Personálna identita pojem
Autor pojmu
Oblasť literárnej vedy
Ekvivalent pojmu
- Personal identity (en-GB)
- Personale Identität (de)
- Identité personnelle (fr)
Explikácia pojmu
Keď hovoríme o personálnej identite, hovoríme o identite osoby. Tento koncept predstavuje dočasný, avšak relatívne rezistentný konštrukt, výsledok celoživotného vývoja, či všeobecne sociálnej praxe, v rámci ktorej indivíduum stále znova vstupuje do vzťahu so sebou samým a orientuje svoje konanie na udržanie vlastného systému „ja“. Tento proces je zásadne diskontinuitný, kontingentný a principiálne nedokončený. V žiadnom momente identita neexistuje ako niečo dané. V tomto procese preskupovania rôznych kontingentných životných podmienok nie sú k dispozícii trvalé záchytné body s jednoznačným ontologickým statusom, ani všeobecné odpovede na otázku identity. Otázky identity sú spojené so životným príbehom, v ktorom konanie iných je pre rozvoj orientácií pre život jednotlivca konštitutívne. Pojem identity sa točí okolo paradoxu jednoty, ktorá zostáva paradoxne nedokončená a nedosiahnutá.
Indivíduá sami v procese individualizácie zisťujú, kým a za akých podmienok a predpokladov sa stali. Táto otázka je v zásade nezávislá od otázky, či sa stali, a teda sú jednotlivcami.[1] Je preto dôležité poznamenať, že individualita a identita sú dva rôzne koncepty a vzťahujú sa na rôzne súbory problémov. Často dochádza k zamieňaniu konceptov identity a individuality.[2]
Indivíduá nie sú identické sami so sebou v zmysle, ktorý sugeruje pojem „identita“ ako taký, teda pojem totožnosti niečoho so sebou samým.
Identita preto znamená snahu alebo túžbu, ktorá človeka orientuje a motivuje ho k určitému správaniu. Identita je teda nárok, ktorý osoby vznášajú na seba a zároveň na iných.
Pripisovanie identity zvonku je pre konštituovanie vzťahu indivídua k sebe samému dôležité, ale stáva sa neadekvátnym, akonáhle ide o identitu osoby reflektujúcu samu seba. Podľa Paula Ricœura treba odlišovať identitu ipse od identity idem. Ricœur zdôvodňoval koreláciu medzi identitou a naráciou a tvrdil, že narácia je médiom, v ktorom sa konštituuje identita. Na to, aby sa dva zásadné momenty identity, ktoré Ricœur nazýva mêmeté (dt. Selbigkeit, en. sameness, lat. idem) a ipséité (dt. Selbstheit, en. selfhood, lat. ipse) dostali do dialektického vzťahu, subjekt využíva naratívne operácie, ktorými integruje premenlivosť, diskontinuitu a nestálosť. Ricoeur tu hovorí o naratívnom tvarovaní identity.[3]
Teoreticky sa pojem identita vzťahuje na štruktúru alebo formu komunikačného vzťahu človeka k sebe samému.[4] Štruktúru alebo formu možno pojmovo definovať. Na tento účel slúžia tri pojmy, ktoré sú logickými konštituentmi významu pojmu personálnej identite: kontinuita, konzistentnosť a koherencia.[5] Pojem identity a s ním aj pojmy kontinuity, konzistencie a koherencie stoja pragmaticky a sémanticky v opozícii voči praktickej možnosti zásadného narušenia schopnosti orientácie v životnom priestore, a to v dôsledku patologických zmien. Na mysli máme poruchy, ktoré obmedzujú rozsah možností konania, prípadne tieto možnosti trvalo redukujú alebo negujú, napr. rôzne formy demencií, psychických porúch, v konfrontácii s chimérizmom pri transplantáciách orgánov etc.[6] Tieto poruchy boli viacnásobne analyzované z aspektu klinickej psychológie a takisto v kontexte teórie a empirického výskumu identity.[7]
V kontexte literárnej vedy sa problematika personálnej identity tematizuje hlavne v kontexte výskumu autobiografie, teda (seba)príbehov, ktoré sa nevnímajú iba ako opisy vlastného života v transdiachrónnej perspektíve, ale vnímajú sa ako rečové akty so špecifickou performatívnosťou. Tu sa dostáva do pozornosti psychosociálnu funkcia narácie. Takéto naratívy sú komplexné rečové akty sebatematizácie, ktoré vytvárajú kontinuitu a s ňou späté aspekty identity. Tieto naratívy principiálne nič nezobrazujú, neopisujú, ale sú to konštituujúce akty, čím sa stávajú mimoriadne zaujímavými pre výskum identity[8] (por. aj heslo naratívna identita).
Literatúra
Böhme, Gernot: Selbstsein und derselbe sein. Über ethische und sozialtheoretische Voraussetzungen von Identität. In: Barkhaus, Annette – Mayer, Matthias – Roughley, Neil – Thürnau, Donatus (eds.): Identität, Leiblichkeit und Normativität. Neue Horizonte anthropologischen Denkens. Frankfurt am Main: Suhrkamp, 1996, s. 370 – 379.
Erikson, Erik H.: Das Problem der Ich-Identität. In: Erikson, Erik H. (ed.): Identität und Lebenszyklus. Frankfurt am Main: Suhrkamp, 1973.
Hahn, Alois: Identität und Selbstthematisierung. In: Hahn, Alois – Kapp, Volker (eds.): Selbstthematisierung und Selbstzeugnis: Bekenntnis und Geständnis. Frankfurt am Main: Suhrkamp, 1987, s. 9 – 24.
Henrich, Dieter (1979): „Identität“ - Begriffe, Probleme, Grenzen. In: Marquard, Odo – Stierle, Karl-Heinz (eds.): Identität. München: Fink, 1979, s. 133 – 186.
Kather, Regine: Person. Die Begründung menschlicher Identität. Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, 2007.
Luckmann, Thomas: Lebenswelt, Identität und Gesellschaft. Konstanz: UVK, 2007.
Mead, George Herbert: Geist, Identität und Gesellschaft aus der Sicht des Sozialbehaviorismus. Frankfurt am Main: Suhrkamp, 1975.
Mead, George Herbert: Geist, Identität und Gesellschaft. Frankfurt am Main: Suhrkamp, 1973.
Mikuláš, Roman: „Zur bildlichen Darstellung von psychischen und physischen Krankheiten in deutschsprachigen Autopathographien. Ingeborg Bachmann, Fritz Zorn.“ In: Philologia, 2021, vol. 31, no. 2, s. 79 – 92.
Mikuláš, Roman: „Zur poietischen Funktion von Analogien und Metaphern im interdiskursiven Blickpunkt der Transplantationsmedizin = On the poietic function of analogies and metaphors in the interdiscursive perspective of transplant medicine.“ In World Literature Studies: časopis pre výskum svetovej literatúry, 2021, vol. 13, no. 4, s. 117–130. DOI: https://doi.org/10.31577/WLS.2021.13.4.10
Mikulášová, Andrea – Mikuláš, Roman: „Ako komunikujeme v metaforách. Obrazy sveta medzi univerzáliami a kontextovými premennými? = How we communicate in metaphors. World images between universals and context variables? In Inskrypcje: półrocznik: czasopismo naukowe poświęcone literaturze i kulturze. Siedlce: Instytut kultury regionalnej i badaň literackich im. Franciszka Karpinskiego, 2020, vol. 8, no. 2 (15), s. 25 – 43.
Mikulášová, Andrea: „Zur bildlichen Darstellung von psychischen und physischen Krankheiten in deutschsprachigen Autopathographien. Brigitte Schwaiger, Kathrin Schmidt.“ – „On the visual representation of mental and physical illnesses in autopathographies written in German. Brigitte Schwaiger, Kathrin Schmidt.“ In Philologia, 2021, vol. 31, no 2, s. 65 – 77.
Ricoeur, Paul: Das Selbst als ein Anderer. Aus dem Französischen von Jean Greisch. Wilhelm Fink Verlag, 2. Auflage München: Fink, 2005 [1996].
Ricoeur, Paul: Narrative Identität. In: Ricoeur, Paul (ed.): Vom Text zur Person. Hermeneutische Aufsätze (1970–1999). Hamburg: Meiner, 2005, s. 209 – 226.
Rudolph, Enno: Odyssee des Individuums. Zur Geschichte eines vergessenen Problems. Stuttgart: Metzler, 1991.
Schmid, Wilhelm: Der Versuch, die Identität des Subjekts nicht zu denken. In: Barkhaus, Annette – Mayer, Matthias – Roughley, Neil – Thürnau, Donatus (eds.): Identität, Leiblichkeit und Normativität. Neue Horizonte anthropologischen Denkens. Frankfurt/M.: Suhrkamp, 1996, s. 370 – 379.
Schoer, Marcus: Selbstthematisierung. Von der (Er-)Findung des Selbst und der Suche nach Aufmerksamkeit. In: Burkart, Günther (ed.): Die Ausweitung der Bekenntniskultur — neue Formen der Selbstthematisierung? (Demenznarrative Studies). Wiesbaden: VS Verlag für Sozialwissenschaften, 2006.
Straub, Jürgen (ed.): Erzählung, Identität und Bewußtsein. Die psychologische Konstruktion von Zeit und Geschichte. Frankfurt am Main: Suhrkamp, 1998.
Straub, Jürgen: Identität als psychologisches Deutungskonzept. In: Greve, Werner (Hg.): Psychologie des Selbst. Weinheim, 2000, s. 279 – 301.
Straub, Jürgen: Identität und Sinnbildung. In: ZiF Jahresbericht 1994/95, s. 1 – 31.
Straub, Jürgen: Personale Identität. In: Straub, Jürgen – Renn, Joachim (eds.): Transitorische Identität. Der Prozesscharakter des modernen Selbst. Frankfurt am Main – New York 2002, s. 85 – 113.
Straub, Jürgen: Personale und kollektive Identität. Zur Analyse eines theoretischen Begriffs. In Assmann, Alida/Friese, Heidrun (eds.): Identitäten. Erinnerung, Geschichte, Identität. Frankfurt am Main 1998, s. 73 – 104.
Zirfas, Jörg: Identität. In: Wulf, Christoph – Zirfas, Jörg (eds): Handbuch Pädagogische Anthropologie. Wiesbaden: Springer VS, 2014.
[1] Por. Rudolf 1991.
[2] Por. Henrich 1979.
[3] Ricoeur 2005.
[4] Od tejto definície možno odlíšiť kvalitatívnu identitu.
[5] Por. Schmid 1996; por. aj Schoer 2006.
[6] Por. Mikulášová – Mikuláš 2020, Mikuláš 2021a; 2021b; Mikulášová 2021.
[7] Por. Erikson 1973.
[8] Ricoeur 1996; por. aj Zirfas 2014.