Biografická identita pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Biographical identity (en-GB)
- Biographische Identität (de)
- Identité biographique (fr)
Explikácia pojmu
Koncepcia biografickej identity je založená na predpoklade štrukturalizácie dispozícií vytvárajúcej kontinuitu konania indivíduí. Bez predpokladu takéhoto kontinuálneho a koherentného pragmatického významového jadra by pojmy identita a biografia v ich previazanosti nedávali zmysel. Biografická identita človeka je komplexný jav predstavujúci schopnosť vytvoriť si ucelenú biografiu a osobný vzťah k sebe samému, udržať si ho v priebehu času a napriek mnohým zmenám, a tak byť schopný viesť život ako osoba, je založená na rôznych charakteristikách.
Biografická identita predstavuje životný príbeh, ktorý si daná osoba môže vedome zapamätať a vyrozprávať ho. Takáto schopnosť je založená na systéme autobiografickej pamäti. Ľudia sa vyznačujú tým, že prvkom svojej biografie pripisujú význam. Schopnosť pripisovať význam je na jednej strane založená na schopnosti vstupovať do reflexívnych vzťahov so sebou samým. Na druhej strane si jej realizácia vyžaduje vnímanie vlastného osobného života ako jednotky a kontinua. Práve táto schopnosť rozlišovať a hodnotiť skúsenosti, vlastnosti, intencie a činy predstavuje jadro biografickej identity.
Základnou myšlienkou je, že indivíduá sa dokážu lokalizovať v biografických príbehoch, ktoré sú štruktúrované v čase a sú schopní rozprávať príbeh o svojej vlastnej minulosti, a tým sú schopné vnímať svoj život v jeho časovom rozmere. Biografická identita sa vytvára, prejavuje a mení prostredníctvom narácie dôležitých životných udalostí. Význam naratívnosti pre konštituovanie a udržiavanie biografickej identity sa najprv analyzuje a spája s otázkou, do akej miery sa spomienky podieľajú na vytváraní naratívnych štruktúr, ktoré zasa predstavujú predpoklad na vytvorenie biografickej identity.
Prostredníctvom analýzy vzťahu medzi personálnou identitou a autobiografickou pamäťou je možné opísať úlohu spomínania pri vytváraní identity osôb, a tým aj lepšie pochopiť účinky určitých foriem straty pamäti.
Ak sa pozrieme na filozofické diskusie, ktoré sa vedú okolo pojmu personálna identita, zistíme, že veľká časť diskusií sa týka tzv. diachrónnej identity osôb. Týka sa to otázky, ako sa identita osoby konštituuje v čase a čo spôsobuje, že sa niekto v neskoršom časovom okamihu vníma ako tá istá osoba, ktorou bol v skoršom časovom okamihu. Takto postavená otázka sa týka predovšetkým formálnych kritérií na prisudzovanie identity v čase.
Ak však chceme prekonať čisto formálne vymedzenia a chceme analyzovať obsahovú súvislosť medzi spomienkami a konštituovaním personálnej identity, začne byť relevantný aspekt biografickej identity, čo umožní presnejšie opísať úlohu spomienok pri jej konštituovaní. Ako mimoriadne užitočné sa ukázalo rozlišovanie medzi explicitnými autobiografickými a implicitnými spomienkami.
Biografická identita osôb je charakterizovaná ako rozmer personálnej identity dotýkajúci sa otázky, čo umožňuje subjektom stať sa konkrétnou osobou a viesť život ako táto konkrétna osoba, t. j. čo im umožňuje rozvíjať a udržiavať vzťah k sebe a disponovať konkrétnym sebaobrazom. Vo výskumnej diskusii je tento pojem etablovaný aj ako „autobiografická identita“ (porovnaj Quante 2002; Quante 2007).
Literatúra
Bernecker, Sven. 2010. Memory: A Philosophical Study. Oxford: Oxford University Press. DOI: https://hal.science/hal-00725109v2
Crone, Katja. 2009. „Konzeptionen personaler Identität und die Bedeutung des autobiographischen Gedächtnisses. In Gehirne und Personen. Beiträge zum 8. Internationalen Kongress der Österreichischen Gesellschaft für Philosophie in Graz, eds. Martina Fürst – Wolfgang Gombocz – Christian Hiebaum, 151 – 165. Frankfurt a. M.: Ontos Verlag.
Jungert, Michael. 2018. „‚Ich habe mich sozusagen selbst verloren‘: Biographische Identität, autobiographisches Gedächtnis und Alzheimer-Demenz.“ Zeitschrift für Praktische Philosophie 5, 1: 133 – 152. DOI:10.22613/zfpp/5.1.6
Kamper, Dietmar. 1980. „Die Auflösung der Ich-Identität. Über einige Konsequenzen des Strukturalismus für die Anthropologie.“ In Austreibung des Geistes aus den Geisteswissenschaften. Programme des Poststrukturalismus, ed. Friedrich Kittler, 79 – 86. Paderborn: Schöningh.
Keupp, Heiner. 1997. „Diskursarena Identität. Lernprozesse in der Identitätsforschung.“ In: Identitätsarbeit heute. Klassische und aktuelle Perspektiven der Identitätsforschung, eds. Heiner Keupp – Renate Höfer, 11 – 39. Frankfurt a. M.: Suhrkamp.
Quante, Michael. 2002. „Personale Autonomie und biographische Identität.“ In Transitorische Identität. Der Prozesscharakter des modernen Selbst, eds. Jürgen Straub – Joachim Renn, 32 – 55. Frankfurt a. M.: Campus.
Quante, Michael. 2007. Person. Berlin: De Gruyter.
Rubin, David C. 1998. „Beginnings of a Theory of Autobiographical Remembering.“ In: Autobiographical Memory. Theoretical and Applied Perspectives, eds. Charles P. Thompson – Douglas J. Herrmann – Darryl Bruce – John D. Read – David G. Payne – Michael P. Toglia, 47 – 67. New York: Psychology Press. DOI: https://doi.org/10.4324/9781315784250
Schacter, Daniel L. 1999. „The Seven Sins of Memory. Insights from Psychology and Cognitive Neuroscience.“ American Psychologist 54, 3: 182 – 203. https://doi.org/10.1037/0003-066X.54.3.182
Schechtman, Marya. 1996. The Constitution of Selves. Ithaca: Cornell University Press.
Schechtman, Marya. 2007. „Stories, Lives, and Basic Survival: A Refinement and Defense of the Narrative View.“ In Narrative and Understanding Persons, ed. Daniel D. Hutto, 155 – 178. Cambridge: Cambridge University Press. DOI: https://doi.org/10.1017/S1358246107000082
Straub, Jürgen. 2000. „Identitätstheorie, empirische Identitätsforschung und die ,postmoderneʻ armchair psychology.“ Zeitschrift für qualitative Bildungs-, Beratungs- und Sozialforschung 1, 1: 167 – 194. https://nbn-resolving.org/urn:nbn:de:0168-ssoar-280752
Straub, Jürgen. 2002. „Personale Identität.“ In Transitorische Identität. Der Prozesscharakter des modernen Selbst, eds. Jürgen Straub – Joachim Renn, 85 – 113. Frankfurt am Main: Campus.