Normy prekladu pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Norms of translation (en-GB)
- Übersetzungsnormen (de)
- Normes de traduction (fr)
Explikácia pojmu
Normy prekladu sú v translatológii súborom nepísaných pravidiel, ktoré regulujú správanie prekladateľov a formujú očakávania čitateľov. Predstavujú zdieľané predstavy komunity o tom, čo sa v danej kultúre a historickom období považuje za správny, vhodný a akceptovateľný preklad. Tieto normy nie sú absolútnymi zákonmi, ale skôr dynamickým systémom obmedzení.
Tento koncept podrobne rozpracovali kľúčoví teoretici deskriptívneho prístupu, v odbore sa pôvodca tohto termínu kanonizoval G. Toury, aj keď uvažovanie o nich siaha ešte do starších translatologických prác a nie je dnes už možné rekonštruovať siete vplyvov (porov. Tyšš, 2015). Gideon Toury (2012) definuje normy ako premenu všeobecných hodnôt na konkrétne „pokyny na konanie“ v špecifických situáciách. Andrew Chesterman (2016) chápe normy v čisto deskriptívnom zmysle ako predmet skúmania teórie prekladu a nadväzuje na Renate Bartsch, podľa ktorej sú normy „sociálnou realitou predstáv o správnosti“ (ibid, 52).
Normy majú viacero špecifických vlastností, ktoré ich odlišujú od pevných pravidiel alebo zákonov:
- Spoločenský a historický charakter: Normy nie sú univerzálne, ale sú produktom spoločenskej dohody v konkrétnej kultúre a čase. Majú historickú platnosť a menia sa spolu so spoločnosťou (Tyšš 2015; Schäffner 2010).
- Regulácia očakávaní a správania: Fungujú ako modely správneho správania. Regulujú očakávania čitateľov a zároveň usmerňujú prekladateľov pri rozhodovaní (Chesterman 2016).
- Spojenie s voľbou a dôsledkami: Norma sa uplatňuje v situácii, ktorá umožňuje viacero riešení. Voľba v súlade s normou býva odmenená (napr. prijatím prekladu), zatiaľ čo jej porušenie môže viesť k sankciám alebo kritike (Toury 2012).
- Intersubjektívna existencia: Hoci sú normy zakotvené v spoločenskom vedomí, musia byť prístupné aj jednotlivcom, ktorí si ich zvnútorňujú. Existujú teda na pomedzí spoločenského a individuálneho (Chesterman 2016).
- Vyjednaný charakter: Normy nie sú dané zhora, ale vznikajú ako výsledok neustáleho vyjednávania a zosúlaďovania záujmov v rámci spoločnosti alebo odbornej komunity (Toury 2012).
- Pohyblivosť na škále: Normy nie sú absolútne príkazy, ale tvoria kontinuum. Niektoré sú silné a blížia sa k pravidlám, iné sú slabšie a majú charakter konvencií (Schäffner 2010).
- Rola prekladateľa a jeho habitus: Napriek existencii noriem si prekladateľ zachováva autonómiu. Jeho osobný habitus (zvnútornený systém dispozícií) ovplyvňuje, ako normy interpretuje, dodržiava alebo dokonca mení (Meylaerts 2008).
V snahe o systematizáciu navrhli teoretici niekoľko klasifikácií. Kľúčové sú najmä dve:
1. Klasifikácia Gideona Touryho (podľa Toury 2012; interpretované v Schäffner 2010; Vajdová 2007) Touryho model sa zameriava na fázy prekladateľského procesu:
a) Preliminárne normy: Týkajú sa prekladovej politiky (čo sa prekladá, z akých jazykov, či sa pripúšťajú nepriame preklady).
b) Iniciálne normy: Odrážajú základnú voľbu prekladateľa medzi orientáciou na východiskový text (princíp adekvátnosti) a orientáciou na cieľovú kultúru (princíp akceptovateľnosti).
c) Operačné normy: Riadia konkrétne rozhodnutia v texte, či už na úrovni makroštruktúry (matričné normy) alebo mikroštruktúry, t. j. jazyka a štýlu (textovo-lingvistické normy).
2. Klasifikácia Andrewa Chestermana (podľa Chesterman 2016; interpretované v Schäffner 2010) Chestermanov model sa zameriava na očakávania a profesionálnu prax:
a) Normy očakávania (angl. expectancy norms): Sú to produktové normy. Formujú ich očakávania cieľového publika a slúžia ako základ pre hodnotenie kvality a vhodnosti prekladu.
b) Profesionálne normy (angl. professional norms): Sú to procesné normy, ktoré vychádzajú z praxe profesionálnych prekladateľov. Patria sem:
- Norma zodpovednosti (angl. accountability): etický rozmer, integrita prekladateľa.
- Komunikačná norma (ang. communication): snaha o optimalizáciu komunikácie medzi autorom a cieľovým čitateľom.
-Relačná norma (angl. relation): požiadavka na vhodný vzťah podobnosti medzi východiskovým a cieľovým textom.
Literatúra
Chesterman, Andrew. 2016. Memes of Translation. The spread of ideas in translation theory. Revised edition. Amsterdam; Philadelphia: John Benjamins. ISBN 978-90-272-6738-2.
Meylaerts, Reine. 2008. Translators and (their) norms: Towards a sociological construction of the individual. In Pym, Anthony; Shlesinger, Miriam; Simeoni, Daniel (eds.). Beyond Descriptive Translation Studies: Investigations in homage to Gideon Toury. Amsterdam; Philadephia: John Benjamins. ISBN 978-90-272-1684-7, s. 91-102.
Schäffner, Christina. 2010. Norms of translation. In Gambier, Yves; van Doorslaer, Luc (eds). Handbook of Translation Studies. Volume 1. Amsterdam; Philadelphia: John Benjamins. ISBN 978-90-272-0331-1, s. 235-244.
Toury, Gideon. 2012. Descriptive Translation Studies – and beyond. Revised edition. Amsterdam; Philadephia: John Benjamins. ISBN 978-90-272-7455-5.
Tyšš, Igor. 2015. Semiotika ako základ sociológie prekladu?. In Teplan, Dušan (ed.). Semiotika literatúry. teoretické východiská a súčasné dilemy. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. ISBN 978-80-558-0928-1, s. 95-107.
Vajdová, Libuša. 2007. Teória polysystémov a preklad. In Vajdová, Libuša (ed.). Myslenie o preklade. Bratislava: Kalligram; Ústav svetovej literatúry SAV. ISBN 978-80-8101-006-4, s. 14-39.