Rytmicko-syntaktický paralelizmus pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Explikácia pojmu
Rytmicko-syntaktický paralelizmus označuje zhodu veršového (rytmického) a vetného (syntaktického) členenia v básni. Hranica rytmického celku sa pri ňom kryje s hranicou syntaktického celku, jeden verš je teda jednou vetou. Nedochádza pritom k rozporu medzi intonáciou verša a intonáciou vety. Je typickým znakom ľudovej piesne:
Tancuj, tancuj, vykrúcaj,
len mi piecku nezrúcaj.
Dobrá piecka na zimu,
nemá každý perinu.
Rytmicko-syntaktický paralelizmus je jedným troch druhov paralelizmu (popri eufonickom a lexikálnom), ktoré sa podľa Mikuláša Bakoša uplatňujú sylabickom verši štúrovskej poézie. Pri nestálosti metrického pôdorysu berie na seba úlohu rytmického organizátora verša, vyzdvihujúc úlohu intonácie (Bakoš, 1939, 68 – 69).
Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia,
ponad vysoké hory, ponad rovné polia;
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,
sadli tam za pomedzím slovenského rodu.
(Samo Chalupka: Mor ho!)
V sylabotonizme je konvergentnosť rytmickej a syntaktickej štruktúry jednou z tendencií poézie Kraskovej školy, ktorá zvlášť vynikne v porovnaní s hviezdoslavovským veršom a jeho sklonom k rytmicko-syntaktickej divergencii s dominantnosťou vetnej intonácie:
Je milostivé ráno, svetla plné ráno,
a čakám ťa, kde naše modré jedle hučia.
Ó, prídi povedať mi tiché svoje: Áno!
Dnes vtáci mláďatá si žitiu spievať učia.
(Ivan Krasko: Dnes)
Aj po nástupe voľného verša ako prevládajúceho veršového systému v modernej poézii sa rytmicko-syntaktický paralelizmus uplatňoval v medzivojnovej poézii, napr. v tvorbe nadrealistov:
Nespomínajte mi ľudia ľalie
Byľky plodné vodnaté
Ani spánok s obrvenými prstami
Ani ružový dom s jazykom vetra
Ani porezané ruže
Ani včely v šesťbokej bunke vliate do krvného koláča
Ani mlieko ktoré klíči z kvitnúceho ohňa
(Rudolf Fabry: Posledné)
Literatúra
Bakoš, Mikuláš. 1939. Vývin slovenského verša. Turčiansky sv. Martin: Matica slovenská.
Sabol, Ján. 1983. Teória literatúry (Základy slovenskej verzológie). Prešov: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika.
Štraus, František. 2003. Základy slovenskej verzológie. Bratislava: Literárne informačné centrum.