Preskočiť na hlavný obsah

Rytmický impulz pojem

Autor pojmu

Oblasť literárnej vedy

Explikácia pojmu

Rytmickým impulzom sa označuje očakávanie čitateľa, že po skupine rytmických jednotiek organizovaných určitým spôsobom bude nasledovať jednotka organizovaná podobne alebo zhodne (Žilka 2011). Takéto opakovanie jednotiek je základom básnického rytmu.

Rytmický impulz môže vzniknúť na základe striedania dlhých a krátkych slabík (časomerný veršový systém), opakovaním rovnakého počtu slabík (sylabický veršový systém), opakovaním rovnakého počtu prízvukov (tonický veršový systém) alebo kombináciou –opakovaním počtu slabík so striedaním prízvučných a neprízvučných slabík (sylabotonický veršový systém). Vo voľnom verši, v ktorom nehrá určujúcu úlohu ani slabika, ani prízvuk či kvantita, sa rytmický impulz vytvára na úrovni suprasegmentálnych javov a úlohu preberá intonácia – verše sú si navzájom podobné práve tým, ako sa v nich uplatňuje intonácia. Celkom logické je očakávanie čitateľa, ktorý v prvých veršoch Kollárovho Predzpěvu k Slávy dcere identifikuje elegické distichon (kombináciu hexametra a pentametra), že tento rytmický model sa bude uplatňovať aj v ďalších veršoch. Rovnako po prečítaní prvých veršov z básne Milana Rúfusa Na chotári malá jeseň sedí u čitateľa vzniká očakávanie rovnakého, v tomto prípade trochejského metrického pôdorysu:

Na chotári malá jeseň sedí,

v kalnom striebre nebies ospalých.

Nadieva si na povrázky z medi

lastovičiek modré koraly.


Kosé slnce mliečnym jasom slepí,

tuhne západ hustým nachom líc.

Nad zelenou, mastnou hrivou repy

kradnú vrabce zlato makovíc.


Podľa Jána Sabola (1983, 7) „[a]by v nás vznikol pocit opakovania, rytmického impulzu, musí sa istý jav opakovať 3 – 4-krát izochronicky, v rovnakom časovom rozpätí“. Oproti pravidelnosti, ktorú rytmický impulz vytvára, je v poézii rovnako dôležité aj narúšanie tejto pravidelnosti, čo bráni nežiaducej automatizácii verša. Nepravidelnosť možno dosiahnuť napr. transakcentáciou, teda presunom očakávaného prízvuku na iné miesto verša, neprítomnosťou prízvuku (najmä vo štvor- a viacslabičných slovách pri dipódiách) alebo náhlou zmenou metra vo verši, kde na základe rytmického impulzu očakávame pokračovanie metra predošlých veršov.


V krátkej básni Daniela Heviera Spln sa trochejský metrický pôdorys narúša tak neprítomnosťou prízvuku na očakávaných miestach (na štvrtej a ôsmej slabike prvého verša), ako aj transakcentáciou na začiatku tretieho verša, keď si prvé dve slabiky vymenili z hľadiska prízvuku miesto:

Oblohou sa kotúľalo vajíčko.

Tma je krásna, ako keby bola večná.

A mesiac sa posunul tak máličko,

akoby si k nemu sadla malá slečna.


V úryvku z básne Miroslava Válka Dážď zasa po sérii trochejských veršov nachádzame dva jambické verše (aj o čie plece si sa opierala, / a či aj našu lásku čas tak ošúcha), čo pôsobí proti automatizácii rytmu:

Už to zvoní nad vežami v zlate kupol,

už mi to aj rieka kričí do ucha.

Prašivý deň nad mesto si čupol,

prší, popŕcha.


Na čo myslíš práve v tejto chvíli?


Myslím na to, prečo ma tak mýli

holé miesto na rukáve tvojho kožucha,

čo to na mňa padá ako skala,

aj o čie plece si sa opierala,

a či aj našu lásku čas tak ošúcha.

 

Literatúra

Bakoš, Mikuláš. 1966. Vývin slovenského verša od školy Štúrovej. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.

Červenka, Miroslav. 1963. Český volný verš devadesátých let. Praha: Nakladatelství Československé akademie věd.

Findra, Ján – Eduard Gombala – Ivan Plintovič. 1979. Slovník literárnovedných termínov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.

Hrabák, Josef. 1973. Poetika. Praha: Československý spisovatel.

Hrabák, Josef. 1978. Úvod do teorie verše. Praha: Státní pedagogické nakladatelství.

Jakobson, Roman. 1995. „Základy českého verše.“ In Poetická funkce, ed. Miroslav Červenka, 157 – 248. Jinočany: H & H.

Sabol, Ján. 1983. Teória literatúry (Základy slovenskej verzológie). Prešov: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika.

Vlašín, Štěpán, ed. 1977. Slovník literární teorie. Praha: Československý spisovatel.

Žilka, Tibor. 2011. Vademecum poetiky. Nitra: Fakulta stredoeurópskych štúdií, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.


rok prvej publikácie: 2025

Ako citovať

Exkurzy a komentáre

  • 07.05.2025

    Skúška. Sk.