Naturalizácia pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Domestification (en-GB)
- Naturalisierung (de)
- Naturalisation (fr)
Explikácia pojmu
Naturalizácia je prekladateľská metóda, pri ktorej sa cudzie prvky textu nahrádzajú v preklade domácimi. Je výsledkom tzv. medzikultúrneho faktoru, ktorý vzniká tým, že prekladom sa dostávajú do kontaktu dve rozličné kultúry s odlišnými tradíciami. Hochel (1990, 43) ju spolu s modernizáciou zaraďuje medzi tzv. nahradzujúce metódy v preklade. Podľa Popoviča (1975, 197) vzájomný vzťah dvoch kultúr „treba pri prekladaní riešiť na rovine konotácie, a nie denotácie“. Jej cieľom je väčšia zrozumiteľnosť prekladu pre čitateľa tam, kde by mu prvky priveľmi viazané na východiskovú kultúru mohli spôsobiť interpretačné problémy (napr. idiomatika alebo kultúrne viazané odkazy). To však platí aj naopak: prvky priveľmi viazané na domácu kultúru by v preklade textu z cudzieho prostredia mohli pôsobiť rušivo (napr. v slovenčine írečité výrazy ako krpce alebo žinčica).
Naturalizácia v preklade môže mať široký rozptyl – od úrovne slova (napr. tzv. hovoriace mená) môže siahať až po úroveň textu ako celku. Za naturalizujúci možno pokladať taký preklad, pri ktorom domáce prvky prevažujú nad cudzími alebo v ňom majú významnú funkciu.
Uplatnenie naturalizácie v preklade závisí od viacerých faktorov, ako je odhadovaný modelový typ čitateľa prekladu, charakter východiskového textu (v opozícii vážne – komické) alebo funkcia prekladu cieľovej kultúre. Je zrejmé, že prekladatelia Danteho Božskej komédie Viliam Turčány a Jozef Felix rátali s tým, že jej čitateľ nebude vedieť dešifrovať významy vlastných mien diablov, ktorí sa nachádzajú v ôsmom kruhu pekla, preto ich nahradili slovenskými ekvivalentmi (napr. Zlochvost – v orig. Malacoda). Podľa Vilikovského (1984, 135) „[v] kultúrne významných prozaických textoch – najmä ak ide o vážne diela realistického charakteru – sa spravidla ponechávajú pôvodné formy mien: predovšetkým sa prekladateľ vyhýba miešaniu foriem pôvodných a preložených“. Inak to býva pri preklade diel komického charakteru, kde sa naturalizácia môže preniesť z jedného prvku na celý text. Príkladom je slovenský preklad humoristického románu Gabriela Chevaliera Zvonodrozdovo (v orig. Clochemerle), ktorý prekladateľ Blahoslav Hečko naturalizáciou celý preniesol do domáceho prostredia. Funkčný faktor prekladu uplatnil napr. Ľubomír Feldek v preklade Shakespearovej komédie Veselé panie z Windsoru, v ktorej dal postave farára Evansa, pôvodne využívajúceho welšský dialekt, do úst šarištinu. K tomuto riešeniu prispel aj fakt, že preklad vznikol na objednávku Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove, čo znamenalo predpoklad pochopenia jazyka postavy zo strany publika. Inak sa však pri preklade uprednostňujú bezpríznakové, neutrálne výrazy.
Literatúra
Dante, Alighieri. 1964. Peklo. Preložili Viliam Turčány a Jozef Felix. Bratislava: Tatran.
Hochel, Braňo. 1990. Preklad ako komunikácia. Bratislava: Slovenský spisovateľ.
Chevalier, Gabriel. 1977. Znovodrozdovo. Preložil Blahoslav Hečko. Bratislava: Slovenský spisovateľ.
Popovič, Anton. 1975. Teória umeleckého prekladu. Bratislava: Tatran.
Shakespeare, William. 2015. Veselé panie z Windsoru. Preložil Ľubomír Feldek. Bratislava: Ikar.
Vilikovský, Ján. 1984. Preklad ako tvorba. Bratislava: Slovenský spisovateľ.