Substitúcia pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Substitution, replacement (en-GB)
- Ersatz (de)
- Substitution (fr)
Explikácia pojmu
Substitúcia je prekladateľský postup, ktorý sa uplatňuje v prípade, ak v cieľovom jazyku príslušný prvok textu nie je k dispozícii alebo má inú funkciu ako vo východiskovom. Z gramatického hľadiska ide o náhradu slova, slovného spojenia alebo vety, a tematickej rovine substitúcia zasahuje predovšetkým nepreložiteľné javy individuálnej alebo zvláštnej povahy, odrážajúce špecifiká pôvodného jazyka a kultúry, napr. mená, reálie, miery a váhy, pozdravy, prezývky, formuly spoločenského styku, idiómy, príslovia, porekadlá a pod. Vilikovský uvádza, „že kritériom ekvivalencie je zhodnosť funkcie oboch prvkov, pričom jazyková zložka výrazu sa spravidla považuje za sekundárnu. Ekvivalencia sa teda dosahuje pragmaticky, na základe situačnej a kontextovej analógie“ (Vilikovský 1984, 24).
„Substituovanie známejších a významovo i štýlovo priezračnejších prvkov za príslušné prvky originálu umožňuje lepšie pochopiť obsahovú štruktúru textu. Z toho vyplýva, že sa tento prostriedok vo zvýšenej miere využíva práve tam, kde záleží na bezprostrednom pochopení textu (najčastejšie pri prekladoch určených na vnímanie sluchom), alebo kde sa prekladateľ chce vyhnúť poznámkam či vysvetlivkám“ (Vilikovský 1984, 125).
Pri preklade poézie niekedy dochádza k substitúcii veršového systému (napr. sylabotonického za časomerný) alebo konkrétneho metrického pôdorysu (napr. jambického za trochejský), môže teda zasahovať aj prozodickú rovinu básne.
Na uplatnenie substitúcie máva niekedy vplyv aj tradícia prijímajúcej literatúry a kultúry, napr. pri prekladoch do češtiny sa v oveľa výraznejšej miere uplatňuje tradícia substituovať krstné mená za domáce ekvivalenty (napr. Fridrich za Bedřich) ako v prekladoch do slovenčiny.
Špecifickým druhom substitúcie je tzv. čiastočná substitúcia, keď substitučný postup zasiahne len časť substituovaného prvku. Príkladom je hlavná postava hry Nikolaja Vasilieviča Gogoľa Revízor, ktorej priezvisko v ruštine znie Хлестаков a spĺňa požiadavku tzv. významového alebo hovoriaceho mena. V slovenskom preklade tejto hry z r. 1989 sa prekladateľka Dana Lehutová navzdory dovtedajšej tradícii prekladať meno postavy transliteračne ako Chlestakov rozhodla pre čiastočnú substitúciu Chvastakov najmä preto, že sloveso „хлестать“ v ruštine znamená „chvastať sa“, pričom preklad Chlestakov môže v slovenčine nadobúdať nežiaduce konotácie smetom k nadmernému pitiu.
Substitučné postupy sa v preklade uplatňujú najmä pri naturalizácii, keď sa cudzie prvky textu nahrádzajú domácimi.
Literatúra
Gogoľ, Nikolaj Vasilievič. 1989. Ženba / Revízor / Mŕtve duše. Preložili Daniela Lehutová Ján Štrasser. Bratislava: Tatran.
Popovič, Anton. 1975. Teória umeleckého prekladu. Bratislava: Tatran.
Popovič, Anton, ed. 1983. Originál – preklad, interpretačná terminológia. Bratislava: Tatran.
Vilikovský, Ján. 1984. Preklad ako tvorba. Bratislava: Slovenský spisovateľ.