalitatívne nešpecifické perturbácie. Akékoľvek poznanie je preto vnútornou konštrukciou poznávajúceho systému. Neznamená to, že by bol konštruktivizmus nútený odmietať existenciu reality ako takej. Odmieta však názor, že v realite sa nachádza niečo, čo zodpovedá kategóriám poznania. Poznávajúce systémy poznávajú výlučne a radikálne iba vlastné kategórie poznania. Z toho vyplýva, že poznanie môže byť platné iba v kontexte rekurzívnych konexií operácií daného systému, a nie vzhľadom na nejaký vonkajší referenčný bod. Poznanie je síce radikálne relatívne (viaže sa k iným operáciám daného systému), no nie arbitrárne. Každá operácia zároveň spracúva predchádzajúce operácie na princípe rekurzivity (re-entry). Na základe tohto princípu dochádza k stabilizácii systému a tvorbe štruktúr.
Konštruktivizmus svojou epistemologickou povahou nabáda pozorovať pozorovania (por. koncept „pozorovateľ druhého rádu“). Pozorovanie druhého rádu, ktoré pozoruje pozorovanie na základe špecifického kódovania a na základe jemu vlastných diferenciácií, vidí to, čo pozorovanie prvého rádu nevidí (slepá škvrna). Pozorovanie nikdy nie je schopné pozorovať diferenciu, ktorú používa v samotnom akte pozorovania. Túto „slepotu“ môžeme pozorovať iba na základe príslušných nových pozorovacích schém zameraných špecificky na pozorovanie kódov pozorovania. Neexistuje pozorovateľ potenciálne schopný poznať pravdu, ale existuje pozorovateľ, ktorý môže principiálne správne rozoznať kód pozorovania, ktorý nie je aktuálne platný pre jeho pozorovanie.
Konštruktivizmus sa zameriava na procesy v rekurzívnych sieťach pozorovaní. Tieto siete vytvárajú usporiadané a relatívne (dynamicky) stabilné situácie. Niklas Luhmann používa pojem konštruktivizmus spolu s prívlastkom „operatívny“ (por. hlavne Luhmann 1988). Upozorňuje tým na skutočnosť, že systémové operácie (rozlišovanie a označovanie), ktoré konštruujú objekty, sú rovnako reálne ako samotné objekty. Konštruktivizmus upriamuje pozornosť na systémové operácie, nie na objekty. Predpokladom takéhoto modelovania reality je rozdiel medzi operáciami a pozorovaním operácií. Táto diferencia je pre konštruktivizmus kľúčová. V terminológii konštruktivizmu sa hovorí o autoreferencialite a externej referencialite.
Literatúra
Glasersfeld, Ernst von. 1985. „Einführung in den radikalen Konstruktivismus.“ In Die erfundene Wirklichkeit, Paul Watzlawick, 16 – 38. München: Piper.
Glasersfeld, Ernst von. [1992] 1997. „Konstruktion der Wirklichkeit und des Begriffs der Objektivität.“ In Einführung in den Konstruktivismus, eds. Heinz von Foerster – Ernst von Glasersfeld – Peter M. Hejl, 9 – 41. München: Piper.
Janich, Peter. 1992. „Die methodische Ordnung von Konstruktionen. Der Radikale Konstruktivismus aus der Sicht des Erlanger Konstruktivismus.“ In Kognition und Gesellschaft, Siegfried J. Schmidt, 24 – 41. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Luhmann, Niklas. 1982. „Autopoiesis, Handlung und kommunikative Verständigung.“ Zeitschrift für Soziologie 11, 4: 366 – 379.
Luhmann, Niklas. 1988. Erkenntnis als Konstruktion. Bern: Benteli.
Luhmann, Niklas. 1990. Soziologische Aufklärung 5. Konstruktivistische Perspektiven. Opladen: Westdeutscher Verlag.
Luhmann, Niklas. [1984] 1991. Soziale Systeme. Grundriß einer allgemeinen Theorie. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Luhmann, Niklas. 1998. Die Gesellschaft der Gesellschaft. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Luhmann, Niklas. [2002] 2004. Einführung in die Systemtheorie, ed. Dirk Baecker. Heidelberg: Carl-Auer Systeme Verlag.
Maturana, Humberto R. – Francisco J. Varela. 1980. Autopoiesis and Cognition: The Realization of the Living. Dordrecht: D. Reidel Publishing Company.
Maturana, Humberto R. – Francisco J. Varela. 1984. Der Baum der Erkenntnis. Die biologischen Wurzeln menschlichen Erkennens. München: Goldmann.
Maturana, Humberto. 1991. „Wissenschaft und Alltag. Die Ontologie wissenschaftlicher Erklärungen.“ In Das Auge des Betrachters. Beiträge zum Konstruktivismus, eds. Peter Krieg – Paul Watzlawick, 167 – 208. München: Piper.
Mikuláš, Roman. 2005. „Stopy radikálneho konštruktivizmu v literárnej vede.“ Slovak Review of World Literature Research 14, 1: 23 – 34.
Mikuláš, Roman. 2014. „Aspekty výskumu literárnej komunikácie v nemecky hovoriacich krajinách.“ World Literature Studies 23, 3ꞏ6: 79 – 99.
Varela, Francisco J. – Humberto R. Maturana – Ricardo Uribe. 1974. „Autopoiesis: The Organization of Living Systems, Its Characterization and a Model.“ BioSystems 5, 4: 187 – 196. DOI: 10.1016/0303-2647(74)90031-8.
[1] „Das heißt, daß die »wirkliche« Welt sich ausschließlich dort offenbart, wo unsere Konstruktionen scheitern. Da wir das Scheitern aber immer nur in eben jenen Begriffen beschreiben und erklären können, die wir zum Bau der scheiternden Strukturen verwendet haben, kann es uns niemals ein Bild der Welt vermitteln, die wir für das Scheitern verantwortlich machen könnten.“
[2] „Leben geschieht uns, Erfahrung geschieht uns, die Welten, die wir leben, geschehen uns, während wir sie in unseren Erklärungen hervorbringen..“
[3] „wer meint, an den Grenzen seiner Bewegungsfreiheit die ontische Wirklichkeit zu erkennen, ist ebenso irregeführt wie ein Autofahrer, der die Stelle, wo ihm das Benzin ausgeht, für das Ende der Strasse hält.“
Ako citovať
Exkurzy a komentáre
-
26.03.2025
Test funkcionality.
1.
2. test
Test.