Posun pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Pôvodca pojmu
Ekvivalent pojmu
- Shift (en-GB)
- Verschiebung (de)
- Changement (fr)
Explikácia pojmu
Hoci termín posun sa v uvažovaní o umeleckom preklade pri hodnotení vzťahu medzi prekladom a originálom používal už skôr (napr. Vinay a Darbelnet, 1958), ako prvý ho definoval a jeho taxonómiu rozpracoval Catford (1965). Ten posuny v preklade definuje ako „odchýlky od formálnej korešpondencie v procese prechodu z východiskového do cieľového jazyka“ (Catford 1965, 73). Zároveň rozlišuje dva hlavné typy posunov: posuny roviny (level shifts) a posuny kategórie (category shifts). O posunoch roviny hovoríme vtedy, ak jednotka východiskového jazyka na jednej lingvistickej rovine má v preklade do cieľového jazyka ekvivalent na inej rovine. Za jediné jazykové roviny, medzi ktorými môžu takéto posuny vzájomne prebiehať, pokladá gramatickú a lexikálnu rovinu. Pri posunoch kategórie je nevyhnutné predpokladať istý stupeň formálnej korešpondencie medzi východiskovým a cieľovým jazykom. Odchýlky od tejto formálnej korešpondencie v preklade Catford nazýva posunmi kategórie a rozoznáva viaceré druhy: štruktúrne posuny (structural shifts) – posuny v gramatickej štruktúre, slovnodruhové posuny (class shifts) – ak sa jednotka východiskového jazyka do cieľového preloží iným slovným druhom (napr. substantívum slovesom), posuny jednotiek (unit/rank shifts) – ak sa v cieľovom jazyku použije iná jazyková jednotka (veta, fráza, slovo, morféma) ako vo východiskovom, a vnútrosystémové posuny (intra-system shifts) – ak sa vo východiskovom i cieľovom jazyku nachádzajú kategórie, ktoré si navzájom približne zodpovedajú, ale v preklade sa zvolí výraz, ktorý nekorešponduje s výrazom v origináli (napr. anglická forma singuláru information v slovenčine nadobudne ekvivalent v pluráli – informácie).
Keďže Catfordova teória vychádzala z komparatívnej lingvistiky a druhy posunov, ktoré uvádza, sú predovšetkým lingvistickej povahy, ukázala sa potreba rozšíriť uvažovanie o posunoch v širších súvislostiach. V 60. a 70. rokoch 20. storočia sa problematika posunov v preklade stala jednou z kľúčových v československej translatológii. Okrem Jiřího Levého, ktorý nadviazal na pražský štrukturalizmus, to bol na Slovensku najmä Anton Popovič, keď v oblasti posunov rozpracoval Mikovu teóriu výrazovej sústavy tým, že výskum rozdielov medzi východiskovým a cieľovým jazykom preniesol do oblasti výrazu (štýlu) a pracuje s termínom výrazový posun. Ten definuje ako „protirečivé napätie medzi cieľom a možnosťou realizácie u prekladateľa“ (Popovič, 1983, 196). Posun pritom chápe ako nevyhnutný – niet prekladového diela bez posunov. Typológia výrazových posunov sa uskutočňuje na základe pohybu vlastností prekladového textu na osi:
- subjektívne – objektívne (vzniká opozícia konštitutívneho a individuálneho posunu),
- invariant – variant (vzniká pozitívny a negatívny posun),
- makroštruktúra – mikroštruktúra textu (vzniká rozsiahla typológia posunov v závislosti od veľkosti plochy textu, na ktorej posun vzniká),
- funkčnosť – neopodstatnenosť (táto os sa prelína s osou objektívne – subjektívne, je však aj vyjadrením dobovej prekladateľskej poetiky; vznikajú posuny typu rytmický, tematický, sémanticko-retardačný a pod. (Popovič 1983, 196 – 197).
Na základe týchto binárnych opozícií Popovič (1983, 197 – 204) rozlišuje niekoľko druhov posunov:
1. konštitutívny posun (niektorí teoretici, napr. Vilikovský 1984, používajú pri odkaze na Popoviča podobu konštitučný posun) – ide o nevyhnutný posun, ku ktorému v preklade dochádza v dôsledku rozdielov medzi dvoma poetikami a dvoma štýlmi originálu a prekladu. Chápe sa ako funkčný a objektívny a možno ho odôvodniť výstavbou, jazykovou a štylistickou normou východiskového a cieľového jazyka. Realizuje sa na úrovni mikroštruktúry textu.
2. individuálny posun – je protipólom konštitutívneho posunu a je prejavom individuálnych sklonov prekladateľa, jeho prekladateľskej metódy, stereotypnosti prekladateľských riešení a uplatňovaním tvorivého subjektu. Vyplýva z idiolektu prekladateľa a ako systém odchýlok od originálu je prejavom prekladateľskej poetiky.
3. retardačný posun – štylistický posun vlastností v preklade, ktorý spôsobuje vývinové uplatňovanie prekonaných výrazových postupov u prekladateľa. Preklad preferuje staršie výrazové formy v kontexte prijímajúceho jazyka (napr. nadmernú archaizáciu výrazu).
4. negatívny posun – negatívne riešenie zvláštností originálu v preklade. Vzniká ako dôsledok a) nepochopenia jazykovej organizácie východiskového textu, reálií, nivelizácie jednotlivých štýlových vrstiev originálu, zanedbávania sémantiky textu, b) nepochopenia autorskej interpretácie skutočnosti a jej stvárnenia, c) zanedbávania celistvosti komunikačného translačného procesu. Prejavuje sa v makroštruktúre textu.
5. tematický posun – prejavuje sa na úrovni tematickej výstavby textu. Vyjadruje rozdiel medzi tematickými faktami, reáliami originálu a prekladu, ktorý vzniká v dôsledku použitia rozdielnych denotátov. Tento postup uprednostňuje konotáciu pred denotáciou a označuje sa ako substitúcia.
6. druhový posun – typ tematického posunu, pri ktorom nastáva zmena konšitutívnych príznakov textu ako literárneho druhu. Dochádza k nemu spravidla na rovine makroštylistiky textu a dotvárajú ho posuny na rovine mikroštylistiky.
7. rytmický posun – nastáva v dôsledku rozdielneho usporiadania rytmickej štruktúry originálu a štruktúry prekladu, a to na základe rozdielnych vlastností jazykov, zaužívaných metrických systémov a básnickej tradície.
„Funkčný výrazový posun, teda taký, ktorý si kladie za cieľ adekvátne vyjadriť prvky v podmienkach odlišnosti dvoch systémov, je optimálnym variantom originálu“ (Popovič 1975, 122).
Literatúra
Catford, John Cunnison. 1965. A Linguistic Theory of Translation. Oxford: Oxford University Press.
Levý, Jiří. 1963. Umění překladu. Praha: Československý spisovatel.
Popovič, Anton. 1975. Teória umeleckého prekladu. Bratislava: Tatran.
Popovič, Anton, ed. 1983. Originál – preklad, interpretačná terminológia. Bratislava: Tatran.
Vilikovský, Ján. 1984. Preklad ako proces. Bratislava: Slovenský spisovateľ.
Vinay, Jean-Paul – Darbelnet, Jean. 1958. Stylistique comparée du français et de l'anglais. Méthode de traduction. Paris: Didier.