Exotizácia pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Foreignisation (en-GB)
- Exotisierung (de)
- Exotisation (fr)
Explikácia pojmu
Exotizácia je prekladateľská metóda, pri ktorej sa v preklade zachovávajú prvky cudzieho jazyka a kultúry. Je výsledkom tzv. medzikultúrneho faktoru, ktorý vzniká tým, že prekladom sa dostávajú do kontaktu dve rozličné kultúry s odlišnými tradíciami. Hochel (1990, 43) ju spolu s historizáciou zaraďuje medzi tzv. ponechávajúce metódy v preklade. Keďže čitateľ (s výnimkou malých detí) si uvedomuje, že číta preklad, právom od neho očakáva istý stupeň cudzokrajného koloritu. „O použití určitého postupu v konkrétnom prípade rozhoduje nielen tradícia a kontext domácej literatúry, ale aj vzťah medzi oboma kultúrami. V niektorých prípadoch môže byť exotizácia žiaduca – býva to spravidla tam, kde samotná kultúra, z ktorej pochádza originál, sa cíti ako vzdialená. Preklad preberá vo zvýšenej miere funkciu informatívnu, reprezentuje nielen samotné dielo, ale celý jeho kultúrny okruh“ (Vilikovský 1984, 139). Podľa Popoviča „[p]ribližovanie sa prekladu ku kontextu autora pôvodného diela a jeho príjemcu sa odohráva na rovine tematických faktov sa zasahuje aj ich transpozíciu jazykovú v texte prekladu“ (Popovič 1983, 217).
Exotizáciu v preklade možno uplatniť ponechaním takých prvkov originálu, ako sú kultúrne reálie, zvyky, jedlá a pod., ktoré sa v cieľovej kultúre nevyskytujú. V prípade, ak prekladateľ očakáva zo strany čitateľa neporozumenie danému prvku, môže použiť poznámku pod čiarou, vysvetlivku v poznámkovom aparáte na konci knihy alebo vnútrotextovú vysvetlivku.
Teoretickým podložím na uplatňovanie exotizácie v preklade sa stala štúdia nemeckého filozofa Fridricha Schleiermachera O rozličných metódach prekladania z r. 1813, v ktorej v súlade s romantickou estetikou vyslovil požiadavku, aby preklad niesol stopy originálu: „[č]ím tesnejšie prekladateľ sleduje zvraty originálu, tým cudzejší sa bude zdať čitateľovi“ (cit. podľa Lefevere 1992, 155). Tento prístup našiel neskôr odozvu aj v dejinách slovenského prekladu 19. a zač. 20. st. najmä v prekladoch Svetozára Hurbana Vajanského a Mikuláša Gaceka, ktorí často vo svojich prekladoch z ruštiny ponechávali výrazy z pôvodného textu. Jedným z dôvodov, ako upozorňuje Vilikovský (1984, 138), môže v takýchto prípadoch byť aj to, že cieľový jazyk nemá ešte vypracovanú príslušnú terminológiu v danej oblasti.
Literatúra
Translation/History/Culture: A Sourcebook. 1992. Lefevere, André, ed. London : Routledge.
Popovič, Anton, ed. 1983. Originál – preklad, interpretačná terminológia. Bratislava: Tatran.
Vilikovský, Ján. 1984. Preklad ako tvorba. Bratislava: Slovenský spisovateľ.