Tradícia pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Tradition (en-GB)
- Tradition (de)
- Tradition (fr)
Explikácia pojmu
Tradícia ako jedna z dôležitých súčastí literárnej komunikácie i metakomunikácie ovplyvňuje tak pôvodný, ako aj prekladový text. Pre prekladateľa je dôležité byť oboznámený s tradíciou prekladania do cieľového jazyka, s konvenciami a úzom, na ktoré môže nadväzovať afirmatívne alebo polemicky. Niektorí teoretici (napr. Ján Zambor) zastávajú názor, že prekladateľ by mal byť povinný oboznámiť sa so všetkými jestvujúcimi prekladmi daného diela do daného jazyka, prípadne do jazykov, v ktorých je schopný ho čítať. Preklad zároveň súčasťou dejín národnej literatúry, hoci – ako upozorňuje Popovič (1983, 250) – sa preklad pri koncipovaní týchto dejín pokladá len za „prívesok“ literárnohistorického diania, a preto sa o preklade hovorí „len na konci“ príslušnej literárnohistorickej kapitoly.
Z literárnohistorického hľadiska sa tradícia slovenského prekladu začína v prvej fáze národného obrodenia na prelome 18. a 19 st. a súvisí s pokusom Antona Bernoláka o uzákonenie spisovného jazyka na základe kultúrnej západoslovenčiny. Na tento čin nadviazal svojimi prekladateľskými aktivitami Ján Hollý, zvlášť svojimi prekladmi Vergília. K nemu treba pridať Bohuslava Tablica a jeho antológiu Anglické múzy v česko-slovenském oděvu, ktorá vyšla v preklade do češtiny, jazyku používanom v evanjelickom kultúrnom okruhu. Veľkým impulzom prekladateľskej činnosti bolo Štúrovo uzákonenie spisovnej slovenčiny na základe kultúrnej stredoslovenčiny v r. 1843, čo umožnilo rozvoj prekladovej tvorby od čias romantizmu až po dnešok, keď ju v našej kultúre možno chápať ako rovnocennú súčasť pôvodnej tvorby, ba v počte vydaných publikácii ju značne prevyšuje.
Tradícia v preklade sa dá vnímať aj ako súbor stratégií, metód a postupov, ktoré už prekladatelia v minulosti použili. Levý (1963, 66) upozorňuje, že na rozdiel od tvorivého činu pôvodného umelca je reprodukcia opakovaná činnosť, preto sa pri väčších dielach, ktoré sa prekladajú častejšie, vytvorí interpretačná tradícia. Preto aj „každý další interpret navazuje na dílo interpretů předchozích, poučuje se na jejich zkušenostech, případně podléhá jejich omylům“.
Palkovičová (2015, 101) na konkrétnom príklade ukazuje, „ako sa pri každom hľadaní adekvátneho riešenia, ktoré je ustavičným rozhodovaním, uplatňuje nielen prekladateľova znalosť jazyka (jazykov) a celkového kontextu diela, ale aj isté ‚očakávania‘ čitateľa, vnímajúceho preložený text na základe vlastnej skúsenosti a domácej literárnej tradície“.
Dobrým príkladom zohľadnenia domácej literárnej tradície v preklade je anglický preklad Hviezdoslavových Krvavých sonetov, ktorý v r. 2018 vydal John Minahane. Hviezdoslav v origináli uplatnil taliansky (petrarkovský) typ sonetu so schémou 4 – 4 – 3 – 3. Minahane pri zohľadnení sonetovej tradície v anglickej literatúre s výnimkou úvodného a záverečného sonetu všetky ostatné preložil anglickým (shakespearovským) typom so schémou 4 – 4 – 4 – 2.
Spomenúť možno aj francúzsku tradíciu prekladať cudziu poéziu prózou, čoho príkladom je Chateaubriandov preklad Miltonovho Strateného raja alebo Baudelairov preklad Poeovho Havrana. Nida (in Venuti 2010, 127) uvádza, že v západoeurópskej tradícii nie je zvyk rozprávať príbehy veršovanou formou. Veršované homérske eposy v angličtine sa zvyčajne zdajú zastarané a zvláštne, preto sa za vhodnejšiu formu na tento účel pokladá próza. V slovenskej prekladateľskej tradícii, naopak, panuje zásada veršované diela prekladať veršom, preto preklad homérskych eposov i všetky slovenské preklady Havrana majú napospol veršovanú formu.
Literatúra
Hviezdoslav, Pavol Országh. 2018. The Bloody Sonnets. Preložil John Minahane. Bratislava: Literárne informačné centrum.
Popovič, Anton. 1975. Teória umeleckého prekladu. Bratislava: Tatran.
Popovič, Anton, ed. 1983. Originál – preklad, interpretačná terminológia. Bratislava: Tatran.
Vajdová, Libuša. 1999. Recepčná tradícia a preklad. In: Chiméra prekladania 1. Bratislava: Veda.
Levý, Jiří. 1963. Umění překladu. Praha: Československý spisovatel.
Nida, Eugene : Principles of Correspondence. In: Venuti, Lawrence. 2010. The Translation Studies Reader, 126 – 140. New York: Routledge.
Palkovičová, Eva. 2015. Úvod do štúdia umeleckého prekladu (pre hispanistov). Bratislava: Univerzita Komenského.
Pym, Anthony. 2010. Translation Theories. New York: Routledge.
Reiss, Katharina – Vermeer, Hans J. 2014. Towards a General Theory of Translational Action. Skopos Theory Explained. Transl. by Christane Nord. New York: Routledge.
Routledge Encyclopedia of Translation Studies. 1998. Mona Baker, ed. New York: Routledge.
Venuti, Lawrence. 2010: The Translation Studies Reader. New York: Routledge.