Empirický výskum metafory pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Empirical metaphor research (en-GB)
- Empirische Metaphernforschung (de)
Explikácia pojmu
V kognitívnej literárnej vede (KLV) metafora nie je „ozdobným“ či špecifickým prvkom jazykového prejavu, ale je súčasťou všeobecnej architektúry ľudskej kognície. Vyskytuje sa naprieč viacerými modalitami, nielen v jazyku. Možno ju vyjadriť gestom, hudbou, tancom, maľbou, architektúrou, reklamou, filmom. Na konceptuálnej úrovni sa zovšeobecňujúco definuje ako jav, v ktorom je abstraktnejšia entita, cieľová doména (target domain) opísaná pomocou zdrojovej entity (source domain), ktorá je hmotnejšia či kognitívne prístupnejšia, priamejšia, jasnejšia. V lingvistickej oblasti je pre zdrojovú doménu zaužívaný termín vehikulum a pre cieľ topik/tenor. Súčasná teória konceptuálnej metafory (conceptual metaphor theory – CMT) zdôrazňuje vzájomnú interakciu zúčastnených domén. Metaforické a metonymické procesy vo veľkej miere štruktúrujú a systematizujú reprezentácie skutočnosti, získané zmyslovým vnímaním, ako napríklad konceptualizácie, prototypy, kategórie, schémy, scenáre.
Metaforickosť má v KLV niekoľko rozvrhov analýzy. Diferencuje sa medzi výskumom konceptuálnej metafory a výskumom literárnej (poetickej) metafory, pričom sa však potvrdzuje, že poetická metafora je do veľkej miery osnovaná na konceptuálnych metaforách.
Teóriu konceptuálnej metafory predstavili George Lakoff a Mark Johnson v práci Metaphors We Live by (1980; Metafory, kterými žijeme, čes. 2002). Autori tvrdia, že konceptuálne metafory sa formujú prostredníctvom interakcií človeka s okolitým svetom. Následne slúžia ako nástroj reprezentácie reality aj orientovania sa v nej. Skúmajú sa preto vplyvy senzoriky, motoriky, lokomócie, vnímania seba i priestoru pri fungovaní metaforických procesov (Ramachandran 2013).
Nadväzujúcou oblasťou výskumu je projekcia (prenos) a výberové mapovanie významov emergujúcich v metaforických procesoch, čo ide ruka v ruke s procesmi interpretácie (Fauconnier 2006; Bowdle ‒ Gentner 2005; Turner 1996; Lakoff ‒ Johnson 1999). K najvýznamnejším spôsobom analýzy analogického myslenia patrí diagram priestoru podobnosti (similarity space diagram) kognitívnych psychologičiek Dedry Gentnerovej a Linsey Smithovej (2013). Ich diagram v tvare štvorca zahŕňa tak faktory podobnosti (analógia, úplná podobnosť, vonkajšia podobnosť), ako aj antinómiu (Gentner ‒ Smith 2013). Autorky však upozorňujú a empirický výskum to potvrdzuje, že binárne opozície v diagrame nie sú pri analyzovaní a kategorizovaní metafor dostatočnými nástrojmi a vhodnejšie je uvažovať o stupni a kvalite metaforickosti (por. Kuzmíková 2018).
Podobne sa na základe empirických dát kriticky prehodnocuje aj teória konceptuálnej metafory (Lakoff 1993), hypotéza o kategorizácii atribútov (attribute categorization hypothesis, McGlone 1996) či model konceptuálneho mapovania (the conceptual mapping model, Ahrens ‒ Chung ‒ Huang 2003).
Metaforické procesy už možno pozorovať aj na neurologickej a telesnej úrovni, čo reflektuje neurálna teória metafory (Lakoff 2008). Špeciálnymi experimentálnymi metódami sa zisťujú neurálne spojenia medzi zdrojovou a cieľovou doménou (napr. Gibbs, Jr., 2006; Harmon-Jones ‒ Gable ‒ Price 2011; Zhong ‒ Leonardelli 2008). Tradičnejší výskum porozumenia metafore sa zameriava hlavne na jej sémantickú, diskurzívnu a kontextovú stránku. Diskurzívne prístupy k metafore (discourse approaches to metaphor) (por. Cameron ‒ Maslen 2010; Semino ‒ Demjén 2016) a multimodálna analýza (multimodal discourse analysis) (por. Forceville ‒ Urios-Aparisi 2009; Hampe 2017) vychádzajú zo skúsenosti, že lingvistický výraz nie je metaforický sám osebe, ale závisí od toho, ako je použitý, aký je jeho kontext a ako ho vníma a klasifikuje recipient.
Na komunikačnej úrovni sa pri uvažovaní o zámernej a nezámernej metafore v rámci Steenovej teórie deliberatívnej metafory (deliberate metaphor theory – DMT, Steen 2015) venuje pozornosť aj produkcii metafory, čiže tomu, ako producent (spisovateľ) označuje to, čo chce komunikovať prijímateľovi (čitateľovi). Skúma sa aktivácia (activation, Müller 2008, 190), pozornosť (attention, Müller 2008, 207), vyznačenie (marking, Goatly 2011, 180) či signalizácia (signalling, Goatly 2011, 178 ‒ 179) v spojitosti s tým, či má deliberatívna (zámerná) metafora za cieľ ohodnotenie, vysvetlenie, edukáciu alebo estetizáciu. DMT rieši úlohu metaforického vyjadrovania na rôznych úrovniach mentálnej architektúry a od CMT sa líši najmä orientáciou na inovatívnosť metafory, sleduje nové nahliadanie na určitú cieľovú doménu, respektíve topik. Empirický výskum deliberatívnej metafory si vyžiadal vytvorenie deliberate metaphor identification procedure (procedúra identifikácie deliberatívnej metafory, DMIP) a následne aj kritiku toho, či termín deliberatívnosť je vhodný na pomenovanie procesov, ktoré majú pritiahnuť pozornosť čitateľa/recipienta (Gibbs 2015).
V komunikačnom rámci sa skúma aj historická a diachronická línia, resp. vetvenie metafor. Tento typ výskumu sťažujú kultúrne rozdiely a nadväzný problém, spočívajúci v tom, ako určiť relevantné dáta v súvislosti s dávnou a súčasnou obraznosťou a možnou dezinterpretáciou nielen starších metafor, ale aj výrazov, ktoré v dobovom diskurze boli myslené doslovne, no dnešný človek ich chápe metaforicky (Di Biase-Dyson ‒ Egg 2020).
Kognitívne, lingvistické, kultúrne a sociálne faktory sa berú do úvahy aj vo výskumoch, ktoré riešia tvorivosť metafor, ich vyjadrenie a pochopenie. Rozlišuje sa tu medzi kreativitou ako procesom a konečným kreatívnym výsledkom (Gibbs Jr., 2017). Experimentálne sa skúma najmä akceptovanie tvorivej metaforickosti na strane recipienta, jej produkčný, interakčný, negociačný a emočný rozmer. Emočná rezonancia pomáha identifikovať domény, ktoré sú relevantné na vytvorenie takej metafory, ktorá rieši určitý komunikačný problém, situáciu (Lubart ‒ Getz 1997, 285).
Osobitne treba spomenúť výskumy a experimenty založené na digitálnych technológiách, digitálnych zdrojoch a archívoch. Digitálne databázy a strojové učenie umožňujú vyhľadávať a analyzovať metafory v myslení (kde formujú konceptuálne štruktúry), jazyku, imaginácii a komunikácii (Bolognesi ‒ Brdar ‒ Despot 2019).
Pri identifikácii metafor v jazyku sa od roku 2007 uplatňuje metaphor identification procedure (procedúra identifikácie metafory, MIP) a jej variant MIPVU (VU je skratka pre Vrije Universitet, kde vytvorili rozšírený variant MIP) (Steen et al. 2010). Na metaforu v diskurze sa dá použiť metaphor-led discourse analysis (analýza diskurzu podľa metafor, Cameron ‒ Maslen 2010). Zdokonaľujú sa metódy na poloautomatickú analýzu korpusov (Gries 2014) a na získavanie zbierok neštruktúrovaných lingvistických dát (tzv. big data), pričom technologický pokrok umožňuje vytvárať rozsiahle úložiská figuratívneho jazyka a myslenia. Rozvíjajú sa aj počítačové nástroje na automatické určovanie, interpretovanie a generovanie metafor (Veale ‒ Shutova ‒ Beigman Klebanov 2016). Väčšina databáz (ich charakteristiku por. Bolognesi ‒ Brdar ‒ Despot 2019, 6 ‒ 8) je voľne dostupná a využíva sa v mnohých projektoch a experimentoch. Vďaka internetovým a počítačovým nástrojom sa oproti minulosti môže na experimentoch zúčastňovať rádovo viac participantov, takže výsledky majú väčšiu váhu pri odhaľovaní toho, ako sa gramatické štruktúry, rámce (frames), metonymické štruktúry a metaforické mapovanie navzájom splietajú do komplexných systémov. Tu už vstupuje do hry aj medzijazykové porovnávanie, ktoré vzhľadom na premisu embodimentu, vtelesnenia mysle, hľadá v rôznych jazykoch jednak rovnaké konceptuálne štruktúry, ale aj ontologické rozdiely.
Literatúra
Ahrens, Kathleen ‒ Siaw F. Chung ‒ Chu-Ren Huang. 2003. „Conceptual Metaphors: Onthology-based Representation and Corpora Driven Mapping Principles.“ In Proceedings of the ACL 2003 Workshop on Lexicon and Figurative Language 14: 36 ‒ 42. Sapporo, Japan: Association for Computational Linguistics. DOI: 10.3115/1118975.1118980.
Bolognesi, Marianna ‒ Mario Brdar ‒ Kristina Despot, eds. 2019. Metaphor and Metonymy in the Digital Age. Amsterdam ‒ Philadelphia: John Benjamins Publishing Company.
Bowdle, Brian ‒ Dedre Gentner. 2005. „The Carrer of Metaphor.“ Psychological Review 112, 1: 193 ‒ 216.
Cameron, Lynn ‒ Robert Maslen, eds. 2010. Metaphor Analysis. Research Practise in Applied Linguistics, Social Sciences and the Humanities. London: Equinox.
Di Biase-Dyson, Camilla ‒ Markus Egg, eds. 2020. Drawing Attention to Metaphor. Amsterdam ‒ Philadelphia: John Benjamins Publishing Company.
Fauconnier, Gilles. 2006. Mapping in Thought and Language. Cambridge: Cambridge University Press.
Forceville, Charles ‒ Eduardo Urios-Aparisi, eds. 2009. Multimodal Metaphor. Berlin: Mouton de Gruyter.
Gentner, Dedre ‒ Linsey A. Smith. 2013. „Analogical learning and reasoning.“ In The Oxford Handbook of Cognitive Psychology, ed. Daniel Reisberg, 668 ‒ 681. New York: Oxford University Press.
Gibbs, Raymond W. 2015. „Does Deliberate Metaphor Theory Have a Future?“ Journal of Pragmatics 90: 73 ‒ 76.
Gibbs, Raymond W., Jr. 2006. Embodiment in Cognitive Science. New York: Cambridge University Press.
Gibbs, Raymond W., Jr. 2017. „The Embodied and Discourse Views of Metaphor: Why These are Not So Different and Why They Can Be Brought Closer Together.“ In Metaphor. Embodied Cognition and Discourse, ed. Beate Hampe, 319 ‒ 334. Cambridge: Cambridge University Press.
Goatly, Andrew. 2011. The Language of Metaphors. 2nd edition. London: Routledge.
Gries, Stefan Th. 2014. „Corpus and Quantitative Methods.“ In The Bloomsbury Companion to Cognitive Linguistics, eds. Jeannette Littlemore ‒ John R. Taylor, 279 ‒ 300. London: Bloomsbury. DOI: 10.5040/9781472593689.ch-016.
Hampe, Beate, ed. 2017. Metaphor. embodied cognition and discourse. Cambridge: Cambridge University Press.
Harmon-Jones, Eddie ‒ Philip A. Gable ‒ Tom F. Price. 2011. „Learning Embodies Desire: Evidence that Leaning Forward Increases Relative Left Frontal Cortical Activation to Appetitive Stimuli.“ Biological Psychology 87, 2: 311 ‒ 313.
Kuzmíková, Jana. 2018. „Metaphor in Theory and Research.“ World Literature Studies 10, 3: 30 ‒ 46.
Lakoff, George. 1993. „The Contemporary Theory of Metaphor.“ In Metaphor and Thought, ed. Andrew Ortony, 202 – 251. New York: Cambridge University Press. DOI: https://doi.org/10.1017/CBO9781139173865.013.
Lakoff, George. 2008. „The Neural Theory of Metaphor.“ In The Cambridge Handbook of Metaphor and Thought, ed. Raymond W. Gibbs, Jr., 17 – 38. New York: Cambridge University Press. DOI: https://doi.org/10.1017/CBO9780511816802.003.
Lakoff, George ‒ Mark Johnson. 1980. Metaphors We Live by. Chicago: University of Chicago Press.
Lakoff, George ‒ Mark Johnson. 2002. Metafory, kterými žijeme. Prel. Mirek Čejka. Brno: Host.
Lakoff, George ‒ Mark Johnson. 1999. Philosophy in the Flesh. New York: Basic Books.
Lubart, Todd ‒ Isaac Getz. 1997. „Emotion, Metaphor, and the Creative Process.“ Creativity Research Journal 10, 4: 285 ‒ 301.
McGlone, Matthew S. 1996. „Conceptual Metaphors and Figurative Language Interpretation: Food for Thought?“ Journal of Memory and Language 35, 4: 544 ‒ 565.
Müller, Cornelia. 2008. Metaphors Dead and Alive, Sleeping and Waking. A Dynamic View. Chicago: University of Chicago Press.
Ramachandran, Vilayanur S. 2013. Mozek a jeho tajemství. Praha: Dybbuk.
Semino, Elena ‒ Zsófia Demjén, eds. 2016. The Routledge Handbook of Language and Metaphor. London: Routledge.
Steen, Gerard J. 2015. „Developing, Testing and Interpreting Deliberate Metaphor Theory.“ Journal of Pragmatics 90: 67 ‒ 72. DOI: https://doi.org/10.1016/j.pragma.2015.03.013.
Steen, Gerard J. ‒ Aletta G. Dorst ‒ J. Berenike Herrmann ‒ Anna Kaal ‒ Tina Krennmayr ‒ Trijntje Pasma. 2010. A Method for Linguistic Metaphor Identification: From MIP to MIPVU. Amsterdam: John Benjamins Publishing Company.
Turner, Mark. 1996. The Literary Mind. New York: Oxford University Press.
Veale, Tony ‒ Ekaterina Shutova ‒ Beata Beigman Klebanov. 2016. Metaphor: A Computational Perspective. San Rafael, CA: Morgan and Claypool Publishers.
Zhong, Chen-Bo ‒ Geoffrey J. Leonardelli. 2008. „Cold and Lonely: Does Social Exclusion Feel Literally Cold?“ Psychological Science 19, 9: 838 ‒ 842.