Pragmatická literárna veda pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Pragmatic literary criticism (en-GB)
- Pragmatische Literaturwissenschaft (de)
- Études littéraires pragmatiques (fr)
Explikácia pojmu
Pragmatická literárna veda analyzuje produkciu a recepciu literatúry s ohľadom na jej komunikačné funkcie v konkrétnych sociálnych a kultúrnych kontextoch a zároveň zdôrazňuje kontinuitu literatúry a života. Pri narábaní s literatúrou vznikajú nové skúsenosti, ktoré však nie sú oddelené od iných, každodenných oblastí života, ale vyvíjajú sa spolu s nimi kontinuálne.
Kľúčovým konceptom je tu pragmatika. Na rozdiel od syntaxe a sémantiky sa pragmatika vzťahuje na úroveň jazyka, na ktorej sa dá sledovať poznanie a konanie účastníkov komunikácie. Pod pojmom pragmatika sa zvyčajne rozumejú informácie o komunikačnej situácii a o účastníkoch komunikácie, o ich intenciách, presvedčeniach, o ich znalostnej báze a pod. Zároveň pragmatika spochybňuje lineárny kauzálny vzťah medzi subjektom, ktorý rozpoznáva a skutočnosťou, o ktorej sa rozpráva. Poznávací vzťah medzi poznávajúcim subjektom a poznávanou skutočnosťou sa logicky transformuje na komunikačný vzťah medzi subjektmi. To, čo sa poznáva a rozoznáva, sa konštituuje v intersubjektívnom priestore jazyka (čomu zodpovedá koncepcia jazykových hier (Sprachspiele) Ludwiga Wittgensteina). Svet sa pre nás stáva reálnym len v rámci príslušných jazykových hier. Realita preto nie je niečím, čo by pre nás existovalo nezávisle od jazykových hier. Na základe tohto poznania sa nepýtame aká je podstata javu pomenovaného nejakým slovom, ale v zmysle pragmatiky sa pýtame, ako sa toto dané slovo používa v praktickom kontexte. Vo Filozofických analýzach (Philosophische Untersuchungen, 1953) Wittgenstein píše: „Význam slova je jeho používanie v jazyku“ (Wittgenstein 1979, 43).[1] Predmetom skúmania sa stávajú určité jazykové javy, pri ktorých povedať niečo znamená niečo urobiť.
V literárnej vede sa objavujú odkazy na takýto epistemologický pragmatizmus, ktorý sa pokúša rekonštruovať komunikačnú interakciu medzi textom a čitateľom okrem iného v rámci estetiky recepcie (Hans Robert Jauß, Wolfgang Iser), ktorá tento vzťah chápe ako komunikačný vzťah. Pre definíciu podstaty literatúry bol recipient dlhý čas bezvýznamný. V oblasti pragmatickej literárnej vedy tak dochádza k niečomu, čo Wittgenstein priniesol do oblasti filozofie, keď spochybnil otázky podstaty a nahradil ich otázkami funkcie. Pragmatické literárna veda literárne dielo nedefinuje v jeho samotnej podstate, teda ako izolovanú entitu, ale ako prvok komunikačného procesu, v ktorom zohráva určitú úlohu. Pragmatické literárna veda pojem literatúry nedefinuje s ohľadom na špecifické vlastnosti textu, ale s ohľadom na funkcie, komunikačné a situačné kontexty alebo textové konfigurácie, v ktorých sa texty používajú. Kontexty hrajú signifikantnú úlohu do tej miery, do akej skutočne vstupujú do literárnej komunikácie, resp. do akej ho možno predpokladať na strane účastníka danej komunikácie (Jannidis – Lauer – Winko 2009). Na vedeckú rekonštrukciu komunikačne relevantných kontextov teda nie je potrebné poznať komplexné špecifické predpoklady účastníkov komunikácie, treba však poznať vzájomné relevantné predpoklady o ich spoločnom kontexte (Sasse 1978).
Literatúra
Basseler, Michael. 2010. Literatur – Erfahrung – Lebenswissen: Perspektiven einer pragmatischen Literaturwissenschaft. In: Literaturwissenschaft als Lebenswissenschaft. Programm – Projekte – Perspektiven. Eds. Wolfgang Asholt – Ottmar Ette, 205–222. Tübingen: Narr-Verlag.
Jannidis, Fotis – Gerhard Lauer – Simone Winko. 2009 Radikal historisiert: Für einen pragmatischen Literaturbegriff. In: Grenzen der Literatur. Eds. Fotis Jannidis, Gerhard Lauer, Simone Winko, 3–37. Berlin, New York: De Gruyter.
Sasse, Günter. 1978. „Das Kommunikative Handeln des Rezipienten. Zum Problem einer pragmatischen Literaturwissenschaft.“ In: Handeln, Sprechen und Erkennen. Zur Theorie und Praxis der Pragmatik. Eds. Günter Sasse, Horst Turk, 101–139. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht.
Turk, Horst. 1978. „Pragmatismus und Pragmatik. Zur handlungstheoretischen Interpretation einer dramatischen Szene.“ In: Handeln, Sprechen und Erkennen. Zur Theorie und Praxis der Pragmatik. Eds. Günter Sasse, Horst Turk, 140–194. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht.
Wittgenstein, Ludwig. 1960. Schriften 1: Tractatus logico-philosophicus. Tagebücher 1914–1916. Philosophische Untersuchungen. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Wittgenstein, Ludwig. 1979. Filozofické skúmania. Bratislava: Pravda.
[1] „Die Bedeutung eines Wortes ist sein Gebrauch in der Sprache.“ (§43) (Wittgenstein 1960, 311)