Teória normalizmu pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Normalism theory (en-GB)
- Normalismustheorie (de)
- Théorie du normalisme (fr)
Explikácia pojmu
Nemecký literárny vedec Jürgen Link vo svojej štúdii Versuch über den Normalismus. Wie Normalität produziert wird (Esej o normalizme. Ako sa vytvára normalita) z roku 1997 v nadväznosti na teóriu diskurzov Michela Foucaulta modeluje komplexnú a historicky ukotvenú teóriu normality, do ktorej zahŕňa perspektívu dejín interdiskurzov. Pod normalizmom sa chápe historicky mimoriadne mobilné diskurzívno-operatívne pole, ktoré je výlučne, ale nie komplexne, viazané na modernitu 19. a 20. storočia (Link 1997, 26). Kategóriou normalita sa odvoláva na Foucaulta. Je to nosná kategória diskurzu, teda taká, ktorej eliminácia by spôsobila zrútenie daného diskurzu. Linkovým východiskom je historická špecifickosť kategórie normality, ktorá predstavuje diskurznú udalosť.
Link ukázal, že termíny normalita či normalizácia treba diachrónne obmedziť a reflektovať v moderných spoločnostiach smerom k normálnemu (štatistickému) priemeru. Normalita je v podstate založená na štatistike, výpočte priemerov a samoregulácii subjektov smerom k priemeru (Link 1997: 39). Kategória normality sa preto musí definovať ako zásadne postupná a historicky modifikovateľná kategória. Je to kategória závislá od diskurzu a treba ju odlišovať od normativity. Napriek častému voľnému zamieňaniu pojmov normativita a normalita Link navrhuje stanoviť definične prísne kvalitatívne hranice medzi normatívnou stratégiou (normativitou) a deskriptívnou stratégiou (normalitou). Podľa Linka len takéto rozlíšenie umožňuje diferencovaný prístup k diskurznému fenoménu normality.
Ďalšia pojmová špecifikácia sa týka kategórií normálneho a normatívneho. Rozdiel medzi týmito dvoma kategóriami definuje Link nasledovne: „Normálnosť ako sociálne pôsobiaca kategória nie je jednoducho totožná s platnosťou normy alebo s rešpektovaním normy, ani s normatívnosťou alebo stanovením normy. Medzi právnou „normou“ a priemyselnou normou je kultúrna priepasť, ktorá je jedným z predpokladov „normalizácie“. ( ... ) Ak by sme mali byť takí, ako sú iní, nie je to kvôli nejakej určenej norme, t. j. kvôli nejakej opozícii, dokonca ani kvôli tomu, čo predpisuje ústavný zákon (ktorý, ako je známe, niekedy stojí v ceste normalite). Pokiaľ niečo také ako normatívnosť vôbec existuje, zrejme by nešlo len o normatívnosť faktického, ale väčšmi o hromadnú anticipáciu potenciálne faktického konsenzu. Príslušný imperatív by potom musel znieť: Považujte za normálne to, čo by za normálne mohli považovať iní. A tento imperatív by platil „nad rámec“ explicitne stanovených noriem“ (Link 1997: 16).
„Normy“ ako aj „normativita“ sú preskriptívne kategórie stanovené zvonku. Odchýlky bývajú sankcionované. Normativita má právny význam. Naproti tomu normalita je deskriptívna kategória a orientuje sa na štatistické priemery. Tie otvárajú flexibilný priestor a ponúkajú orientáciu pre individuálne správanie prostredníctvom porovnania s inými subjektami.
Link rozlišuje medzi protonormalizmom a flexibilným normalizmom. Ide o dve zásadne odlišné normalizačné stratégie. Protonormalistická stratégia súvisí s rigidnými, úzko vymedzenými a inštitucionalizovanými dichotómnymi hranicami normality. Sú úzko späté s normativitou. Stratégia flexibilného normalizmu sa zameriava na dynamizáciu a priepustnosť hraníc a pozná široké prechodné zóny smerom k abnormalite. Vyznačuje sa integráciou inakosti a úsilím o rozšírenie spektra normality. Link uvádza: „Protonormalizmus stanovuje svoje normy ex ante a je pripravený ich represívne vnucovať jednotlivcom, [...] flexibilný normalizmus vypočítava normy ex post zo štatistických prieskumov a ponecháva na jednotlivcoch, aby sami upravili svoje správanie na základe svojich znalostí štatistiky“ (Link 1997, 92).
Teória normalizmu Jürgena Linka smeruje k explicitnej reflexii normálneho a dáva interdiskurznému komplexu normality a normalizmu teoreticky ukotvené a špecificky historické kontúry. Normalita je podľa Linka založená na štatistickom vyjadrení a je fenoménom modernity.
Normalita nie je totožná s normovanosťou. Normalita je založená na štatistike a je to veľmi dynamická a historicky premenlivá kategória. Normalita je konštruktívny fenomén. Špeciálne diskurzy vedných disciplín konštruujú tzv. sektorové normality. Naproti tomu všeobecné normality sú generované interdiskurzmi.
Literatúra
Bühler, Patrick, Forster, Edgar, Neumann, Sascha, Schröder, Sabrina, Wrana, Daniel (eds.). 2015. Normalisierungen. Halle-Wittenberg: Martin-Luther-Universität. DOI: 10.25656/01:11330
Link. Jürgen. 1995. „Diskurstheorie.“ In Historisch-kritisches Wörterbuch des Marxismus. Bd.2, ed. Wolfgang-Fritz Haug, 744–748. Hamburg: Argument Verlag.
Link, Jürgen. 1997. Versuch über den Normalismus. Wie Normalität produziert wird. Opladen – Wiesbaden: Westdeutscher Verlag.
Link, Jürgen. 1998. „Von der »Macht« der Norm zum »flexiblen Normalismus«.“ In Zeitgenössische französische Denker: eine Bilanz, ed. Jurt, Joseph, 251–268. Freiburg – Breisgau: Rombach.
Link, Jürgen. 1999a. „Wie das Kügelchen fällt und das Auto rollt. Zum Anteil des Normalismus an der Identitätsproblematik in der Moderne.“ In: Identität und Moderne, eds. Herbert Willems, Alois Hahn, 164–179. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Link, Jürgen. 1999b. „'Normativ' oder 'Normal'? Diskursgeschichtliches zur Sonderstellung der Industrienorm im Normalismus, mit einem Blick auf Walter Cannon.“ In Normalität und Abweichung: Studien zur Theorie und Geschichte der Normalisierungsgesellschaft, eds. Werner Sohn, Herbert Mehrtens, 30–44. Opladen – Wiesbaden: Westdeutscher Verlag.
Link, Jürgen. 1999c. „Diskursive Ereignisse. Diskurse. Interdiskurse: Sieben Thesen zur Operativität der Diskursanalyse, am Beispiel des Normalismus.“ In Das Wuchern der Diskurse: Perspektiven der Diskursanalyse Foucaults, eds. Bublitz u.a., 148–161. Frankfurt am Main/New York: campus.
Link, Jürgen. 2001. „Aspekte der Normalisierung von Subjekten.“ In Infografiken, Medien, Normalisierung. Zur Kartographie politisch-sozialer Landschaften, eds. Ute Gerhard, Jürgen Link, Ernst Schulte-Holtey, 77–92. Heidelberg: Synchron.
Link, Jürgen. 2003a. „Normativität versus Normalität: Kulturelle Aspekte des guten Gewissens im Streit um die Gentechnik.“ In Biopolitik und Rassismus, ed. Martin Stingelin, 184–205. Frankfurt/Main: Suhrkamp.
Link, Jürgen (ed.). 2003b. Normalität im Diskursnetz soziologischer Begriffe. Heidelberg: Synchron.
Jürgen Link. 2006a. „Zum Anteil des Normalismus an der Problematik von Selbstbestimmung und Eigenverantwortung in der Biomedizin. Zehn Thesen.“ In Pflege& Gesellschaft 11. roč., č. 4.
Link, Jürgen. 2006b. Versuch über den Normalismus. Wie Normalität produziert wird. 3., erweiterte Auflage. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht. [1996]
Link, Jürgen. 2009. Versuch über den Normalismus. Wie Normalität produziert wird, 4., ergänzte, überarbeitete und neu gestaltete Auflage. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht. [1996]
Link, Jürgen. 2013. Normale Krisen? Normalismus und die Krise der Gegenwart. Göttingen: Konstanz University Press.
Link, Jürgen. 2014. „Normalisierung zwischen Spontaneität und Adjustierung. Mit einem Blick auf die „demografische Krise.“ In Schemata und Praktiken, eds. Tobias Conradi, Gisela Ecker, Norbert Otto Eke u.a., 65–82. Paderborn: Fink. (Schriftenreihe des Graduiertenkollegs "Automatismen" 5) DOI: https://doi.org/10.25969/mediarep/4006
Link, Jürgen. 2018. Normalismus und Antagonismus in der Postmoderne. Krise, New Normal, Populismus. Göttingen: Vandenhoeck & Rupprecht.
Link. Heer. Ursula. 1999. „'Alterationen der Persönlichkeit' und die Frage nach dem 'Normalzustand'. Fallgeschichten aus Psychiatrie und Experimenteller Psychologie 1875–1900.“ In Normalität und Abweichung: Studien zur Theorie und Geschichte der Normalisierungsgesellschaft, eds. Werner Sohn, Herbert Mehrtens, 161–182. Opladen – Wiesbaden: Westdeutscher Verlag.
Parr, Rolf, Thiele, Matthias. 2005. Link(s). Eine Bibliographie zu den Konzepten „Interdiskurs“, „Kollektivsymbolik“ und „Normalismus“ sowie einigen weiteren Fluchtlinien. Jürgen Link zum 65. Geburtstag. Heidelberg: Synchron.