Postkoloniálna teória pojem
Autor pojmu
Ekvivalent pojmu
- Postcolonial theory (en-GB)
- Postkoloniale Theorie (de)
- Théorie postcoloniale (fr)
Explikácia pojmu
Postkoloniálna teória v kontexte rodových a queerových štúdií
Prezentovanie postkoloniálnej teórie v kontexte rodových (gender studies) a queerových štúdií (queer studies) sa priam ponúka, ba je dokonca nevyhnutné, pretože vyplýva zo súvislostí, resp. vzájomnej závislosti (interdependencie) týchto východísk. Spoločnú majú transdisciplinárnu a mocenskokritickú poznávaciu perspektívu, ktorú možno opísať ako intersekcionálnu (pozri Crenshaw 1989; Walgenbach 2007, 7), čo implikuje prepojenie a vzájomné ovplyvňovanie mnohorakých štruktúr diferencie a nerovnosti, resp. privilegovania s cieľom tvoriť emancipačné stratégie (Davis 2008). Ako nehomogénne, polyfónne diskurzívne polia, ktoré integrujú rozmanitosť disonantných hlasov a pozícií, sa vzpierajú tlaku zjednocovania a normovania (Ha 2015, 53).
Existuje nové pole feministickej teórie a rodového výskumu (vystupujúcich jasne postkoloniálne), ktoré je rôzne kontúrované, o. i. „ako antirasistické feministické vytváranie vedenia mimo akadémie“, ako „transnacionálny feminizmus“ (Hornscheidt 2012, 215; Dietze 2005) alebo ako rozsiahla kritika eurocentrickej, západnej produkcie vedenia. Vnútornú prepletenosť vytvárania vedenia s mocenskými pozíciami označujú Sandra Harding a Donna Haraway pojmom situated knowledge/situované poznanie (Harding 1994; Haraway 1995). Učebnicovým príkladom situovaného poznania je black feminist standpoint theory/teória stanoviska čiernych feministiek, resp. čierneho feminizmu od Patricie Hill Collins (1990) a jej kritika rasistických, eurocentrických a androcentrických epistemológií z perspektívy afroamerických žien. Ďalším rozhodujúcim aspektom postkoloniálnej feministickej tvorby teórie v rámci rodových a queerových štúdií je kritika samotnej postkoloniálnej teórie, predovšetkým kritika absentujúcej rodovej perspektívy, a to napríklad v prácach Edwarda Saida a Homiho K. Bhabhu (Kossek 2010), ako aj pokus o vedomé spracovávanie rodovo zaťaženej histórie kolonializmu a jej dosahu na ženy až dodnes. Dôležitým obsahovým fókusom je otázka reprezentácie žien v niekdajších kolóniách, ale aj v tzv. západnom svete, ako ju v najslávnejšej podobe spracovala a teoreticky uchopila Gayatri Chakravorty Spivak (pozri Spivak 1988). Popri hegemónnych režimoch reprezentácie a otázkach viditeľnosti sú dôležitými topoi postkoloniálnej teórie sexualita a túžba; miestom, kde sa odohráva reflexia a kritika, sa stáva sexuálne i rasisticky stigmatizované telo (Babka 2003). Podobným spôsobom postuloval Sigmund Freud koreláciu ženskej sexuality s tzv. temným kontinentom a Frantz Fanon prezentoval kolonizovaný subjekt ako taký, ktorý je – podobne ako žena pohľadu muža – vždy vystavený pohľadu kolonizátora (1980; 1981). V tejto súvislosti poukázala Nancy Stepan na to, že „nižšie rasy“ sú v rovnakej miere feminizované, ako je „žena“ konceptualizovaná ako „nižšia rasa“ rodu (1990). Sexualita je vo všeobecnosti „normatívne rámcovaná (post-)koloniálnymi diskurzmi“ (Heinze 2015; Loomba 2005; McClintock 1995), čo predstavuje dôležitú súvislosť s kritickými prístupmi queerových štúdií.
Vo vnútri týchto rôzne akcentovaných prístupov existuje prepojenie prostredníctvom zamerania na spoločnú analýzu viacerých štruktúrnych kategórií ako rod, vek, náboženstvo, trieda, sexuálna orientácia alebo iných elementov formujúcich identitu ako parametrov skúmania vedúceho k poznaniu, pričom tieto kategórie – vždy aj východiskový bod diskriminácie a útlaku – sa vnímajú ako efekty imperialistických, koloniálnych a rasistických diskurzov. Cieľom výskumu zdôrazňujúceho postkoloniálno-feministickú perspektívu bola a je kritická revízia eurocentrických a etnocentrických univerzalistických tendencií samotného feminizmu, ich dekonštrukcia a reorientácia, keďže problémy a potreby farebných žien z nižších sociálnych vrstiev ostali vo feministických prístupoch amerického a francúzskeho razenia až do 70. a 80. rokov 20. storočia do veľkej miery nezohľadnené.
Predstaviteľky women’s studies/ženských štúdií v USA či teórie sexuálnej diferencie vo Francúzsku mali tendenciu zameriavať sa zväčša na kritickú analýzu diskriminácie a marginalizácie bielych žien strednej triedy alebo vytvárali špecificky ženské písanie, napríklad tzv. écriture féminine – písanie v odpore proti mužsky dominovanej tradícii písania a myslenia. Black feminism / čierny feminizmus bojoval od 60. rokov za poznávaciu perspektívu chýbajúcu v týchto krátko načrtnutých prístupoch, ktorá sa dnes označuje ako „postkoloniálna“, a proti hegemónii bieleho feminizmu (pozri Joy/Sharpley-Whiting 2000). Protagonistkami čierneho feminizmu sú napríklad Angela Davis, bell hooks, Audrey Lorde, Kimberly Crenshaw alebo spisovateľky ako Alice Walker a Toni Morrison. Čierny feminizmus sa považuje za ideovú školu, ktorá si všímala dlhodobé politické, ekonomické a kultúrne účinky kolonializmu na ne-biele, ne-západné ženy v postkoloniálnom svete; vysunul do popredia zanedbávanie rozdielov medzi ženami a zásadne sa postavil proti rasizmu, sexizmu a útlaku slabších sociálnych vrstiev. V tomto zmysle existuje úzke obsahové prepojenie medzi čiernym a postkoloniálnym feminizmom.
Dôležitý impulz do debaty v USA priniesol aj tzv. Combahee River Collective, lesbicko-socialistický kolektív farebných žien; jeho vyhlásenie Combahee River Collective Statement (Collective [1978] 1982) sa považuje za smerodajné pre diskusiu o rasistickom, sexistickom, homofóbnom útlaku, ako aj o triednych rozdieloch a rozdieloch medzi sociálnymi vrstvami v severoamerickom feminizme: „Ako čierne ženy vidíme čierny feminizmus ako logické politické hnutie bojujúce proti rôznorodým a súbežným podobám útlaku všetkých žien farebnej pleti.“ (1982, 13) Kolektív už veľmi skoro formuloval to, o čom súčasný výskum diskutuje prostredníctvom kategórií interdependentný/intersekcionálny a v rámci postkoloniálnych prístupov. Celkovo sa „centrálna kritika čiernych feministiek nasmerovaná proti ženským identitám, o ktorých sa uvažovalo ako o univerzálnych a homogénnych, preniesla na témy diferencie, subjektivity a diverzity a vznikla široká diskusia o zaobchádzaní s rozdielmi medzi ženami“ (Ludvig 2001, 50). V tejto súvislosti je otázka zaradenia do určitých prúdov feministického myslenia s ohľadom na chápanie identity a diferencie skutočne veľmi komplexná. V zásade platí, že treba dať priestor mnohosti diferencujúcich charakteristík, no zároveň ich nepripisovať stabilne na základe logiky rozdielu, a pritom si napríklad v súvislosti so základnými otázkami rovnosti uchovať schopnosť politicky konať a v tomto zmysle, slovami Gayatri Spivak, postupovať strategicky esencialisticky.
S týmito komplexnými požiadavkami a formulovaním problémov sa zaobchádzalo naozaj veľmi rôzne. Americké gender studies/rodové štúdiá, ktoré sa vyvinuli z women‘s studies/ženských štúdií, prekračovali vo svojich východiskách základné predpoklady vychádzajúce z logiky diferencie a zdanlivo prirodzenej príčinnej súvislosti medzi biologickým pohlavím (sex) a daným kultúrne nadobudnutým rodom (gender). Gender/rod chápali ako konštrukt a nanovo diskutovali o pojme doing gender/produkovaný rod (Collins 1990; Lorber 1991). Doing gender znamená, že sa rod interaktívne utvára v každodennom a neodvratnom procese a že domnelo prírodou dané rozdiely medzi mužmi a ženami, medzi gejmi, lesbami a heterosexuálmi atď. sú efektmi rutinných procesov sebaprezentácie, interpretácie a prisudzovania, ktoré si vyžadujú permanentné opakovanie. Tento prístup sa v ostatnom čase prenáša aj na kategórie race/rasa a ethnicity/etnicita, ktoré sa v dôsledku takéhoto chápania taktiež považujú za sociálne procesy a nie za stále biologické kategórie (pozri Markus – Moya 2010).
Predpoklad, že rod je na rozdiel od pohlavia konštruovaný, implikuje, že telo alebo sexualita existuje pred akoukoľvek konštrukciou. Od tohto sa odvíja kritika, ktorú formulovala rodová a queerová teoretička Judith Butler. Odmieta oddeľovanie pojmov pohlavie a rod a dekonštruuje binárnu logiku dichotómie pohlavie – rod. Zastáva tézu, že biologické pohlavie je rovnako kultúrne konštruované ako sociálne pohlavie, teda rod – „Z definície vyplýva, že pohlavie po celý ten čas už bolo rodom.“ ([1990] 2014, 46) –, a že neexistuje možnosť vnímať pohlavie mimo jeho sociálnokultúrnej, a tým diskurzívnej produkcie. Butler argumentuje, že nemožno vychádzať zo žiadnej prirodzenej koherencie medzi kategóriami pohlavia, rodu a sexuality – takže napríklad neexistuje žiadna korelácia medzi ženským rodom, ženským telom a heterosexuálnou štruktúrou túžby. Táto domnelá súvislosť sa tvorí opakovaním štylizovaných aktov regulatívnych diskurzov – až tieto akty vytvárajú zdanie esenciálneho jadra. Takto Butler odhaľuje rod popri kategóriách pohlavia a sexuality ako performatívnu kategóriu a zároveň zdôrazňuje, že rod tak produkuje, ako aj je produkovaný.
Navyše Butler, odmietajúc univerzalizujúce chápanie kategórie ženy a poukazujúc na rozdiely medzi ženami, upriamuje pozornosť na zanedbávanie kategórie race/rasy vo feministickom výskume, resp. na nesprávny predpoklad, že rodovú diferenciu treba skúmať nezávisle od kategórie rasy (pozri 1993, 181). Butler vyzdvihuje mnohonásobné označovanie farebných žien interpelačným aktom: „[…] farebné ženy sú ´mnohonásobne interpelované´, nazývané mnohými menami, konštituované v mnohonásobnom pomenovávaní a ním samým […] toto implikuje, že […] oblasť sociálne utváraných noriem sa skladá z rasovo podmienených noriem a že tieto neexistujú len povedľa rodových noriem, ale artikulujú sa jedna druhou” (1993, 182). Zároveň kritizuje skutočnosť, že belošstvo či bielosť sa z tejto perspektívy nepovažuje za racial category/rasovú kategóriu, ale za univerzálnu kategóriu.
Nevyhnutné zohľadňovanie belošstva alebo whiteness, ktoré už dávnejšie požadovala o. i. významná spisovateľka a mierová aktivistka Adrienne Rich napríklad v kritickom vzťahu k „bielemu solipsizmu“, teda akémusi sebastrednému chápaniu sveta vyplývajúcemu z belošstva (1979), charakterizuje novšiu teoretickú črtu, ktorá doplnkovo kontúruje postkoloniálne orientovaný horizont rodovoteoretických otázok – critical whiteness studies/kritické štúdiá belošstva. Tento obrat vo výskume rasizmu sa odohral v 90. rokoch 20. storočia a k jeho najpopulárnejším predstaviteľkám patrila Toni Morrison. V Európe sa dnes – na podnet výskumu v USA – označuje ako kritický výskum belošstva, teda toho, čo to znamená byť človekom bielej pleti, a skúša si rôzne prístupy (pozri Morrison 1995; Dyer 1997; Piesche 2005; Arndt 2006). Kategória belošstva (človek bielej pleti / biely človek) pritom slúži ako záchytný a východiskový bod pre kritickú reflexiu konštrukcie bielej ženy / bieleho muža ako toho „jedného“ / tej „jednej“ a „vlastného, skutočného“ / „vlastnej, skutočnej“, pretože belošstvo či byť biely znamená udávať normu, z ktorej sa odvodzujú „iní“ ako odlišní, farební, a tým menejcenní. Zároveň sa jasne ukazuje, že belošstvo či byť bielym človekom nie je neutrálna alebo univerzálna kategória. V kritickej analýze potom nejde ani o „farbu pleti“ ako takú, teda o niečo „prírodou dané“, ale o ideologickú konštrukciu všetkých farieb pleti (Arndt 2006). V rámci kritického výskumu belošstva, ktorý možno chápať ako stavebný kameň postkoloniálnych štúdií, sa aj belošstvo či bytie človeka bielej pleti chápe ako interdependentné, na čo poukazuje aj vyššie Judith Butler v rámci svojich intersekcionálne dotovaných rodovo- a queerovoteoretických úvah.
Výskumné smery rodových a queerových štúdií založené na prierezovosti charakterizuje zohľadňovanie viacerých kategórií sociálnych nerovností a integrovanie prístupov, ktoré vznášajú emancipačné nároky; ich terminológia sa prekrýva a navyše ich spájajú mnohé ciele, resp. motivácia. Rozdiel medzi týmito prístupmi pritom nie je presne alebo systematicky vyjasnený, queerové štúdiá sa často vnímajú ako čiastková oblasť, alebo aj ako ďalší vývin rodových štúdií. Už samotný pojem gender/rod zastupuje v súčasných vedeckých diskurzoch viac ako to, na čo bol pôvodne v angličtine zavedený, totiž na poukázanie rozdielu medzi sociálnym a biologickým pohlavím. Rod predstavuje akési heslo pre participáciu na určitých diskurzoch a pre špecifické pozicionovanie sa v nich. Aj pojem queer konotuje viac než teoretickú reflexiu a diskusiu o sexuálnych praktikách odlišných od heteronormativity alebo o takých poňatiach identity, ktoré sú umiestnené mimo binárne kódovaného rodového poriadku. Pojem queer sa za posledných dvadsať rokov stal sémanticky mnohovrstevným, nevyhnutne neurčitým a otvoreným konceptom (pozri Butler 1997, 301). Tento pojem sa teoreticky formuje v rámci queerových štúdií a queerovej teórie, ktoré vznikli z gejských a lesbických štúdií (gay and lesbian studies).
Súvislosť medzi queerovými štúdiami a postkoloniálnymi štúdiami vyplýva z toho, že rovnako predstaviteľky a predstavitelia queerových, ako aj postkoloniálnych prístupov sa usilujú o podkopávanie a oslabovanie binárnych opozičných štruktúr, zasadzujú sa za otvorenosť a hybriditu a otvárajú priestory, v ktorých možno premýšľať o mnohorakých procesuálnych konceptoch identity a čítať ich. Táto konštitutívna charakteristika sa zakladá na tom, že oba prístupy vznikli z postštrukturalistickej tvorby teórie, a to tak v zmysle „epistemológie, resp. kritického myšlienkového hnutia“, ako aj v podobe dobovej diagnózy, ktorá opisuje „pluralizáciu a fluiditu identít“ (Villa 2004, 234 n.; Hawley 2001, 14). Oba prístupy ponímajú subjekt ako výsledok symbolickodiskurzívnej praxe, v ktorej môže obsadzovať rôzne subjektové pozície. Subjekt sa konceptualizuje ako dynamický bod križovania sexuálnych, rodových, triednych, etnických identifikácií, ktoré sa konštituujú prostredníctvom vylučovania a zavrhovania istých riešení v rámci existujúcich mocenských štruktúr. Ústredným cieľom tak postkoloniálnej, ako aj queerovej teórie je odpútavanie sexuality, sexuálnej orientácie, farby pleti a kultúrnej identity od ich domnelo „prirodzeného základu“ a ich zviditeľňovanie ako kultúrneho produktu, ktorý je skrz-naskrz poprestupovaný mocenskými vzťahmi (pozri Breger 1999, 67; Jagose 2001, 11).
V anglo-americkom prostredí významne prispeli k vývinu transdisciplinárneho, transnacionálneho feminizmu osobitne zohľadňujúceho postkoloniálnu perspektívu vynikajúce protagonistky ako Gayatri Chakravorty Spivak, Minh-ha T. Trinh, Chandra Talpade Mohanty alebo Gloria Anzaldúa. Spivak a Trinh sa opierajú o Derridovu dekonštrukciu; vo svojich lektúrach sa nikdy nezameriavajú výlučne na etnické determinanty, ale vždy aj na triedne špecifické, civilizačné a rodové determinanty, ktoré utvárajú rozmanitosť, rozporuplnosť a diskontinuitu subjektu (pozri Spivak 1988). Gloria Anzaldúa, postkoloniálne orientovaná queerová teoretička a spisovateľka, hnacia sila chicanského hnutia a zakladateľka chicanskej kultúrnej teórie, sa stala známou vďaka textu Borderlands/La Frontera: The New Mestiza (Hranice: Nová mesticka, 1999). Išlo o nové „mestické vedomie“, teda o identitu, ktorá sa vyznačuje hybriditou a zakladá sa na skúsenostiach takzvaných chicanas, teda mexických Američaniek, najmä mesticiek (to sú Chicanas alebo mexické ženy s koreňmi v pôvodnej americkej či španielskej kultúre). Práve tieto hybridné identity sa Anzaldúa pokúša aktivovať ako posilňujúci moment. Zatiaľ čo sa Anzaldúa na základe dekonštrukcie binárnych logických modelov opiera o postštrukturalistické koncepty identity, Mohanty, ktorá sleduje podobné politické ciele, sa na teoretickej rovine pozicionuje popri perspektíve teórie identity, vytvorenej v 90. rokoch na Cornellovej univerzite, pričom sa dištancuje od postštrukturalistických pozícií (Kerner 2005, 222). Vo svojom texte Under western eyes (1984; Očima Západu: Feministický výzkum a koloniální diskursy, 2007) konštatuje, že feministický diskurz ovplyvnený Západom vykazuje nanajvýš problematickú, dokonca neokoloniálnu tendenciu homogenizovať ženy takzvaného tretieho sveta, ich priania a potreby a alterizovať ich na pozadí európskej civilizácie, čím ich teda ako skupinu vôbec produkuje. „Problémy nastávajú, keď sa ´africké ženy´ stávajú sociálne homogénnym zoskupením charakterizovaným spoločnou závislosťou alebo bezmocnosťou (alebo hoci aj silnými stránkami).“ (Mohanty 1984, 340)
Minh-ha T. Trinh, ktorej prácu tu trocha podrobnejšie predstavíme, pretože exemplárne obsahuje východiská širokého tematického spektra postkoloniálneho feminizmu, tematizuje vo svojom dôležitom texte Woman. Native. Other (Žena. Domorodec. Iný, 2010) nástojčivo, z politickej perspektívy situáciu píšucich, etnicky označovaných žien a zameriava sa na trojnásobnú diskrimináciu z dôvodu rasy, triedy a rodu (race, class, gender), tu napríklad v súvislosti s literárnou produkciou: „Tá, ktorá je ´náhodou´ nebielou príslušníčkou tretieho sveta, ženou a pisateľkou, je nútená sa podrobiť božiemu súdu a svoje dielo vystaviť hanobeniu chválospevov a kritík, ktoré jej etnické a sexuálne črty buď ignorujú a považujú za nepodstatné, alebo ich preceňujú.“ (2010, 32). Rovnako chvála, ako aj kritika sa zvrhávajú na hanobenie či ponižovanie, ak v centre pozornosti nestojí dielo so svojou textualitou, ale osoba so svojimi diferenčnými charakteristikami, navyše keď sa tieto diferenčné charakteristiky prehnane zdôrazňujú – a to tak v zmysle preceňovania a heroizácie, ako aj, naopak, v zmysle viktimizácie, statusu obete – v úzkom spojení s predpokladanou absenciou jazyka alebo neschopnosťou vyjadriť sa jazykom. Tento prístup Trinh je blízky kritike Gayatri Spivak v knihe Can the Subaltern Speak? (Môžu podrobení hovoriť?, 1988). Okrem toho sa diferencia podľa Trinh stáva nástrojom umiestňovania a diskurzivizácie, v prípade účasti žien na akademickom diskurze napríklad v „osobitných publikáciách“ (‚Special Third World Women’s Issue’). Alebo v zmysle „special care“, teda osobitného zaobchádzania, určeného zvláštnemu druhu, „exemplárom nejakej súkromnej zoo“, ako to formuluje Trinh. Keď potom táto zvláštnosť nastane, povzbudzujú ju, aby „vyjadrila svoju odlišnosť“, táto odlišnosť sa od nej očakáva a vyžaduje: „Sme tu, aby sme počuli hlas odlišnosti, o ktorej sa tvrdí, že nám môže dať to, čím nedisponujeme, a odpútať nás od jednotvárnosti rovnakosti.“ Trinh jasne vysvetľuje, že tento hlas odlišnosti, potiahnutý „hrubou vrstvou autenticity“, počúvaný „rasovo“ a sexuálne „nadradeným“ publikom, musí „vystupovať“ vo svojej odlišnosti, a tým produkuje rovnakou mierou odmietanie a príťažlivosť.
Reflektujúc Derridov koncept différance, Trinh etabluje koncept odlišnosti ako „mnohorakú, mnohonásobnú prezenciu“, ktorá stavia na rozdieloch vo vnútri entity a „[podkopáva] celú ideu identity“ (2010, 170): „´Ja´ je v sebe samom nekonečnými vrstvami.“ (2010, 163) Rôzne kategórie ako píšuci subjekt, ne-biela žena, lesbická ne-biela píšuca žena, „Američanka ázijského pôvodu“ („Asian-American“) atď. voči sebe zaujímajú rôzne silové pozície, sú navzájom mnohovrstevne popretkávané. V písomnej podobe označovaní sa táto mnohovrstevnosť prejavuje prostredníctvom spojovníkov, ktoré priraďujú rôzne kategórie jednu k druhej; tieto kategórie sú „hyphenated“, teda pospájané spojovníkmi, a preto Trinh píše aj o „spojovníkových identitách“/„hyphenated identities“ (pozri 1995, 217). Toto označenie evokuje hybridné identity, dali by sa teda zmysluplne opísať chápaním hybridity Homiho Bhabhu. Spojovník navyše vytvára medzipriestor ako metaforu akéhosi hraničného priestoru alebo kontaktnej zóny, možno – ako vraví Bhabha – tretieho priestoru/third space. Tento koncept „tretieho priestoru vyjadrenia“ možno podľa Bhabhu chápať ako „predpoklad artikulácie kultúrnej odlišnosti“ (2000, 56). Text Trinh sa stáva čitateľným ako kreatívno-produktívny, esteticky a filozoficky kontúrovaný proces myslenia, skúmajúci medzipriestor, o ktorom možno uvažovať ako o „vyjednávaní na hranici“, ako o pohybe na hranici, hraničnej skúsenosti, explorácii hranice a hraničnej udalosti, ako to Trinh formuluje na inom mieste: „Nechcem hovoriť o niečom, len blízko popri tom.“ (2001, 11)
Preklad textov Trinh, ako Woman. Native. Other, alebo aj iných teoretičiek do nemčiny prispieva k recepcii postkoloniálnej feministickej teórie v mnohých oblastiach. Aj literárne vedy sa formujú v spojení s takzvaným kultúrnym a postkoloniálnym obratom. Postkoloniálna teória sa v nemeckojazyčnom priestore stáva vplyvným kritickým diskurzom, v neposlednom rade v súvislosti s feministickými otázkami (Uerlings 2005; Babka 2008). Podobne argumentuje napríklad aj Renate Hof, keď sa zameriava na dekonštruktivisticky formovaný rodovoteoretický diskurz – odvolávajúc sa na Stuarta Halla a jeho zrieknutie sa akejkoľvek istej alebo na esencializmoch vybudovanej predstave identity, ktorá od osvietenstva určovala našu existenciu – a poukazuje na väčšie teoretické kontexty v globalizovanom svete. Hof konštatuje existenciu paralel s kultúrnymi štúdiami/cultural studies a postkoloniálnymi štúdiami, „v ktorých sa nasadzovali pojmy ako hybridity, borderland, contact zone, aby sa etabloval protidiskurz voči etablovaným praktikám, inštitúciám a formám vedenia – s podobnými cieľmi ako v rodových štúdiách“ (2005, 33). Prezentovať postkoloniálnu teóriu v kontexte rodových a queerových štúdií znamenalo porozhliadnuť sa po takomto protidiskurze, pozbierať rôzne hlasy, načúvať možno divej, neskrotenej a otvorenej mnohohlasnosti: „Divé jazyky nemožno skrotiť, len vyrezať.“ (Anzaldúa 1999, 54)
Z nemčiny preložila Jana Cviková.
Babka, Anna. 2015. Postkoloniale Theorie im Kontext von Gender Studies und Queer Studies… Nepublikovaný rukopis prednášky pre Ústav svetovej literatúry SAV, 9. decembra 2015.
Literatúra
Anzaldúa, Gloria. 1999. Borderlands/La Frontera: The new mestiza. San Francisco: Aunt Lute Books.
Arndt, Susan. 2006. AfrikaBilder: Studien zu Rassismus in Deutschland. Münster: Unrast.
Babka, Anna. 2003. Körper (Glossareintrag): Glossar zur Dekonstruktion. In produktive differenzen. forum für differenz- und genderforschung, http://differenzen.univie.ac.at/glossar.php?sp=61.
Babka, Anna. 2008. ""Sich in der Vorläufigkeit einrichten" oder "In-side-out": Postkoloniale Theorie und Queertheorie im Theorie- und Deutungskanon der Germanistischen Literaturwissenschaft." In Der Kanon: Perspektiven, Erweiterungen und Revisionen, ed. Jürgen Struger, 163–176. Wien: Präsens.
Babka, Anna. 2010. "Einleitung." In Trinh T. Minh-ha: Woman, native, other. Postkolonialität und Feminismus schreiben, ed. Anna Babka, 9–24. Wien u.a.: Turia + Kant.
Bhabha, Homi K. 2000. Die Verortung der Kultur [1994]. Mit einem Vorwort von Elisabeth Bronfen. Übers. von Michael Schiffmann und Jürgen Freudl. Tübingen: Stauffenburg.
Breger, Claudia. 1999. ""Gekreuzt" und queer: Überlegungen zur Rekonzeptualisierung von gender, Ethnizität und Sexualität." In Differenzen in der Geschlechterdifferenz- Differences within Gender Studies: Aktuelle Perspektiven der Geschlechterforschung, eds. Kati Röttger – Heike Paul, 66–85. Berlin: Erich Schmidt.
Butler, Judith. 1990. Gender Trouble: Feminism and the Subversion of Identity. New York/London: Routledge.
Butler, Judith. 1993. Bodies that Matter: On the Discursive Limits of "Sex". New York/London: Routledge.
Butler, Judith. 2014. Trampoty s rodom: Feminizmus a podrývanie identity. Preklad J. Juráňová, doslov Ľ. Kobová. 2. vydanie. Bratislava: ASPEKT.
Collective, Combahee River. 1982. A Black Feminist Statement [1972]. In But Some of Us Are Brave. Black Women's Studies, eds. Gloria T. Hull – Patricia Bell Scott – Barbara Smith, 13–22. New York: Old Westbury.
Collins, Patricia Hill. 1990. Black Feminist Thought: Knowledge, Consciousness, and the Politics of Empowerment. New York/London: Routledge.
Crenshaw, Kimberley. 1989. "Demarginalizing the Intersection of Race and Sex: A Black Feminist Critique of Antidiscrimination Doctrine, Feminist Theory and Antiracist Politics." In The University of Chicago Legal Forum, 138–167.
Davis, Kathy. 2008. "Intersectionality as buzzword: A sociology of science on what makes a feminst theory successful." In Feminist Theory 9 (1), 67–85.
Dietze, Gaby. 2005. Postcolonial Theory. In Gender@Wissen. Ein Handbuch der Gender-Theorien, ed. Christina von Braun, 304–324: Köln/Weimar/Wien: Böhlau.
Fanon, Frantz. 1980. Schwarze Haut, weiße Masken. Bodenheim: Athenäum.
Fanon, Frantz. 1981. Die Verdammten dieser Erde [1961]. Frankfurt/M.: Suhrkamp.
Ha, Kien Nghi. 2015. Unrein und vermischt: Postkoloniale Grenzgänge durch die Kulturgeschichte der Hybridität und der kolonialen 'Rassenbastarde'. Bielefeld: transcript Verlag.
Hawley, John C. 2001. Introduction. In Postcolonial, Queer: Theoretical Intersections, ed. John C. Hawley, 1–18. Albany: State University of New York Press.
Heinze, Franziska. 2015. Postkoloniale Theorie. In Gender Glossar/Gender Glossary, http://gender-glossar.de/de/.
Hof, Renate. 2005. Einleitung. In Genus: Geschlechterforschung/Gender Studies in den Kultur- und Sozialwissenschaften. Ein Handbuch, eds. Hadumod Bußmann –, Renate Hof, 3–41. Stuttgart: Kröner.
Hornscheidt, Lann. 2012. "Postkoloniale Gender-Forschung: Ansätze feministischer postkolonialer Studien." In Schlüsselwerke der Postcolonial Studies, eds. Julia Reuter – Alexandra Karentzos, 215–228. Wiesbaden: VS Verlag für Sozialwissenschaften.
Jagose, Annamarie. 2001. "Queer." In Queer Theory: Eine Einführung, eds. Corinna Genschel – Caren Lay – Nancy Wagenknecht – Volker Woltersdorff, 95–128. Berlin: Querverlag.
James, Joy – T. Denean Sharpley-Whiting. 2000. The Black Feminist Reader. Malden, Massachussetts: Blackwell.
Kerner, Ina. 2005. "Forschung jenseits von Schwesterschaft: Zu Feminismus, postkolonialen Theorien und Critical Whiteness Studies." In Forschungsfeld Politik. Geschlechtskategoriale Einführung in die Sozialwissenschaften, eds. Cilja Harders – Heike Kahlert – Delia Schindler, 217–238. Wiesbaden: VS Verlag für Sozialwissenschaften.
Kossek, Brigitte. 2010. "Zur Artikulation der rassischen und sexuellen Differenz in Homi K. Bhabhas "Anatomie des kolonialen Diskurses"." In Dritte Räume: Homi K. Bhabhas Kulturtheorie. Anwendung. Kritik. Reflexion. Unter Mitarbeit von Ursula Knoll und Julia Malle, eds. Anna Babka – Julia Malle – Matthias Schmidt, 89–106. Wien: Turia & Kant.
Loomba, Ania. 2005. Colonialism/Postcolonialism (The new critical idiom, 2. Aufl.). Abingdon: Routledge.
Lorber, Judith. 1991. The social construction of gender. Newbury Park, California: Sage.
Ludvig, Alice. 2001. Kritik des Black Feminism an feministischer Theoriebildung. In SWS-Rundschau 41 (1), 38–52, http://nbn-resolving.de/urn:nbn:de:0168-ssoar-165804.
Markus, Hazel Rose – Moya, Paula M. L. (Hg.). 2010. Doing Race: 21 Essays for the 21st Century. New York: W. W. Norton & Company.
McClintock, Anne. 1995. Imperial Leather: Race, Gender, and Sexuality in the Colonial Contest. New York: Routledge.
Mohanty, Chandra Talpade. 1984. "Under Western Eyes: Feminist Scholarship and Colonial Discourses." In boundary 12/13 (Spring – Autumn), 333–358. (V českom preklade vyšlo skrátené v roku 2007 pod názvom „Očima Západu“: Feministický výzkum a koloniální diskursy. In Ženská literární tradice a hledání identit, ed. Libora Oates-Indruchová, 312–339. 2007. Praha: SLON).
Piesche, Peggy. 2005. "Das Ding mit dem Subjekt, oder: Wem gehört die Kritische Weißseinsforschung." In Mythen, Masken und Subjekte: Kritische Weißseinsforschung in Deutschland, ed. Maureen Maisha Eggers, 14–16: Münster: Unrast.
Rich, Adrienne. 1979. On Lies, Secrets and Silence. Selected Prose 1966–1978. New York: W. W. Norton & Company.
Spivak, Gayatri Chakravorty. 1988. "Can the Subaltern Speak? Speculations on Widow Sacrifice [1985]." In Marxism and the Interpretation of Culture, eds. Cary Nelson – Lawrence Grossberg, 271–313. Urbana: University of Illinois Press.
Stepan, Nancy Leys. 1990. "Race and Gender: The Role of Analogy in Science." In Anatomy of Racism, ed. David Theo Goldberg, 38–57. Minneapolis: University of Minnesota Press.
Trinh, Minh-ha T. 1995. "No Master Territories." In The post-colonial studies readerI, eds. Bill Ashcroft – Gareth Griffiths – Helen Tiffin, 215–218. London/New York: Routledge.
Trinh, Minh-ha T. 2001. "Grenzereignis." In Trinh T. Minh-ha , eds. Matthias Herrmann – Marina Grizinic. Wien: Secession.
Trinh, Minh-ha T. 2010. Trinh T. Minh-ha: Postkolonialität und Feminismus Schreiben. Herausgegeben und mit einem Vorwort von Anna Babka. Übersetzt von Kathrina Menke. Unter Mitarbeit von Matthias Schmidt [Trinh, Minh-ha T. (1989): Women. Native. Other. Writing Postcoloniality and Feminism. Bloomington: Indiana UP]. Wien/Berlin: Turia & Kant.
Uerlings, Herbert. 2005. "Kolonialer Diskurs und deutsche Literatur: Perspektiven und Probleme." In (Post-)Kolonialismus und Deutsche Literatur. Impulse der angloamerikanischen Literatur- und Kulturtheorie, ed. Axel Dunker, 17–44. Bielefeld: Aisthesis.
Villa, Paula-Irene. 2004. "Poststrukturalismus: Postmoderne + Poststrukturalismus = Postfeminismus?" In Handbuch Frauen- und Geschlechterforschung. Theorie, Methoden, Empirie, eds. Ruth Becker – Beate Kortendiek, 234–238. Wiesbaden: VS Verl. für Sozialwiss.
Walgenbach, Katharina. 2007. Gender als interdependente Kategorie: Neue Perspektiven auf Intersektionalität, Diversität und Heterogenität. Opladen: Budrich, http://deposit.d-nb.de/cgi-bin/dokserv?id=2951449&prov=M&dok_var=1&dok_ext=htm.