Inštitucionalizovaná literatúra pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Institutionalized literature (en-GB)
- Institutionalisierte Literatur (de)
- Littérature institutionnalisée (fr)
Explikácia pojmu
Inštitucionalizovaná literatúra je kategória v analýze interdiskurzov Jürgena Linka. Používa sa v súvislosti s kategóriou elementárnej literatúry. Inštitucionalizovanú literatúru je potrebné vnímať ako jeden zo špeciálnych prípadov, v ktorých určité typy spoločnosti konštituujú vlastný (inter)diskurz za účelom integrácie prvkov poznania. V prvom rade je to neustála spoločenská prax integrácie diskurzu, ktorá vytvára rôznorodý materiál tzv. elementárnej literatúry. Tento materiál chápe Link ako prefabrikát inštitucionalizovanej literatúry moderných spoločností. Inštitucionalizovaná literatúra je suplement podľa Linka hodnotiacej kategórie „umelecká literatúra“. Inštitucionalizovaná literatúra vzniká vtedy, keď je pragmatický rámec praktického diskurzu eliminovaný a nahradený čisto literárnym rámcom, v ktorom nenájdeme žiadnu vlastnú špecifickú materiálnu alebo tematickú podstatu. To, čo je špecificky literárne, spočíva v usúvzťažňovaní, analogizovaní, resp. v metaforických a metonymických postupoch v najširšom zmysle (por. Link, 1983, 30). Najjednoduchším takýmto základným diskurzným rámcom je schéma narácie, ako ju poznáme z gréckych mýtov.[1]
Podstatná je otázka vzťahu inštitucionalizovanej literatúry k elementárnej literatúre. Link tento vzťah vysvetľuje nasledovne: „inštitucionalizovaný literárny diskurz spracúva rôznorodo sa mihajúci súbor elementárno-literárnych parciel tak, že ich oddeľuje od ich rozmanitých diskurzívnych aplikácií a dáva im vlastnú, literárnu koherenciu. Najjednoduchšou možnosťou takejto vlastnej koherencie je rozprávanie. Štruktúra väčšiny kolektívnych symbolov už obsahuje procesuálne a agensové prvky (v prípade balóna napríklad havária a aeronautika), ktoré sa zdajú byť určené na jednoduché prepojenie mýtov (mýtus v zmysle jednoduchého rozprávania sprostredkujúceho základné antagonizmy, ktoré sa môžu donekonečna uplatňovať v čase a spoločnosti)“ (Link 1983, 62).
Literatúra
Link, Jürgen. 1983. Elementare Literatur und generative Diskursanalyse. München: Fink Verlag.
[1] Namiesto tejto schémy narácie môžu ako rámec prehovoru slúžiť iné schémy, v zásade všetky schémy praktických diskurzov.