Ženská literatúra pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Explikácia pojmu
Pojem ženská literatúra má viacero významov podľa kontextu, v akom sa používa: môže označovať diela, ktorých autorkami sú ženy; diela, ktoré píšu autorky či autori pre ženy ako cieľovú skupinu; diela, ktorých témy sa týkajú predovšetkým života žien; prípadne kategóriu, podľa ktorej sú zoskupené publikácie v knižnici alebo kníhkupectve. Vzhľadom na ambivalenciu obsiahnutú v tomto pojme sa v rôznych kontextoch používajú rozmanité označenia aj v prípade autorstva žien, ako napríklad literatúra písaná ženami, literatúra žien autoriek, písanie žien[1] a pod.
Označenie ženská literatúra je spravidla príznakové. Nie je literárnovedne či literárnosociologicky neutrálne, pretože nemá pojmový náprotivok vymedzený na základe binárneho chápania pohlavia (t. j. ženy a muži), teda neexistuje vymedzenie „mužská“ literatúra v porovnateľnom rozsahu, a spravidla obsahuje hodnotenie (napr. negatívne v kontexte okrajovej pozície schematických žánrových románov v literatúre a pozitívne v kontexte feministického hnutia či feministickej literárnej vedy; tu aj ako „feministická literatúra“). Jeho používanie pre diela, ktorých autorkami boli ženy, siaha do začiatku 18. storočia. Používanie prechádza viacerými premenami najmä pod mimoliterárnym vplyvom meniaceho sa postavenia žien v spoločnosti.
Výrazným príkladom aktualizačného prepólovania pojmu s pôvodne znevažujúcim, obmedzujúcim príznakom je v európskom kontexte o. i. situácia v nemecky písanej literatúre sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia v prostredí druhej vlny ženského hnutia v Západnom Nemecku.
Jedna z hlavných protagonistiek feministickej literárnej vedy v nemecky hovoriacich krajinách, literárna vedkyňa Sigrid Weigel, predstavuje v knihe Hlas Medúzy (1987) „Frauenliteratur“ (ženskú literatúru) ako aktuálny fenomén súvisiaci s druhou vlnou ženského hnutia – ako „diskurzívnu udalosť“. Tento diskurz ženskej literatúry vznikal v polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia a stal sa dôležitou súčasťou sebauvedomovacích feministických aktivít. Podľa Weigel zavedenie pojmu ženská literatúra „znamenalo tak zlom voči existujúcej literárnej praxi, ako aj ďalekosiahle dôsledky pre spisovateľskú prax žien a čítanie ich textov“, preto v jej knihe ide „o historický opis (1) situácie, z ktorej vzišla ženská literatúra ako nedostatok a program, a opis (2) literatúry písanej ženami počas tejto situácie a od zavedenia pojmu ‚ženská literatúra‘, pričom súčasnú literatúru písanú ženami nechápem ako jednotu alebo kontinuálny vývoj, ale vnímam jej texty ako sériu diskontinuálnych praktík, ktoré sa prelínajú a niekedy dotýkajú s inými vývojovými pohybmi literárneho diskurzu, no ktoré sa vzájomne aj ignorujú alebo vylučujú.“ ([1987]1989, 15)
Ani parciálne a dočasné prepólovanie významu pojmu však neodstránilo ambivalentné napätie, ktoré ho v minulosti sprevádzalo a dodnes sprevádza. Najmä v deväťdesiatych rokoch podliehal pojem opäť kritike: „ženská literatúra bola redukovaná na tematizovanie ženskej identity [...] čítanie sa koncentrovalo na jeden aspekt a všetko ostatné unikalo pozornosti. A tak pojem ženská literatúra, ktorý na začiatku mnohé otvoril, slúžil hermetickému uzavretiu, t. j. stával sa skôr kontraproduktívnym.“ (Weigel [1994]; Bronfen – Kochli – Müller – Praesent – Weigel 1995, 20 – 21)
Ku kritike porovnaj napríklad aj Renate Hof (1995, 123 – 130, 164 – 165), ktorá explicitne odmieta niekedy, najmä v anglofónnom prostredí, používaný pojem feministická literatúra (143).
Literatúra
Bronfen, Elisabeth – Yvonne-Denise Köchli – Nicole Müller – Angela Praesent – Sigrid Weigel. 1995. „Ženská literatúra – geto, alebo šanca?“ Prel. Elena Szolgayová. Aspekt 1: 20 – 23.
Cviková, Jana. 2014. Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV – ASPEKT.
Hof, Renate. 1995. „Die Entwicklung der Gender Studies.“ In Genus. Zur Geschlechterdifferenz in den Kulturwissenschaften, eds. Hadumod Bußmann – Renate Hof. Stuttgart: Kröner.
Morrisová, Pam. 2000. Literatura a feminismus. Prel. Marian Siedloczek – Renata Kamenická. Brno: Host.
Weigel, Sigrid. [1987] 1989. Die Stimme der Medusa. Schreibweisen in der Gegenwartsliteratur von Frauen. Reinbek bei Hamburg: Rowohlt Taschenbuch Verlag.
Woolf, Virginia. 2000. Vlastná izba. Prel. Pavel Vilikovský. Bratislava: Kalligram.
[1] Tu nie vo význame écriture feminine.