Recepcia pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Reception (en-GB)
- Rezeption (de)
- Réception (fr)
Explikácia pojmu
Pojem „recepcia“ vo všeobecnosti znamená prijímanie či spracovanie. V literárnej vede zahŕňa „recepcia“ rôzne formy transferu, sprostredkovania a prijímania literárnych diel. V literárnej vede sa tento termín používa najmä v súvislosti s rozvojom recepčnej estetiky alebo recepčnej teórie od konca 60. rokov 20. storočia. Tento termín sa vzťahuje na procesy prebiehajúce medzi textom a čitateľom, na ich vzájomnú interakciu. Odkazuje na aktualizáciu a ďalšie spracovanie textov vo vedomí čitateľa alebo na artikuláciu týchto procesov v dokumentoch, ako sú recenzie, alebo vo formách produktívnej recepcie, ktorá sa ďalej rozvíja v kontexte intertextuality.
Recepcia zahŕňa tak konštituovanie významu diela, ako aj vytváranie potenciálnych významových aspektov v texte. Tento termín je spojený aj s otázkou primeranosti takýchto aktualizácií. Výskum recepcie sa zameriava na pravidlá, ktoré tento proces riadia.
Z terminologického hľadiska je potrebné rozlišovať recepciu od tzv. konkretizácie, ďalšieho fenomenologického konceptu recepčnej estetiky ako korelátu vedomia textových štruktúr. Odlišuje sa aj od pôsobenia, pokiaľ sa analýza zameriava na štruktúry riadenia recepcie v samotnom texte. Daný výskum v rámci dejín estetického pôsobenia sa sústreďuje na potenciálny účinok textu.
Recepcia je vždy spojená s horizontom očakávania čitateľa, so systémom životných okolností a historických skúseností, na pozadí ktorých je text prijímaný. Špecifiká horizontu očakávania zodpovedajú špecifikám produkcie významov textu konštituovaných v jeho aktuálnej recepcii.
Koncepcia recepcie v literárnej vede je založená na recepčnej teórii resp. recepčnej estetike. Prepája otázky teórie textu s otázkami teórie funkcie a pôsobenia. Dejiny recepcie skúmaju postupnú aktualizáciu a rozvoj pôvodne potenciálnych významov textu a rekonštruuje procesy literárneho vývoja ako sériu recepčných procesov.
Problematickosť používania konceptu recepcie v literárnej vede, ktorá sa ustálila od roku 1970, vyplýva z napätia medzi estetikou pôsobenia a empirickou recepciou. Na jednej strane sa fenomenologický a štrukturalistický koncept recepcie uberá smerom k rozpracovaniu predpokladanej štruktúry pôsobenia v samotnom texte, ktorá by zároveň predstavovala kritérium na hodnotenie historicky daných recepcií.
Na druhej strane existuje hermeneuticky motivovaný koncept recepcie, ktorý sa približuje ku skúmaniu empirických recepčných aktov a ktorý upúšťa od kritérií hodnotenia recepčných výkonov odvodených od danej štruktúry textu.
V 70. rokoch 20. storočia si Konstanzská škola recepčnej estetiky, vychádzajúc z fenomenologického učenia Romana Ingardena, osvojila pojem „konkretizácia“. Ústredným bodom tohto terminologického posunu je myšlienka, vychádzajúca z Husserlovej koncepcie životného sveta a v dialógu s Gadamerovou hermeneutikou, že vnímanie umeleckých diel nezávisí len od diela samotného, ale že historickosť procesu porozumenia, a s tým spojená situácia recipienta, čiže jeho skúsenostný horizont, zohrávajú eminentnú úlohu. Medzi dielom a recipientom teda vzniká špecifický komunikačný vzťah. Na rozdiel od bežnej komunikácie text a čitateľ nie sú vo vzájomnom vzťahu ako „vysielateľ“ a „príjemca“, ale sú v „asymetrickom“ vzťahu (porov. Grimm 1975, 39), t. zn. text a recipient sú na rôznych časových úrovniach. Daná komunikácia prebieha tak, že sa najprv musí vytvoriť komunikačná situácia a dispozícia. Literárny text je recepčná báza, ktorej konkrétne objektívne charakteristiky určujú čitateľovu aktivitu, a tým aj obmedzujú jeho slobodu pri narábaní s ním. Literárny text má podľa Wolfganga Isera apelatívnu štruktúru, ktorá nie je totožná s autorovým zámerom, ale možno ju v priebehu interpretácie dať do súvislosti s ním. Táto apelatívna štruktúra zodpovedá dispozíciám čitateľa, ktoré možno chápať ako štruktúru záujmov.
Hoci výskum recepcie v duchu Konstanzskej školy už nemôže konkurovať súčasným literárnym teóriám, predsa v humanitných vedách predstavuje paradigmu, ktorá otvára obzor pre nové oblasti literárnovednej práce, najmä v spolupráci s inými metodologickými prístupmi. Metodologické základy výskumu recepcie položila recepčná estetika Konstanzskej školy s jej najvýznamnejšími predstaviteľmi W. Iserom a H. R. Jaußom. Avšak úvahy o vzťahu medzi literárnym dielom a jeho recipientom nájdeme aj vo francúzskej literárnej sociológii. V 50. rokoch 20. storočia Michael Riffaterre rozvíjal štylisticky orientovaný výskum recepcie. Riffaterre vypracoval teóriu, ktorá sa zaoberá vzťahom medzi štýlom a recepciou.
Literatúra
Grimm, Gunter. E. 1975. „Einführung in die Rezeptionsforschung.“ In Literatur und Leser. Theorien und Modelle zur Rezeption literarischer Werke, 11–84. Stuttgart: Reclam.
Groeben, Norbert – Jürgen Landwehr. 1991. „Empirische Literaturpsychologie (1980–1990) und die Sozialgeschichte der Literatur. Ein problemstrukturierender Überblick.“ IASL 16: 143–235.
Groeben, Norbert. [1977] 1980. Rezeptionsforschung als empirische Literaturwissenschaft. Paradigma- durch Methodendiskussion an Untersuchungsbeispielen. Tübingen: Gunter Narr Verlag.
Heuermann, Hartmut – Peter Hühn – Brigitte Röttger. 1982. Literatur und Didaktik: Band 2: Werkstruktur und Rezeptionsverhalten. Empirische Untersuchungen über den Zusammenhang von Text-, Leser und Kontextmerkmalen. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht.
Hoogeveen, Jos. 1978. Funktionalistische Rezeptionstheorie: Eine Auseinandersetzung mit Rezeptionsästhetischen Positionen in der Literaturwissenschaft. Leiden: Universitaire Pers.
Ingarden, Robert. [1931] 1972. Das literarische Kunstwerk. 4. Aufl. Tübingen: Niemeyer.
Iser, Wolfgang. 1976. Der Akt des Lesens. Theorie ästhetischer Wirkung. München: Fink.
Iser, Wolfgang. 1970. Die Appellstruktur der Texte, Unbestimmtheit als Wirkungsbedingung literarischer Prosa, Konstanz: Konstanzer Universitätsreden 28.
Jauß, Hans Robert. 1982. Ästhetische Erfahrung und literarische Hermeneutik, Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Jauß, Hans Robert. 1987. Die Theorie der Rezeption – Rückschau auf ihre unerkannte Vorgeschichte Konstanz: Konstanzer Universitätsreden 166.
Jauß, Hans Robert. 1970. Literaturgeschichte als Provokation, Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Strasen, Sven. 2008. Rezeptionstheorien: literatur-, sprach- und kulturwissenschaftliche Ansätze und kulturelle Modelle, Trier: WVT Wissenschaftlicher Verlag Trier.
Warning, Rainer. 1975. Rezeptionsästhetik. Theorie und Praxis, München: W. Fink.